Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_37Cpr-2-2012.pdf
PDF · 102.33 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľky: U. L., B. XX.X.XXXX, O. X.: G.N. XX, pr. zast.: JUDr. Igor Horanský, advokát so sídlom v Trebaticiach 187, proti odporcovi: Krajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2/A, Trnava, IČO: 35 629 703, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2012 domáhala, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.1.2012 medzi navrhovateľkou a odporcom na základe nimi podpísanej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a zaplatiť za ňu odvody poistného na sociálne poistenie a aj na zdravotné poistenie za dobu od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do právoplatnosti rozsudku a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa krajského súdu bola najskôr od 3.6.2002 v dočasnej štátnej službe a potom od 18.5.2004 v stálej štátnej službe. Najskôr bola zaradená ako zapisovateľka a neskôr bola hlavnou referentkou elektronickej podateľne s pracovnou náplňou aj pre vedenie protokolu utajovaných skutočností. Dňa 4.1.2012 si ju neavizovane privolal predseda Krajského súdu v Trnave a podľa jej názoru vykonal zvláštny výsluch, o ktorom bola spísaná zápisnica, pričom táto mala byť priamo nadiktovaná do počítača a v niektorých pasážach významne skreslená alebo neúplná. Počas výsluchu mala byť navrhovateľka obvinená, že poskytla nepovolaným osobám informácie o odpočúvaniach vykonávaných políciou. Vrcholom nátlakového prístupu predsedu krajského súdu proti navrhovateľke malo byť dianie na konci výsluchu a krátko po skončení výsluchu. Predseda krajského súdu si hneď po skončení výsluchu a dopísaní zápisnice dal zavolať T.. Y. S., vedúceho osobného úradu krajského súdu a T.. P. I., dozornú úradníčku. Pred nimi mal predseda krajského súdu navrhovateľke výstražne povedať, že bude trestne stíhaná za neoprávnené poskytovanie informácií nepovoleným osobám o vykonávaných odpočúvaniach, že taktiež hrubo porušila pracovnú disciplínu a že okamžite dostane „hodinový vyhadzov“, s ktorým sa už nikdy nikde v širokom okolí nezamestná a už vôbec nie v štátnej službe. Pritom zároveň doplnil, že navrhovateľke dáva možnosť odísť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak takúto dohodu okamžite podpíše. V dôsledku takéhoto nátlaku navrhovateľka podpísala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pretože sa obávala, že predseda krajského súdu sa naozaj postará, aby sa nikde nezamestnala.
V návrhu namietala, že dohoda o skončení pracovného pomeru je absolútne neplatná, pretože ju nepodpísala slobodne.
Na pojednávaní konanom 3.9.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou bola navrhovateľka vypočutá o čom svedčí zápisnica, čo v nej vyvolalo strach a preto dohodu nepodpísala slobodne.
K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.3.2013, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť. Na strane odporcu bol dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to pre závažné porušenie služobnej disciplíny v zmysle § 51 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa názoru odporcu vyplýva z úradného záznamu Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ zo dňa 15.11.2011. O dôvodoch pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľka oboznámená (v písomnom vyjadrení omylom označená ako odporkyňa). Úradné záznamy jej boli dané k dispozícii na vyjadrenie. Navrhovateľka mala možnosť pri pohovore zistené skutočnosti vyvrátiť, prípadne spochybniť, čo sa ale nestalo. Navrhovateľke bola ponúknutá možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou na jej žiadosť. Táto ponuka bola uskutočnená vzhľadom na dĺžku trvania štátnozamestnaneckého pomeru ako aj na dovtedajšie plnenie služobných úloh. Navrhovateľka túto ponuku jednoznačne bez váhania prijala. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľka nebola žiadnym spôsobom k podpísaniu dohody nútená alebo ovplyvňovaná, nežiadala o čas na rozmyslenie a pre skončenie dohodou sa vyjadrila jednoznačne so slovami „Ak si môžem vybrať, tak si vyberám skončenie dohodou.“ Po tomto vyjadrení bola podpísaná dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pričom všetky opatrenia boli vykonané za prítomnosti tretích osôb. Vyjadrenia v tom zmysle, že pri okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru by mohla mať problém sa v štátnej službe zamestnať, odzneli až po podpise dohody ako konštatovanie jej rozhodnutia skončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou.
Na začiatku treba uviesť, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2012, č.k. 9NcC/58/2012-38 neboli vylúčený sudcovia Okresného súdu O. Y.. V. R., Y.. W. V., Y.. W. U., Y.. T. W., Y.. T. Ž., Y.. Ľ. X., U.., Y.. T. Ď.D., Y.. U. I. z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Na základe tohto uznesenia bola vec pridelená na rozhodovanie Y.. T. Ď., ktorá sa tak stala zákonnou sudkyňou v predmetnej veci.
Navrhovateľka neskôr podala návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorému Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.3.2014. sp. zn. 2Ndc/5/2014, nevyhovel.
Následne bola predmetná vec prerozdelená v zmysle Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2014 a zákonnou sudkyňou sa stala Y.. W. X..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, odporcu, svedkov T.. Y. S., T.. P. I. a oboznámením listinných dôkazov: dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.1.2012, zápisnicou o vypočutí Spr. 852/11 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s § 101 ods. 2 a § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovateľka predložila súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavený T.. I. S. s tým, že je neschopná práce odo dňa 7.7.2014 a to v deň pojednávania, napriek tomu, že odo dňa 7.7.2014 vedela, že je práceneschopná a navyše jej právny zástupca bol deň pred pojednávaním, t.j. dňa 2.9.2014 nahliadať do spisu za účelom jeho štúdia. Navrhovateľka súdu nepredložila vyjadrenie jej ošetrujúcej lekárky, že zdravotný stav jej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Navyše súd z predloženého dokladu zistil, že navrhovateľka má od 6.8.2014 povolené vychádzky a to v čase od 10 hod. do 12 hod. a v čase od 15 hod. do 17 hod.
Dňa 4.1.2012 navrhovateľka ako štátna zamestnankyňa odporcu podpísala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej štátnozamestnanecký pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa končí dňa 31.1.2012.
Z výsluchu svedka T.. Y. S., vedúceho osobného úradu odporcu, súd zistil, že predseda krajského súdu mu ráno oznámil, že si navrhovateľku dá zavolať a umožní sa jej vyjadriť. V prípade ak niektoré skutočnosti nespochybní, bude privolaný spolu s dozornou úradníčkou. Po pohovore s navrhovateľkou bol nakoniec zavolaný. Predseda krajského súdu oznámil navrhovateľke, že únik utajovaných skutočností považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na dĺžku trvania štátnozamestnaneckého pomeru a kvalitné plnenie úloh jej dáva možnosť skončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou. Navrhovateľka sa na to rozhodla, že ak si môže vybrať, vyberá si dohodu, pričom dohodu ako aj listinu o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru vypracoval on sám. Dohoda bola navrhovateľke ponúknutá ako možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a navrhovateľka nebola nijakým spôsobom zastrašovaná.
Z výsluchu svedkyne T.. P. I., dozornej úradníčky krajského súdu, súd zistil, že bola zavolaná predsedom krajského súdu k podpisu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, kde navrhovateľka nebola žiadnym spôsobom donucovaná k podpisu. Pri výsluchu prítomná nebola, bola zavolaná až po ňom. Keď vstúpila do miestnosti bolo ticho a predseda krajského súdu sa opýtal navrhovateľky, či skončia štátnozamestnanecký pomer dohodou alebo okamžite, pričom navrhovateľka si vybrala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.1.2012 (ďalej len „zákon o štátnej službe“) na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 121 ods. 1 zákona o štátnej službe na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 60 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
V danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.1.2012, je platná. Navrhovateľka argumentovala jej absolútnou neplatnosťou z dôvodu nedostatku slobody vôle pri uzatváraní, resp. podpisovaní dohody v dôsledku psychického nátlaku vyvíjaného na navrhovateľku predsedom Krajského súdu v Trnave, ktorý sa jej mal vyhrážať, že v prípade nepodpísania dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bude s navrhovateľkou okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer, čo bude mať za následok, že sa navrhovateľka už nikdy nikde nezamestná.
Súd za účelom zistenia tejto skutočnosti, t.j. či na navrhovateľku bol skutočne vyvíjaný nátlak zo strany predsedu krajského súdu vypočul svedkov T.. Y. S. a T.. P. I., ktorí boli prítomní pri podpisovaní dohody navrhovateľkou. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že predseda krajského súdu navrhovateľke oznámil dve možnosti a to ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou alebo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
V zmysle zákona o štátnej službe je možné ukončiť štátnozamestnanecký pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodou, pričom dôvod jeho ukončenia v zmysle Zákonníka práce v dohode nemusí byť uvedený.
Skutočnosť, že predseda krajského súdu navrhovateľke dal možnosť výberu ako ukončiť štátnozamestnanecký pomer s tým, že môže byť tento ukončený aj okamžite pre prípad, ak navrhovateľka nepristúpi k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru dohodou však nemožno kvalifikovať ako vyvíjanie hrubého psychického nátlaku na navrhovateľku.
Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Súd sa preto zameral na dôvody neplatnosti, ktoré namietala v žalobe navrhovateľka a to na skúmanie slobody vôle pri uzavretí predmetnej dohody, pretože aj návrh na uzavretie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ako aj akceptácia tohto návrhu, musia spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Platnosť takejto dohody je, okrem iného, podmienená tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania. Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť, môže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať (napr. podanie trestného oznámenia za skutok, ktorého sa druhá osoba naozaj dopustila, ak táto druhá osoba nepredá vec osobe podávajúcej oznámenie, hoci by ju inak predať nechcela). Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu.
Nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu príslušným orgánom dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú pre neho vhodnú prácu alebo s ním bude pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov. Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku sa nejedná ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním žiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď, ktorej písomné znenie má už pripravené (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2011, sp. zn. 4Cdo/306/2009).
Nejde o bezprávnu vyhrážku v prípade, ak zamestnávateľ svoj návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou (ofertu) odôvodní tým, že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovný pomer skončiť (por. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.4.2002, sp. zn. 21Cdo/1332/2001).
Ak mala aj navrhovateľka strach, je potrebné odlišovať, či tento strach bol vyvolaný nátlakom hroziacej osoby, alebo išlo o prirodzený strach z ďalšej budúcnosti navrhovateľky ako osoby nezamestnanej. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by na navrhovateľku bol vyvíjaný nátlak uzatvoriť dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa názoru súdu ak navrhovateľka bola presvedčená o tom, že závažne neporušila pracovnú disciplínu a teda nedošlo z jej strany k úniku utajovaných skutočností (k čomu bola vypočutá predsedom krajského súdu), nebol daný dôvod pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, a preto ak by odporca aj ukončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou okamžite, takéto skončenie štátnozamestnaneckého pomeru by bolo neplatné. Odporca bol rozhodnutý ukončiť štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou. Aj v prípade, že by navrhovateľka nevyužila možnosť ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, odporca by pristúpil k jeho okamžitému skončeniu na podklade skutočností, ktoré mu boli oznámené Prezídiom Policajného zboru v Trnave, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, čo bolo predmetom výsluchu navrhovateľky predsedom krajského súdu. V danom prípade potom absentuje aj motív, prečo by bolo pre odporcu významné ukončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou ako aj motív, prečo by mala byť navrhovateľka k takémuto úkonu nútená.
Taktiež súd poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhovateľka napriek tomu, že mala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podpísať pod nátlakom 4.1.2012 a teda už v tom čase vedela, že ju
nepodpísala slobodne, žalobu na súd o jej neplatnosť podala podľa názoru súdu s veľkým časovým odstupom až dňa 30.3.2012.
Vzhľadom k okolnostiam, že navrhovateľka uzatvorila dohodu s odporcom až po vykonanom výsluchu (kde bolo treba prihliadnuť aj na to, že navrhovateľka zápisnicu o výsluchu riadne podpísala a neuviedla žiadne skutočnosti v nej, z ktorých by bolo zrejmé, že počas výsluchu bol na ňu vyvíjaný nejaký nátlak, alebo žeby s obsahom zápisnice nesúhlasila) a z výpovedí svedkov, odporcu i tvrdení navrhovateľky vyplýva, že bola oboznámená s postupom odporcu v prípade neuzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého, má súd za to, že právny úkon navrhovateľky spočívajúci v uzatvorení predmetnej dohody je platný, nakoľko nebolo preukázané, že slobodná vôľa navrhovateľky bola obmedzená a bola donútená k uzavretiu takejto dohody. A teda postup odporcu voči navrhovateľke nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku.
Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania spočívajúci v zabezpečení originálneho osobného spisu navrhovateľky ako aj spisu vedeného na krajskom súde pod sp. zn. Spr. 852/2011, vypočutím predsedu krajského súdu ako svedka a vypočutím sekretárky predsedu krajského súdu p. B.. Súd nevidel význam vykonania dôkazu - zabezpečenie originálnych spisov vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, keďže predmetom konania bolo určenie neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vyhodnotenie skutočnosti, či bola podpísaná pod nátlakom alebo slobodne a predmetom nebol spor o tom, či existujú dôvody na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej dokazovanie výsluchom sekretárky predsedu krajského súdu súd považoval za nadbytočné, nakoľko táto bola prítomná pri výsluchu navrhovateľky, či je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a ako sama navrhovateľka v návrhu uvádza, vrcholom nátlakového postupu predsedu krajského súdu malo byť dianie na konci výsluchu a krátko po skončení výsluchu, kedy boli zavolaní už ďalší svedkovia. A pokiaľ navrhovateľka žiadala vypočuť predsedu krajského súdu Y.. H. Y. k tomu je potrebné uviesť, že tento nemôže byť vypočutý ako svedok, vzhľadom k tomu, že ide o štatutárny orgán odporcu (k tomu porovnaj judikát R 6/1978, podľa ktorého štatutárneho zástupcu organizácie v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je táto organizácia, má súd vyslúchať vždy ako účastníka konania v zmysle § 131 OSP, a nie ako svedka podľa § 126 OSP) a navyše odporca sa k návrhu ku všetkým sporným skutočnostiam vyjadril.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorý bol úspešný v konaní náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne trovy neuplatnil a tieto mu ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.