Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/113/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, so sídlom Kollárova 85, Martin, IČO: 50 410 199, proti žalovanému: A. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Š. X, C., o zaplatenie 284,17 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 206,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 206,17 eur od 11.06.2022 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,10 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle o upomínacom konaní) dňa 30.06.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 284,17 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 11.06.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti VÚB Leasing, a.s., a to titulom zlúčenia s touto spoločnosťou. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu 4.597,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 20,77 % na zakúpenie osobného motorového vozidla Škoda Fabia za podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 119,30 eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 02.09.2015. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je splátkový kalendár a zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh - motorové vozidlo Škoda Fabia. Súčasťou je aj kúpna zmluva spolu s protokolom o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas, čím porušil Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok - Doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 21.02.2020. Listom zo dňa 11.05.2022 - predžalobná výzva bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby podľa žalobcu predstavoval sumu 284,17 eur s príslušenstvom, ktorý pozostával zo sumy 8.102,57 eur (stĺpec "splátky" v prehľade splátok

a úhrad), pričom súčasťou tejto sumy sú aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur, a úhrad spolu vo výške 7.818,40 Eur.

2. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 20.12.2022. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

3. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na (ďalej len ""), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd v súlade s v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.02.2023.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015, zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 18.08.2015, kúpna zmluva zo dňa 18.08.2015, prehľad úhrad splátok, výzva k zaplateniu zo dňa 04.07.2019, oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 21.02.2020, predžalobná výzva zo dňa 11.05.2021 spolu s podacím hárkom, faktúra č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2020.

5. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 4.597,- eur na zaplatenie predmetu financovania: osobného motorového vozidla Škoda Fabia v sume 3.596,- eur (zvyšok kúpnej ceny vo výške 899,- eur žalovaný zaplatil v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy) a doplnkového tovaru a služieb (Carlife, čierne koberce do auta, doplnkový zákaznícky servis, balíček povinnej výbavy, MiniGap) v sume 1.001,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 60 mesačných splátkach vo výške 119,30 eur (splatných vždy druhého dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci), spolu vo výške 7.158,- eur. Celková čiastka tak predstavovala sumu 7.158,- eur, fixná ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a odplata boli vo výške 20,77 %. Prvá splátka bola splatná dňa 02.09.2015 a termín konečnej splatnosti bol v mesiaci august 2020. V časti zmluvy označenej ako "Omeškanie s úhradou splátok" bolo dohodnuté, že v prípade, ak sa veriteľovi nepodatí vymôcť svoju pohľadávku mimosúdne, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a k vyúčtovaniu zmluvného vzťahu; v prípade, ak sa zmluvnému partnerovi veriteľa nepodarí vymôcť pohľadávku veriteľa mimosúdne ani odobrať predmet financovania, je dlžník povinný znášať náklady vo výške 78,- eur. Výzvou k zaplateniu zo dňa 04.07.2019 veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku vo výške 357,90 eur a zároveň ho upozornil, že ak obratom neuhradí nedoplatok, veriteľovi vznikne nárok na odobratie motorového vozidla a výkon záložného práva a zároveň dôjde k zosplatneniu úveru, na základe ktorého bude veriteľ požadovať uhradenie celej dlžnej čiastky naraz, vrátane nákladov spojených s vymáhaním. Listom zo dňa 21.02.2020 veriteľ žalovanému oznámil, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy vo výške 1.119,27 eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil akontáciu vo výške 899,- eur a 58 mesačných splátok spolu vo výške 6.919,40 eur, spolu sumu vo výške 7.818,40 eur. Ďalšie splátky už žalovaný nevykonal. Žalovaný mal zaplatiť sumu 8.102,57 eur, z toho je akontácia vo výške 899,- eur, splátky úveru vo výške 7.125,57 eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur. Sumu 835,10 eur žalovaný zaplatil až po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2020 splatnou dňa 01.03.2020 veriteľ vyfakturoval žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur. Súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spoločnosť VÚB Leasing, a.s. sa stala právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa stal právnym nástupcom oboch týchto spoločností.

6. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

7. Podľa prvej vety o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa a (ďalej len "") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa vety prvej a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 206,17 eur s príslušenstvom (t. j. so zákonným úrokom z omeškania). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.08.2015 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 4.597,- eur na zaplatenie predmetu financovania: osobného motorového vozidla Škoda Fabia v sume 3.596,- eur (zvyšok kúpnej ceny vo výške 899,- eur žalovaný zaplatil v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy) a doplnkového tovaru a služieb (Carlife, čierne koberce do auta, doplnkový zákaznícky servis, balíček povinnej výbavy, MiniGap) v sume 1.001,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 60 mesačných splátkach vo výške 119,30 eur (splatných vždy druhého dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci), spolu vo výške 7.158,- eur. Celková čiastka tak predstavovala sumu 7.158,- eur, fixná ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a odplata boli vo výške 20,77 %. Prvá splátka bola splatná dňa 02.09.2015 a termín konečnej splatnosti bol v mesiaci august 2020.

18. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako zmluvu o pôžičke v zmysle a nasl. Súd preskúmal túto zmluvu, pričom dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle , a preto ju nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Táto zmluva bola takisto uzavretá v písomnej forme v zmysle Dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 20,77 % ročne neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v zmysle v spojení s a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktorá bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 27,00 % ročne (13,50 % x 2; porovnaj súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015).

19. Žalovaný však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením troch mesačných splátok spolu vo výške 357,90 eur. Veriteľ ho preto výzvou zo dňa 04.07.2019 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaný napriek tejto výzve dlžnú sumu nezaplatil, veriteľ oznámením zo dňa 21.02.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Veriteľ postupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s v spojení s . Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru bolo dohodnuté v časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako "Omeškanie s úhradou splátok". Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz.

20. Žalovaný uhradil veriteľovi len časť dlžnej sumy, a to sumu 6.919,40 eur. Z prehľadu splátok pritom vyplýva, že žalovaný mal uhradiť na splátkach sumu 7.125,57 eur (čo je nižšia suma ako celková čiastka úveru vo výške 7.158,- eur). Žalovaný teda žalobcovi neuhradil splátky úveru vo výške 206,17 eur (7.125,57 eur - 6919,40 eur). Keďže žalovaný túto dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa.

21. Žalobca si podanou žalobou uplatnil takisto nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur (vyfakturovaných faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2020). Ide o nárok vyplývajúci z článku zmluvy označeného ako "Omeškanie s úhradou splátok" v zmysle ktorého platí, že v prípade, ak sa zmluvnému partnerovi veriteľa nepodarí vymôcť pohľadávku veriteľa mimosúdne ani odobrať predmet financovania, je dlžník povinný znášať náklady vo výške 78,- eur. Žalobca však v podanej žalobe netvrdil, že by sa jeho právnemu predchodcovi (resp. jeho zmluvnému partnerovi) nepodarilo odobrať predmet financovania (osobné motorové vozidlo) a túto skutočnosť ani nepreukázal relevantnými dôkazmi. Súd preto nemohol ustáliť, či žalovaný porušil svoju povinnosť dobrovoľne pristaviť predmet financovania na základe výzvy veriteľa ani či sa právny predchodca žalobcu (resp. jeho zmluvný partner) vôbec pokúsil o odobratie predmetu financovania. Súd teda nemal preukázané, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu týchto nákladov. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, ako ani povinnosť podprieť svoje tvrdenia dôkazmi ( a ). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

22. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe

opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. ). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj ). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.

23. Nebol preto daný dôvod na postup podľa , teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa , keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle , súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je v tejto časti zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

24. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v : išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru vo výške 206,17 eur.

26. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa 21.02.2020 sa stal peňažný dlh žalovaného v celom rozsahu splatný, t. j. žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto v súlade s a v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z dlžnej sumy tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda od 11.06.2022 až do zaplatenia.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 206, eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 78,- eur. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 72,55 % (podiel sumy 206,17 eur a sumy 284,17 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 27,45 % (podiel sumy 78,- eur a sumy 284,17 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 45,10 % (72,55 % - 27,45 % = 45,10 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 45,10 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.