Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-42-2014.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Subarea
15CoP/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky H. Y., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., X.. R. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Ondrejom Karvačkom, nar. 14. 08. 1949, bytom Banská Bystrica, Partizánska cesta 13, proti odporcovi O. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. - S. X. P., Z. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, Advokátska kancelária Bacíkova a spol., Skuteckého 12, 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/375/2013-67, zo dňa 26. 05. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Maloletého X. Y., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 € mesačne, vždy do 8. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletým neupravil. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, a to do výrokov, ktorými súd zveril maloletého do starostlivosti matky, a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 200 € k rukám matky. Poukázal na to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí o zverení dieťaťa do starostlivosti matky vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu a zároveň skutkový stav, ktorý zistil, vyhodnotil po právnej stránke nesprávne. Dňa 23. 01. 2014 osobne na súde mimo pojednávania nadiktoval do zápisnice svoje stanovisko k veci, pričom výslovne uviedol jednak, že dieťaťu komplexne poskytuje osobnú starostlivosť iba stará matka dieťaťa, a že nesúhlasí, aby súd rozhodoval na pojednávaní v jeho neprítomnosti, nakoľko predpokladal, že navrhovateľka bude súd zavádzať, a preto jasne vyjadril svoju vôľu, že chce byť na pojednávaní vypočutý, aby mohol reagovať na tvrdenia navrhovateľky. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 26. 05. 2014 v jeho neprítomnosti, hoci jeho neúčasť súd ospravedlnil. Z toho dôvodu nemal možnosť brániť sa pred súdom, keďže matka dieťaťa podala len veľmi vágny návrh, v ktorom sa nenachádzali žiadne podstatné skutkové tvrdenia a tieto uvádzala až na pojednávaní. Týmto bola porušená rovnosť účastníkov konania a zároveň bolo odporcovi odňaté právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby krajský súd prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zmenil, a to tak, aby maloletého X. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke - E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. R. XX, R. V., nakoľko maloletý prejavil svoj názor, že chce byť zverený do starostlivosti starej matky a rovnako o to prejavila
záujem aj stará matka. Syn starú matku podľa jej slov rešpektuje, má ju rád a chce byť s ňou. Od času sociálneho zisťovania po čas vyhlásenia rozsudku uplynulo viac ako 5 mesiacov, počas ktorých maloletý X. bol výhradne v starostlivosti starej matky a matka sa o neho nijako osobne nestarala, ani nijakým iným spôsobom nepodieľala na jeho výchove a opatere. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal k povinnosti v rámci zmeneného rozhodnutia rodičov maloletého prispievať na výchovu maloletého X. pravidelným výživným, a to odporcu vo výške 200 € a matku vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Eventuálne navrhol, aby krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu v časti starostlivosti a výživného zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prílohe predložil čestné vyhlásenia maloletého X. Y., jeho starej matky E. R. a jeho krstnej matky J. O.. Zároveň navrhol, ak krajský súd bude považovať za potrebné nariadiť pojednávanie, vypočuť vyššie uvedenú starú matku E. R. a J. O..
Matka podala k uvedenému odvolaniu otca podrobné vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca a žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. V prípade, že odvolací súd vráti na doplnenie prvostupňovému súdu rozhodnutie, navrhovateľka nemá výhrady k vypočutiu dotknutých osôb, pričom súčasne žiada, aby bola vo veci vypočutá aj J.. U. F., ktorá podá nestranné odborné stanovisko. Vo vyjadrení poukazovala na to, že pred dvoma rokmi sa so synom X. presťahovali do podkrovia v rodinnom dome, kde býva aj stará matka E. R.. V tom čase navrhovateľka spoznala jej terajšieho priateľa, ktorý jej vo všetkom začal pomáhať. Zariadili spolu bývanie v predmetnom rodinnom dome, museli všetko premaľovať a zariadiť aj detskú izbu maloletého X.. Maloletý X. mal s jej priateľom veľmi kamarátsky vzťah, až bola z toho navrhovateľka veľmi prekvapená. Syn jej vravieval, že otec, keď mu volá, stále sa ho pýta, či ešte je s nimi jej priateľ a syn bol z tých otázok už vtedy zmätený. Navrhovateľka mu odkázala, nech otec, ak má problém, zavolá jej, že ona mu to vysvetlí, ale exmanžel odmietol, že sa s ňou nemá o čom rozprávať. Na chvíľu bol pokoj. V tom čase začal vyvolávať aj jej mame, ktorá býva v tom istom dome, ale o poschodie nižšie. V tom čase stará matka hovorievala, že odporca sa jej vypytuje na také hlúposti, až ju z toho brucho bolí, ale že vydrží, kým posiela synovi veci a peniaze. Jej mama si jej priateľa obľúbila, vždy jej chodil niečo opravovať a ona zas chodila k nim na kávu. Po poslednej dovolenke v roku 2013, na ktorej bol odporca so synom, prišiel syn ako vymenený. Odporca mal synovi povedať, že jej priateľ rozbil rodinu a o ostatnom ani nevie. Navrhovateľka si so synom sadli a všetko mu vysvetlila. Stará mama pred ním všetko hovorí, aj škaredé veci a dala mu čítať rozhodnutie súdu. To všetko má veľmi zlý vplyv na jeho psychický vývoj do budúcna. Odporca sa chce navrhovateľke pomstiť, aj keď navrhovateľka nerozumie prečo. Odporca začal nahovárať maloletého, nech jedáva u starkej, že jej pošle peniaze. Maloletý sa bál oponovať odporcovi, lebo dobre vedel, že nebudú ani peniaze, ani luxusné drahé veci a v tomto veku je to pre maloletého priorita. Maloletý začal navštevovať podnik (krčmu) do 22.00 - 23.00 hod. Navrhovateľka mu to prísne zakázala, tak išiel za starou mamou a ona mu to dovolila, že prečo nie. Aj otec mu to mal nakoniec odsúhlasiť. Maloletý X. je skoro každý večer na pizzi a ľudia sa navrhovateľky pýtajú a zastavujú ju na dedine s tým, že kde na to berie. Navrhovateľka sa opýtala maloletého, ako si to on predstavuje, či chce byť u otca alebo s ňou. Maloletý otca hneď zamietol. Povedal navrhovateľke, že by bol s navrhovateľkou, ale navrhovateľka si nesmie pýtať na súde peniaze. Toto maloletý nemá z vlastnej hlavy. Odporca nemá problém poslať starej matke 500 - 1.000 €, ale navrhovateľke nie. Stará matka má veľmi nízky dôchodok, sestra sa sťahuje z domu, tak si dobre uvedomuje, že sama z dôchodku to neutiahne a v tomto veku si ona nevie predstaviť ostať žiť sama. Stará matka je ovplyvnená odporcom a finančnými prostriedkami, ale navrhovateľka ju za to neodsudzuje. Navrhovateľku mrzí, že tým trpí maloletý. Odporca žije 10 rokov v zahraničí, nikdy nebol s nimi ani raz na Vianoce, v ničom im nepomohol, okrem posielania peňazí. V záujme vyriešenia situácie vo výchove syna X. podala navrhovateľka po vynesení rozsudku prvostupňovým súdom podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, kde sa dňa 21. 07. 2014 na referáte poradensko-psychologických služieb uskutočnil pohovor za jej účasti a účasti jej matky (starej matky) a maloletého. Odbornú službu poskytla, aj v budúcnosti bude poskytovať J.. U. F.. Navrhovateľka má za to, že uvedený prvý pohovor bol v malej miere v prospech veci, pričom dúfa, že ďalšie sedenia budú prospešné a pomôžu veci, na takomto stretnutí by mal byť prítomný aj odporca.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. Úrad má za to, že rozhodujúcu úlohu pri výchove maloletého majú rodičia maloletého. Maloletý má právo na výchovu a
starostlivosť zo strany oboch rodičov a má vyrastať v prirodzenom prostredí, a to v domácnosti svojich rodičov. Konanie maloletého úrad považuje za účelové a maloletý už v súčasnosti využíva benevolenciu starej matky a otca maloletého. Úrad sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že otec maloletého nezodpovedne a nevhodne zasahuje do výchovy maloletého, ktorý nejednotnosť rodičov využíva vo svoj prospech. Maloletý je vo veku, kedy potrebuje jasné pravidlá a hranice. Tieto mu dokáže zabezpečiť matka v jej domácnosti, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky a maloletý má samostatnú izbu zariadenú podľa svojich potrieb. Otec maloletého žije a pracuje v zahraničí a dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Okresný súd riadne zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil za použitia ust. § 23, 24, 62, 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Rozhodnutie okresného súdu je náležite odôvodnené tak, ako to vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, na základe akých skutkových zistení a dôkazov okresný súd vo veci rozhodol. Odvolací súd nezistil, že by zo strany okresného súdu došlo k procesno-právnemu pochybeniu, keď rozhodol vo veci bez účasti odporcu, pretože odporca síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 26. 05. 2014, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Súd má spravidla rozhodnúť na prvom pojednávaní (§ 114 ods. 1 O. s. p.). Konanie hlavne v opatrovanských veciach má byť hospodárne a rýchle. Zo strany okresného súdu teda nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Odporca sa podrobne vyjadril k predmetu veci dňa 23. 01. 2014, kedy bol zápisnične vypočutý pred súdom.
Okresný súd v rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo maloletého zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporca nevhodným spôsobom zasahuje do výchovy maloletého, keď výchovu maloletého rieši s maloletým po telefóne, prípadne so starou matkou. V prvom rade by mal problémy s výchovou maloletého riešiť s matkou maloletého. Maloletý je v súčasnosti v takom veku, ktorý potrebuje jasné pravidlá a hranice, ktoré mu vie zabezpečiť len matka vzhľadom k tomu, že otec žije a pracuje v zahraničí. Matka po celú tú dobu, ako otec maloletého žil a pracoval v zahraničí (10 rokov) zabezpečovala maloletému riadnu výchovu a opateru a odporca nemal po celý čas žiadne námietky. K spochybňovaniu výchovy došlo zo strany otca voči matke maloletého dieťaťa až keď podala návrh o rozvod manželstva, ako aj v čase, keď si matka maloletého dieťaťa našla priateľa. Tu odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že maloleté dieťa má právo v prvom rade na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, t. j. v domácnosti svojich rodičov. Až v prípade, že by rodičia nemohli zabezpečiť, alebo nevedeli zabezpečiť výchovu a opateru maloletého, prichádzala by do úvahy náhradná osobná starostlivosť. Nakoľko súd nezistil nedostatky zo strany matky ohľadom výchovy a opatery maloletého, preto rozhodnutie vo výroku ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky odvolací súd potvrdil ako vecne správne.
Naviac odvolací súd k veci dodáva, že starej matke nič nebráni v tom, aby sa naďalej s maloletým stretávala, venovala sa mu ako stará matka, poprípade pomáhala matke pri výchove maloletého X.. Všetci traja bývajú spolu v jednom rodinnom dome, matka starej matke v styku s maloletým nebráni.
Zároveň odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu aj vo výroku ohľadom určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ako vecne správny. Výška výživného zo strany otca maloletého dieťaťa namietaná nebola, žiadal určiť takúto výšku výživného, a preto prvostupňový súd vecne správne rozhodol aj v tejto časti výroku rozhodnutia. Takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.