Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-14-2013.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa EURO PROVIDIUS, a.s., so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 35962682, právne zast. S.. K. K., N.., advokátom so sídlom U., T. 5, proti odporcovi D. A., bytom A. nad C., v konaní zastúpeným opatrovníčkou K.. S. N., vyššou súdnou úradníčkou V. súdu T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu V. združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom I., N. XX, X.: XXXXXXXX, právne zast. S.. S. J., advokátom so sídlom P. Z., R.. S. O. 1, o zaplatenie XXX,XX E. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V. je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX E. spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. R. navrhovateľa v časti o zaplatenie XXX,XX E. spolu s X % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia sa zamieta.
X.. V. je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške XX,XX E., z toho XX,XX E. za súdny poplatok a XX,XX E. ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
R. sa podaným návrhom od odporcu domáhal zaplatenia XXX,XX E. spolu s X % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. B., že s odporcom ako dlžníkom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX U. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver v sume XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk). M. sa odporca zaviazal splácať v XX týždenných splátkach, každej po XX,XX E. (XXX,XX Sk). M. bol poskytnutý s ročným úrokom XX %. P. náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli vo výške XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk). W. percentuálna miera nákladov bola vypočítaná na XXX,XX %. R. spotrebiteľského úveru bolo tvorené úrokom vo výške XX % ročne vo výške XX,XX E. a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru vo výške XXX,XX E.. V. si svoj záväzok so zmluvy napriek upomienkam zo strany navrhovateľa riadne neplnil, pretože uhradil len splátku č. X vo výške XX,XX E. a čiastočne splátku č. X vo výške XX,XX E.. N. splátka v zmysle zmluvy bola splatná k XX.XX.XXXX. V. sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu splatnosti poslednej splátky bol celkový dlh na splátkach vo výške XXX,XX E., ktorú sumu doteraz neuhradil. R. si tiež uplatnil trovy konania.
N. sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku X.XXX,XX E., súd v zmysle § 115a ods. X O.s.p. v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez nariadenia pojednávania.
Z listinných dôkazov, najmä tých. ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania, vyplynul tento skutkový stav:
R. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk), ktorý sa odporca zaviazal splatiť zvýšený o poplatok a úrok (XX % ročne) spolu v celkovej sume XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk) v XX týždenných splátkach po XX,XX E. (XXX,XX Sk). J. splatnosť bola dojednaná v lehote XX týždňov odo dňa podpisu zmluvy, a to v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu zmluvy. U. o spotrebiteľskom úvere bola tzv. formulárová, s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ (vychádzajúc z predtlačených údajov o veriteľovi v zmluve).
Z platobnej disciplíny k predmetnému úveru zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že odporca na úver zaplatil navrhovateľovi doposiaľ sumu XX,XX E. (tak, ako uvádzal v návrhu).
N. štatistiky R. banky I. úroková miera zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v období X/XXXX na dobu do X roka bola XX,XX % ročne.
V predmetnej veci bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právnická osoba - podnikateľ a odporca je fyzickou osobou, ktorej navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konal v rámci predmetu svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa U. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník - spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení V. zákonníka, resp. podľa ustanovení V. zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. T. súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
N. § 497 V. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
N. § 3 ods. X V. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
N. § 39 V. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
N. § 559 ods. X V. zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
C. dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca v zmysle § 2 U. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 V. zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere. X. o formulárovú zmluvu, na ktorej sú predtlačené s obchodné podmienky navrhovateľa, ktorý aj zmluvu pripravil. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške XXX,XX E. (XX.XXX,XX
Sk), ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi zvýšený o poplatok a úrok (XX % ročne) spolu vo výške XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk) v XX týždenných splátkach po XX,XX E. (XXX,XX Sk).
N. ide o uvedený poplatok a úrok z úveru vo výške XX % ročne, ktoré predstavujú navýšenie úveru o XXX,XX E. (X.XXX,XX Sk), dospel súd k záveru, že toto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 V. zákonníka. Aj keď sa navrhovateľ snažil navýšenie rozdeliť medzi poplatok a úrok z úveru, je s prihliadnutím na ustanovenie § 497 V. zákonníka a obsah predmetnej spotrebiteľskej zmluvy zrejmé, že celé navýšenie úveru je iba úrokom z úveru. V zmysle § 497 V. zákonníka je povinnosťou dlžníka vrátiť poskytnutý úver zvýšený o úroky. V danej veci sa odporca ako dlžník zaviazal úver vrátiť zvýšený o XXX,XX E., ktoré navrhovateľ v predtlačenej zmluve rozdelil na poplatok a úrok, pričom tento poplatok v zmluve nijako nedefinuje. Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, za čo má byť poplatok odporcom ako dlžníkom zaplatený, aké protiplnenie sa za tento poplatok odporcovi dostáva. N. súdu je tak zrejmé, že sa nejedná o nič iné ako o úrok z úveru, ktorý navrhovateľ v snahe znížiť úrok z úveru na prijateľnú mieru XX % ročne rozdelil na poplatok a úrok z úveru. I. tak dospel k záveru, že úrok z predmetného úveru vo výške XXX,XX E. je celých XXX,XX E., čo s ohľadom na dojednanú dobu splácania úveru (XX týždňov) predstavuje úrok v sadzbe cca XX % ročne. M. z úveru v tatko zistenej výške cca XX % ročne považoval súd za rozporný s dobrými mravmi. Aj keď V. zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdny prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. A. úrokov v miere cca XX % ročne, ktorá viac ako trikrát prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v danom čase - auguste XXXX (XX,XX %) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, a teda je v rozpore s dobrými mravmi. T. dojednanie úrokov z úveru je preto podľa § 39 V. zákonníka neplatné a navrhovateľ tak nemá právo na úroky z poskytnutého úveru vo výške, ktoré boli uvedené v zmluve. J. úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 V. zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. X V. zákonníka. R. tak podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi patrí iba úrok vo výške XX,XX % ročne, ktorý bol v období uzavretia zmluvy poskytovaný bankami. J. úrok vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX,XX E. za obdobie XX týždňov predstavuje sumu XX,XX E., odporca mal povinnosť zaplatiť na úver celkom sumu XXX,XX E. (poskytnutá suma + úrok XX,XX % ročne z tejto sumy) , resp. po odpočítaní ním zaplatenej sumy za úver (XX,XX E.) už len sumu XXX,XX €.
N. § 5X7 ods. 1 V. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
N. § 517 ods. X V. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
N. § 3 ods. X R. vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
C. dokazovaním bolo preukázané, že odporca poskytnutý úver nesplácal v dojednaných lehotách splatnosti, a preto sa v zmysle citovaných ustanovení § 517 a § 559 V. zákonníka dostal so splanením peňažného dlhu do omeškania. R. preto vzniklo právo požadovať od neho popri istine nesplateného úveru i úrok z omeškania. T. si navrhovateľ uplatňuje za obdobie od XX.XX.XXXX, čo je deň nasledujúci po dni, kedy bola konečná splatnosť úveru, t.j. kedy už bol odporca v omeškaní so splatením celého dlhu. Od uvedeného dňa preto patrí navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania z istiny XXX,XX E. vo výške X % ročne, ktorá výška je určená v súlade s právnymi predpismi.
N. súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu XXX,XX E. spolu s X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX E. od XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo zvyšku o zaplatenie XXX,XX E. spolu s X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX E. od XX.XX.XXXX do zaplatenia návrh ako bezdôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 14X ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V predmetnej veci bol navrhovateľ pomerne úspešnejší a má tak právo na náhradu trov konania v pomernej časti. R. bol v konaní úspešný v pomere XX % (úspech navrhovateľa XXX,XX E. - úspech odporcu XXX,XX E. = XXX,XX E., čo v pomere k predmetu konania XXX,XX E. predstavuje XX %). N. súd z uplatnených trov konania vo výške XXX,XX E. priznal navrhovateľovi len právo na zaplatenie trov konania vo výške XX,XX E., čo predstavuje XX %. T. konania navrhovateľa predstavujú XX,XX E. z titulu zaplateného súdneho poplatku z návrhu a XX,XX € E. z titulu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní určených podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. (tarifná odmena XX,XX E. + režijný paušál X,XX E. za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia a písomný návrh na začatie konania). T. trovy zároveň považoval súd za účelne vynaložené na uplatnenie práva.
Q. na splnenie povinností určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).