Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/171/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarína Holečková v právnej veci žalobcu OK SHOP SK, s.r.o., so sídlom Košúty 205, 925 09 Košúty, IČO: 36 283 444, právne zast. splnomocnencom JUDr. Jánom Elekom, Tichá 1/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému MLYNY, a.s., so sídlom Koceľova 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 287 351, právne zast. ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o zrušenie rozhodcovského rozsudku spisová značka SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 668,38 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným na Okresný súd Nitra dňa 19. 06. 2013 domáhal prostredníctvom JUDr. Jána Eleka ako splnomocnenca žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku spisová značka SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013. Predmetný návrh bol podpísaný splnomocnencom JUDr. Jánom Elekom, ktorý k žalobnému návrhu pripojil plnomocentstvo vystavené konateľom žalobcu dňa 18. 01. 2012, ktorým poveril JUDr. Eleka Jána B.. XX. XX. XXXX, X. O. X/A, X., aby zastupoval žalobcu v právnej veci vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanému MLYNY, a.s., sídlo Koceľova 8, Nitra, vedenej pred Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici pod spisovou značkou SR 165/2011. Okresný súd Nitra postúpil spis tunajšiemu súdu na vybavenie, nakoľko predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici. Na základe upovedomenia OS Nitra, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom namietal procesné vady podanej žaloby z titulu podpísania tejto žaloby JUDr. Jánom Elekom, ktorý bol splnomocnený konateľom žalobcu na zastupovanie v právnej veci vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanému pred Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici a nebolo mu udelené na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako i z dôvodu, že JUDr. Ján Elek podľa lustrácie na webovej stránke www.sak.sk <http://www.sak.sk> nie je advokátom, ale iba fyzickou osobou- podnikateľom, podnikajúcim pod obchodným menom JUDr. Ján Elek- ELEPROF, z ktorého dôvodu sa jedná len o typický príklad všeobecného zástupcu v zmysle za predpokladu, ak by mal k tomuto konaniu udelenú plnú moc. Preto žiadal súd, aby sa procesnými vadami pred konaním zaoberal.

Tunajší súd uznesením vydaným pod .č k. -65 zo dňa 17. 09. 2013 doručil žalobcovi uznesenie, v ktorom ho vyzval, aby v lehote 10 dní opravil a doplnil svoj návrh tak, ako to tunajší súd v tomto uznesení špecifikoval. Žalobca mal tak riadne označiť účastníka na strane žalovaného, opraviť

petit tak, že petitom má byť výlučne petit týkajúci sa návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ďalej ho vyzval na preukázanie zastúpenia navrhovateľa zástupcom JUDr. Jánom Elekom na konanie vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a aby žalobca preukázal včasné podanie žaloby vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku predložením doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Žalobcovi bolo uvedené uznesenie súdu doručené dňa 26. 09. 2013, pričom súd konštatuje, že žalobca v stanovenej lehote súdu doručil dňa 04. 10. 2013 opravu a doplnenie žalobného návrhu. Uvedené podanie bolo potvrdené podpisom konateľa žalobcu. Súčasne konateľ žalobcu plnou mocou zo dňa 03. 10. 2013 splnomocnil JUDr. Eleka Jána na zastupovanie splnomocniteľa v konaní o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. , správne označil žalovaného, voči ktorému návrh smeroval a predložil i doručenku o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 20. 05. 2013, ktorým preukazoval, že žalobný návrh bol podaný včas. Tento, ako súd už konštatoval, bol doručený Okresnému súdu Nitra dňa 18. 06. 2013. Takisto pripojil k tomuto podaniu i opravený návrh žaloby vlastnoručne podpísaný konateľom žalobcu.

Na základe nahliadnutia žalovaným do súdneho spisu sa žalovaný k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04. 11. 2013, v ktorom mal za to, že v konaní nedošlo k dodržaniu lehoty na podanie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa , a to z dôvodu, že mal za to, že žaloba zo dňa 17. 06. 2013 nebola podpísaná osobou na to oprávnenou, keďže konateľ žalobcu vystavil plnú moc na konanie v danej veci splnomocnencovi JUDr. Jánovi Elekovi až dňom 03. 10. 2013, pričom opravu podania žalobcom doručenú súdu 04. 10. 2013 v spojení s plnou mocou udelenou JUDr. Jánovi Elekovi dňa 03. 10. 2013, možno kvalifikovať ako nové podanie na súd, ktoré bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Z dôvodu, že žalovaný mal za to, že žaloba bola podaná oneskorene po uplynutí 30-dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, žiadal žalobu zamietnuť. Takisto sa vyjadril následne i k dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré uviedol žalobca v žalobnom návrhu zo dňa 17. 06. 2013 a následne 04. 10. 2013.

K podaniu žalovaného v súvislosti so zastupovaním žalobcu , sa žalobca vyjadril dňa 19. 02. 2014, v ktorom poukázal, že účastníci konania na OS BB o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú totožní ako vo veci pred Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici o vydanie bezdôvodného obohatenia a mal za to, že konanie na OS BB je pokračujúcim konaním v tej istej veci. Poukázal pri tom na ustanovenie a nasledujúcich , na základe ktorého tvrdil, že splnomocnenec je povinný vykonať neodkladný nadväzujúci právny úkon v tej istej veci v rámci plynúcej 30-dňovej lehoty od doručenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici podľa Splnomocnenec pri tom preukázal, že bol oprávnený na zastupovanie žalobcu v danej veci pred Stálym rozhodcovským súdom, a to spôsobom uvedeným v Žalobca tvrdil, že tento postup nie je možné považovať za nedostatok podmienky konania. Súčasne žalobca poukázal, že na základe uznesenia tunajšieho súdu žalobný návrh opravil a doplnil v tom smere, že riadne označil účastníkov konania, opravil petit žalobného návrhu, preukázal zastúpenie žalobcu zástupcom na konanie vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, preukázal včasnosť podania žaloby. Tieto vady a doplnenia odstránil v rámci 10-dňovej lehoty určenej súdom, z ktorého dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danej veci ide o nové podanie na súd po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca opätovne na základe uznesenia súdu vydaným pod č. k. -105 zo dňa 24. 04. 2014 odstránil vadu vytknutú súdom tak, že žalobu i vlastnoručne podpísal.

Keďže žalovaný zotrval na tej skutočnosti, že žaloba bola podaná oneskorene,súd v konaní sa zaoberal najskôr otázkou včasnosti podania žalobného návrhu. Po vykonanom dokazovaní na základe vyjadrení účastníkov konania k tejto otázke mal tunajší súd za to, že žalobcov návrh bol podaný včas, v súlade s ustanovením o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd túto skutočnosť odôvodňuje tým, že žalobca predložil v konaní dôkaz o doručeni, rozhodcovského rozsudku, a to predložením doručenky, z ktorej vyplýva, že predmetný rozsudok obdržal dňa 20. 05. 2013 prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Jána Eleka. Tridsaťdňová lehota na podanie predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského konania uplynula dňom 20. 06. 2013. Žaloba bola v danej veci doručená Okresnému súdu Nitra dňa 19. 06. 2013, t. j. v rámci 30-dňovej lehoty. Účastníkmi konania na základe predmetnej žaloby v zmysle tohto podania

doručeného súdu dňa 19. 06. 2013 bol navrhovateľ OK SHOP SK, s.r.o. Košúty, zastúpený JUDr. Jánom Elekom na základe plnej moci., žalovaný nebol označený. Z pripojeného plnomocenstva tunajší súd zistil, že splnomocnenec žalobcu predložil súdu plnú moc zo dňa 18. 01. 2012 na zastupovanie žalobcu v právnej veci vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanému MLYNY, a.s., Nitra, v ktorom špecifikoval rozsah oprávnení splnomocnenca. V zmysle ustanovenia účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, avšak konanie na všeobecnom súde na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je pokračovaním rozhodcovského konania, len dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať takúto žalobu na všeobecný súd. Z uvedeného plnomocenstva nevyplýva oprávnenie splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa vo veci vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanému MLYNY, a.s. Nitra, pred tunajším súdom, čo tunajší súd posúdil ako jednu z procesných vád podania žaloby doručenej Okresnému súdu Nitra dňa 19. 06. 2013. V súlade s ustanovením preto tunajší súd vyzval priamo žalobcu na odstránenie vád žaloby v zmysle uznesenia vydaného pod č. k. zo dňa 17. 09. 2013, ktoré boli priamo konateľom žalobcu odstránené v rámci súdom uloženej lehoty. V podaní doručenom súdu 04. 10. 2013 s prílohami žalobca odstránil vadu konania týkajúcu sa riadneho označenia účastníka konania na strane žalovaného a to v riadne vyhotovenom návrhu, ktoré datoval takisto dňom 18. 06. 2013, v ktorom ustálil petit žaloby podľa požiadavky súdu, preukázal včasnosť podania žaloby a to predložením doručenky, ktorou prevzal žalobca rozhodcovský rozsudok a zároveň predložil súdu dohodu o plnomocenstve medzi žalobcom a JUDr. Jánom Elekom na zastupovanie splnomocniteľa v konaní vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. zo dňa 03. 10. 2013. Z dôvodu, že žalobca v prílohe tohto podania predložil súdu opravený návrh, ktorý i vlastnoručne podpísal, tunajší súd ešte raz z dôvodu právnej istoty vzhľadom na vyjadrenie žalovaného opätovne v zmysle uznesenia zo dňa 24. 04. 2014 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho splnomocnenca na doplnenie návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 19. 06. 2013 tak, aby tento návrh bol osobne potvrdený podpisom konateľa žalobcu. Žalobca opätovne toto učinil v stanovenej lehote súdom, aj keď ho súčasne doplnil aj o nové skutočnosti. V zmysle ustanovenia a , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z obsahu plnej moci vystavenej žalobcom pre svojho splnomocnenca zo dňa 18. 01. 2012 vyplýva aj oprávnenie splnomocnenca podávať opravné prostriedky. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje možnosť nápravy právoplatného rozhodcovského rozsudku podaním žaloby na príslušnom súde, splnomocnenec za tým účelom podal žalobu na tunajší súd dňa 19. 06. 2013, v ktorom požadoval zrušiť rozhodcovský rozsudok, navrhol vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť a súčasne žiadal, aby súd následne vydal rozsudok, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 19 997,13 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom vzhľadom k tomu, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici pod spisovou značkou SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013 návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Keďže pre podanie žalobného návrhu v danej veci je potrebné vystavenie nového písomného plnomocenstva, tunajší súd vyzval priamo žalobcu na odstránenie tejto vady, čo učinil na základe uznesenia tunajšieho súdu podaním doručeným dňa 04. 10. 2013, keď súdu predložil novovystavenú dohodu o plnomocenstve zo dňa 03. 10. 2013 medzi žalobcom a JUDr. Jánom Elekom, ktorý listinný dôkaz však nepreukazoval jednoznačne, že bol splnomocnencom na podanie tejto žaloby dňom 19. 06. 2013, kedy došiel žalobný návrh na OS Nitra. Avšak z dôvodu, že prílohou tohto podania bolo i opätovné pripojenie žalobného návrhu zo dňa 18. 06. 2013, v ktorom priamo žalobca odstránil i ostatné vady vytýkané súdom, pričom toto podanie bolo podpísané priamo konateľom žalobcu, tým bola odstránená i tá vada podania doručeného súdu dňa 19. 06. 2013, aby návrh bol podpísaný oprávnenou osobou. Súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie , , v zmysle ktorého, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z toho konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať

buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Na základe vyššie uvedeného, tunajší súd vzhľadom na vadu predloženej plnej moci pri podávaní žalobného návrhu na Okresný súd Nitra odstraňoval tento nedostatok žaloby doručenej súdu dňa 19. 06. 2013, pričom na základe uznesení tunajšieho súdu, ktorými súd žalobcu vyzýval na odstránenie nedostatkov podanej žaloby, tieto žalobca v stanovenej lehote odstránil . Keďže sa jednalo o návrh na začatie súdneho konania, súdne konanie sa preto začalo v zmysle podanej žaloby doručenej súdu dňa 19. 06. 2013 so zachovaním procesných aj hmotnoprávnych lehôt, lebo občiansko-súdne konanie sa začne vždy dňom podania žaloby a to i na miestne a vecne nepríslušnom súde, ako i v tom prípade, keď treba odstrániť jej nedostatky v zmysle ustanovenia

Po vyriešení otázky riadneho a včasného podania žaloby tunajší súd sa následne zaoberal i dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok spisová značka SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013. Svoj nárok odôvodnil tým, že na rozhodcovský súd sa obrátil s návrhom na začatie rozhodcovského konania vo veci vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 19 997,13 Eur s príslušenstvom, v súlade s článkom XV. bod 15.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24 proti žalovanému MLYNY, a.s., so sídlom Koceľova 8, Nitra. Tento návrh odôvodnil tým, že žalobca ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom dňa 11. 08. 2009 zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov č. 3.24 nachádzajúcich sa v budove obchodno-spoločenského centra Mlyny v Nitre, pričom na základe článku IV. bod 1, v deň podpisu poukázal na účet žalovaného finančnú zábezpeku vo výške 15 338,15 Eur. Dňa 12. 08. 2009 po podpise budúcej zmluvy žalovaný predložil žalobcovi na podpis zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 3.24 na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov. Dňa 08. 09. 2009 žalobca a žalovaný podpísali dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa zmenili niektoré jej ustanovenia. Stály rozhodcovský súd rozhodol na základe tohto návrhu žalobcu po 2 rokoch a po podaní sťažnosti na neodôvodnené prieťahy súdu v konaní a to rozsudkom SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013 tak, že súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Žalobca preto s poukázaním na , podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnému súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola doručená súdu dňa 19. 06. 2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka nevzťahovala, a preto rozhodcovský súd sa nemal zaoberať otázkou vzájomného započítania pohľadávok. Poukázal, že v zmysle článku VII. bod 7.4 zmluvy o nájme, vzájomné započítanie akejkoľvek pohľadávky žalovaného a žalobcu je vylúčené. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že žiadna zo zmluvných strán nemá právo započítať voči druhej zmluvnej strane žiadne svoje pohľadávky alebo nároky voči žiadnym pohľadávkam alebo nárokom druhej zmluvnej strany vzniknutým na základe zmluvy o nájme alebo zmluvy...“Toto podľa tvrdenia žalobcu uniklo rozhodcovskému súdu, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a mylne rozhodol o započítaní fiktívnych, neexistujúcich pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, na základe čoho potom návrh žalobcu zamietol. Žalobca odmieta nepravdivé tvrdenie žalovaného, že peňažná zábezpeka v sume 15 338,15 Eur bola bez výhrad žalobcu započítaná s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi v zmysle podania žalovaného zo dňa 19. 05. 2010, nakoľko zmluvný vzťah obidvoch strán zanikol dňa 30. 04. 2010, čo potvrdil i rozhodcovský súd. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému v liste zo dňa 31. 05. 2010. Žalobca ďalej poukázal, že k dátumu 30. 04. 2010 žalovaný neevidoval voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, ani neuplatňoval voči žalobcovi žiadne sankčné opatrenia, ktoré by svedčili o porušení zmluvných povinností, ani od zmlúv neodstúpil. Fiktívne faktúry, ktoré boli žalobcovi zaslané až 19. 05. 2010 s ich spätnou účinnosťou účtovania, je v rozpore s dojednaním v zmluve o nájme. V tomto smere poukázal na článok IV bod 4.3 v spojení s bodom 4.3.1 a 4.3.2 zmluvy o nájme, v zmysle ktorých sa základné nájomné malo platiť vopred a štvrťročne. Tvrdil, že uvedené započítanie nesúvisí so spormi, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o nájme, pričom vzhľadom na obsah zmluvy bolo započítanie vylúčené, preto neboli dané podmienky na spojenie týchto vecí, z ktorého dôvodu považoval žalobca rozsudok rozhodcovského súdu za nedôvodný, keď jeho nárok zamietol. Žalobca ďalej poukázal, že rozhodcovský súd sa nevenoval ani otázke vzniku nájomného vzťahu v súlade s článkom III bod 3.3 zmluvy v znení dodatku č. 1. Povinnosť platiť nájomné zo strany žalobcu sa v zmysle tohto ustanovenia jednoznačne viazala na právnu skutočnosť, že v predmete nájmu začne podnikať- prevádzkovať maloobchodný predaj jedál a nápojov tak, že priamy predmet nájmu musí byť prístupný verejnosti. V danom prípade z objektívnych dôvodov bez zavinenia žalobcu táto podmienka nemohla byť splnená, a preto žalobca nebol povinný platiť nájomné za priestor, v ktorom nepodnikal a žalovaný nebol oprávnený za priestor fakturovať nájomné. Tak by boli odstránené akékoľvek pochybnosti o možnosti vzájomného započítania pohľadávok, ktorú skutočnosť nehodnotil rozhodcovský súd a dospel vo veci k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Rozhodcovský súd takisto ignoroval nespochybniteľný nárok žalobcu na náhradu nákladov za prípojku elektrickej energie, za merač tepla a chladu, poplatok za dodávku a montáž rolovacej mreže do nebytového priestoru, ktorý mal byť predmetom nájmu. Tieto zariadenia sa stali súčasťou budovy a nebolo ich možné odstrániť bez ich poškodenia alebo poškodenia budovy. Žalobca mal za to, že sa jednalo o nedôsledné zisťovanie skutkového stavu, skutočností a dôkazov uvedených v žalobnom návrhu podaným na rozhodcovský súd, čo viedlo k jeho viacerým pochybeniam a zaoberal sa vecou, na ktorú sa rozhodcovská doložka nevzťahovala. Takto došlo v konaní rozhodcovského súdu k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej na škodu žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby príslušný súd v celom rozsahu zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici spisová značka SR 165/2011 vydaný dňa 06. 05. 2013, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a následne vydal rozsudok, že žalovaný je povinný vydať bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 19 997,13 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Takto označený skutkový stav žalobca zhrnul i vo svojom podaní zo dňa 18. 06. 2013, ktoré doručil súdu dňa 04. 10. 2013, v ktorom už navrhol súdu len zrušiť rozhodcovský rozsudok.

Žalovaný okrem námietky riadneho a včasného podania sa vyjadril k žalobnému návrhu tak, že z obsahu znenia bodu 15.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24 je zrejmé, že rozhodcovská doložka môže byť použitá na všetky spory vzniknuté zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, medzi ktoré možno zaradiť aj otázku započítania, ktorú žalobca rozporuje. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol ,na základe akých skutočností popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy v súlade s ustanovením a takisto mal žalobca za to, že sa rozhodlo vo veci, na ktorú sa nevzťahovala rozhodcovská zmluva, pričom ďalšou podmienkou je, že túto skutočnosť účastník rozhodcovského konania v samotnom rozhodcovskom konaní namietal ( ). Žalovaný poukázal, že žalobca skutkovo popisuje vecnú stránku veci, ktorá nie je a nemá byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže účelom tohto konania nie je skúmanie jeho vecnej stránky, respektíve skúmania dôvodov, pre ktoré rozhodcovský súd dospel k určitému záveru. taxatívne vymenúva dôvody procesnej povahy, ktoré v prípade, ak dôjde k ich naplneniu vedú k zrušeniu rozhodcovského rozhodnutia. Medzi tieto dôvody nepatrí však nesprávne právne posúdenie veci, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako to vyplýva z dôvodov, pre ktoré žalobca podal predmetnú žalobu. Žalobca pri tom neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by rozhodcovská zmluva mala byť neplatná. Žalovaný pri tom poukázal, že žalobca v samotnej žalobe uvádza, že príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci, ktorá bola vedená na Stálom rozhodcovskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou SR 165/2011 vyplýva z článku 15.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24. Z podanej žaloby preto jednoznačne vyplýva, že žalobca platnosť rozhodcovskej zmluvy nespochybňuje iba tvrdí, že rozhodcovský súd nebol príslušný zaoberať sa otázkou započítania v zmysle vyššie citovanej rozhodcovskej doložky. Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je v žiadnom prípade naplnený. Žalobca pritom nepodal odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu v Nitre pod spisovou značkou , ktorým konanie súd vo veci zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti všeobecného súdu konať a rozhodnúť vo veci a takisto v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici žalobca nenamietal neplatnosť rozhodcovskej doložky, či nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci. Sám žalobca vo svojom vyjadrení k žalobnej odpovedi žalovaného zo dňa 02. 01. 2012 vyvracia námietku žalovaného o nedostatku právomocí rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neurčitosti a mal za to, že pre konanie rozhodcovského súdu v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalovaný zároveň poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka zo dňa 02. 12. 2008, v zmysle ktorého, ak účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal, že žalobca námietku nedostatku právomocí rozhodcovského súdu v konaní pred rozhodcovským súdom neuplatnil, a preto má za to, že nie je možné, aby ju úspešne uplatnil v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný pri tom mal za to, že príslušnosť rozhodcovského súdu

konať v predmetnej veci bola už dostatočným spôsobom vyriešená a má za to, že rozhodcovský súd bol príslušný konať v danej veci.

Vo vyjadrení žalobcu k podaniu žalovaného žalobca zotrval na svojich dôvodoch dôvodnosti podanej žaloby, pričom poukazoval, že žalobca v rozhodcovskom konaní namietal vo svojom podaní zo dňa 02. 01. 2012, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného v rozhodcovskom konaní, nedôvodnosť zápočtu vzájomných pohľadávok, ktoré námietky rozhodcovský súd nebral do úvahy aj napriek tomu, že to zmluva o nájme vylučovala. Z tohto dôvodu mal za to, že bol naplnený dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

Na pojednávaní vo veci samej účastníci konania zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, pričom žalobca opätovne súdu opisoval skutkový stav veci, ktorý nedostatočne zistil rozhodcovský súd, z ktorého dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu v rozhodcovskom konaní zamietol. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie k dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní to, že žalovaný v konaní pred všeobecným súdom v Nitre namietal, že bola medzi účastníkmi dohodnutá rozhodcovská doložka, pre ktorú Okresný súd Nitra konanie vo veci zastavil a žalobca sa preto s rovnakým návrhom obrátil na rozhodcovský súd. Žalovaný v konaní pred rozhodcovským súdom namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy pre jej neurčitosť, o ktorej sa súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal tak, že túto považoval za platnú, a preto vo veci vydal i rozhodcovský rozsudok. Žalovaný pred súdom zdôraznil, že žalobca opakovane odkazuje na skutočnosti a otázky hmotnoprávne, ktoré nie sú a nemajú byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom nepreukázal splnenie predpokladov pre podanie takejto žaloby. Žalovaný mal za to, že podanie žaloby žalobcom z dôvodu podľa nebol naplnený, nakoľko platnosť rozhodcovskej zmluvy nepopiera žalobca a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamieta v súčasnosti ani žalovaný. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením súdu o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť vec v rozhodcovskom rozsudku, ktoré odôvodnenie nenamieta. Pokiaľ ide o podanie žaloby žalobcom v zmysle ustanovenia tohto zákona, žalobca len uvádza skutočnosti, ktoré súvisia s vyriešením otázky, či mala byť pohľadávka započítaná, či bol predmet nájmu pripravený, respektíve žalovaný oprávnený fakturovať, pričom ani jedna z týchto vecí nemôže byť predmetom tohto konania. V zmluve o nájme nebytových priestorov práve v bode 15 bod 3 je dohodnutá účastníkmi zmluvy rozhodcovská doložka, v ktorej sa odkazuje, že akékoľvek, teda všetky spory, ktoré vzniknú na základe zmluvy o nájme, respektíve v jej súvislosti, medzi čím sa výslovne uvádzajú i nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa budú spravovať, respektíve riešiť pred Rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici. Predmetom konania pred Rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici bola riešená otázka bezdôvodného obohatenia, a to ako si súd súvisiace otázky riešil, teda i otázku započítania, podľa tvrdenia žalovaného v žiadnom prípade nemôže spôsobiť neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a ani to neznamená, že by rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí sa zaoberal otázkou, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Rozhodcovský súd sa zaoberal otázkou bezdôvodného obohatenia a nároku na jeho vydanie, respektíve nárokov, ktoré vznikli v súvislosti so zmluvou o nájme, z ktorého dôvodu žalovaný tvrdil, že nie je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa tohto zákona. Keďže mal za to, že nie sú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, žiadal tunajší súd žalobu zamietnuť.

Keďže účastníci konania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, tunajší súd vo veci na základe vykonaného dokazovania - výsluchmi účastníkov konania ,ako i listinnými dôkazmi Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici spisová značka SR 165/2011 vrátane predloženého spisu rozhodcovským súdom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, vydal rozsudok v takom znení, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia , v platnom znení, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, po d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť o rozhodcovskom konaní namietal.

Súd na základe vykonaného dokazovania v zmysle podanej žaloby doručenej súdu dňa 19.06.2013 mal za to, že dôvody, pre ktoré podal žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského súdu neboli v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní podľa a naplnené, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne: Dôvodnosť žaloby žalobca podľa odôvodňoval tým, že žalovaný v konaní pred Okresným súdom Nitra namietal, že vec vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle zmluvy o nájme medzi žalobcom a žalovaným uzavretej dňa 12. 08. 2009 má byť prejednaná v rozhodcovskom konaní, z ktorého dôvodu Okresný súd v Nitre konanie i zastavil. Žalovaný v žalobnej odpovedi rozhodcovskému súdu v zmysle podaného návrhu žalobcom namietal neurčitosť rozhodcovskej doložky, a teda namietal nedostatok právomocí rozhodcovského súdu rozhodnúť danú vec. Žalobca v konaní pred tunajším súdom nepoprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, len poukázal, že v zmysle článku VII bod 7.4 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24, ktorú súdu predložil mal za to, že vzájomné započítanie akejkoľvek pohľadávky navrhovateľa odporcu je vylúčené. Toto podľa tvrdenia žalobcu uniklo pozornosti rozhodcovského súdu, a preto mylne vo veci rozhodol. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby podľa tohto ustanovenia zákona, keďže žalobca v konaní pred Okresným súdom Nitra, ani v rozhodcovskom konaní platnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietal, pričom žalovaný na základe odôvodnenia v rozhodnutí rozhodcovského súdu nemal viac pochybnosti o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť danú vec, v súčasnosti platnosť rozhodcovskej zmluvy nepopiera, z ktorého dôvodu je potom žaloba podaná žalobcom v zmysle ustanovenia nedôvodná. Keďže tunajší súd nemal preukázanú skutočnosť, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorý dôvod je taxatívne stanovený zákonom v zák. na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom žalobca, ktorý podal žalobu v rozhodcovskom konaní nenamietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, ani nenamietal právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť danú vec, súd podanú žalobu žalobcom z dôvodu podľa Zákona o rozhodcovskom konaní považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o naplnenie dôvodu podania žaloby žalobcom podľa , žalobca dôvodnosť žaloby odôvodňoval ustanovením článku VII bod 7.4 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že žiadna zo zmluvných strán nemá právo započítať voči druhej zmluvnej strane žiadne svoje pohľadávky alebo nároky voči žiadnym pohľadávkam alebo nárokom druhej zmluvnej strany vzniknutým na základe zmluvy o nájme alebo zmluvy... Túto skutočnosť žalobca namietal v konaní pred rozhodcovským súdom už vo svojom vyjadrení k žalobnej odpovedi žalovaného zo dňa 02. 01. 2012, ktorú námietku rozhodcovský súd nebral do úvahy a posúdil platnosť uvedeného zápočtu, na základe ktorého potom následne i návrh žalobcu v rozhodcovskom konaní zamietol. Žalobca preto mal za to, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, čo je dôvodom pre podanie uvedenej žaloby. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu nestotožnil, pričom poukázal na ustanovenie bodu 15.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.24, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy o nájme, alebo ktoré súvisia s touto zmluvou o nájme, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako i právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto zmluva o nájme, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy o nájme alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. Zo znenia rozhodcovskej doložky mal žalovaný za to, že táto môže byť použitá na všetky spory vzniknuté zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, kde možno zaradiť i otázku započítania, ktorú žalobca vo veci rozporuje. Žalobca pri tom skutkovo popisuje vecnú stránku veci, ktorá nie je a nemá byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a takisto zákon ukladá , aby všeobecný súd na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom taxatívne vymenúva len dôvody procesnej povahy, pre ktoré v prípade ak dôjde k ich naplneniu môže všeobecný súd rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Nesprávne právne posúdenie, respektíve nedostatočné zistenie skutkového stavu rozhodcovským súdom tak, ako to vyplýva z námietok žalobcu hmotnoprávnej povahy uvedených v žalobe, nie sú dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu článku 15.3 zmluvy o nájme je zrejmé, že predmetom rozhodovania rozhodcovského súdu mali byť i nároky týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia, čo bolo predmetom i podanej žaloby žalobcom proti žalovanému v rozhodcovskom konaní, pričom posúdenie vedľajších alebo súvisiacich otázok teda i otázky započítania, bol oprávnený rozhodcovský

súd posúdiť, a preto nie je naplnený dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní, aj keď žalobca v rozhodcovskom konaní túto skutočnosť namietal. Tunajší súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného týkajúceho sa posúdenia dôvodnosti žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní, keď mal za to, že nároky uplatnené účastníkmi rozhodcovského konania sa vzťahovali na rozhodcovskú zmluvu, ktoré i následne rozhodcovský súd posúdil a následne o nich aj rozhodol. Súd pri tom konštatuje, že nároky uplatňované účastníkmi konania pred rozhodcovským súdom vyplývali zo zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania, respektíve s ňou súviseli, tieto boli obsiahnuté v článku 15.3 zmluvy o nájme, pričom riešenie sporných otázok bolo zverené v zmysle tohto ustanovenia rozhodcovskému súdu. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti potom mal tunajší súd za to, že žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného pod spisovou značkou SR 165/2011 zo dňa 06. 05. 2013 Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r.o., Horná 13, Banská Bystrica, je nedôvodná a preto ju tunajší súd zamietol.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania. Tieto právny zástupca žalovaného vyčíslil v celkovej výške 1 163,41 Eur, pričom súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia priznal žalovanému nárok len na úhradu trov konania vo výške 668,38 Eur, ktoré súd priznal v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. za nasledovné úkony: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 01. 07. 2013 odmena za úkon 60,07 Eur (1/13 výpočtového základu)+ RP -7,81 Eur, písomné podanie na súd- a to vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 07. 08. 2013 odmena za úkon v hodnote 60,07 Eur+7,81 Eur režijný paušál, za úkon písomné podanie na súd a to vyjadrenie žalovaného k žalobe 30. 10. 2013 odmena za úkon 60,07 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, za písomné podanie na súd a to stanovisko žalovaného z 12. 06. 2014 odmena za úkon 61,87 Eur (1/13 výpočtového základu)+ režijný paušál 8,04 Eur, písomné podanie na súd a to vyjadrenie žalovaného z 02. 06. 2014 odmena v hodnote 61,87 Eur a režijný paušál 8,04 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 28. 08. 2014 odmenu vo výške 61,87 Eur a režijný paušál 8,04 Eur. Súd priznal k takto priznanej odmene aj 20% DPH v súlade s Vyhláškou o dani z pridanej hodnoty. Súd k odmene ďalej priznal náhradu za stratu času, a to za cestu Nitra- Banská Bystrica a späť za 6 polhodín sumu 80,40 Eur (jedna polhodina= 13,40Eur) a k tomu 20% DPH, ďalej priznal cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 28. 08. 2014, Nitra- Banská Bystrica a späť v dĺžke 240 km pri sume základnej náhrady za 1km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 Eur celkom 43,92 Eur, ku ktorým tunajší súd priznal i 20% DPH a náhradu za spotrebované pohonné látky za cestu na pojednávanie dňa 28. 08. 2014 Nitra- Banská Bystrica a späť v dĺžke 240 km pri spotrebe pohonných látok podľa technického preukazu 5,4 l/100 km a v hodnote 1l pohonnej látky 1,489 Eur celkom sumu 19,30 Eur, ku ktorej takisto priznal 20% DPH. Tunajší súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za úkony - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 24. 10. 2013 a 13. 02. 2014, nakoľko tunajší súd má za to, že nejde o úkon právnej pomoci v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , respektívne právny zástupca žalovaného vôbec pri vyčíslení trov nešpecifikoval, v zmysle ktorého ustanovenia Vyhlášky si uplatňuje nárok na odmenu za tieto úkony . Takisto súčasne súd nepriznal ani náhradu za stratu času a cestovné náhrady ako aj náhradu za spotrebované pohonné látky za cestu za účelom nahliadnutia do súdneho spisu. Tunajší súd poukazuje pritom aj na tú skutočnosť, že právnemu zástupcovi žalovaného boli súdom doručené všetky listinné dôkazy a podania žalobcu , z ktorého dôvodu nemožno považovať náklady za úkon nahliadnutie do súdneho spisu za účelne vynaložené náklady tak, ako to vyplýva z ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia, vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .