Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nds/6/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Rozhodcovský súd

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Bratislava, vo veci vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. , o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave

s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24.7.2008 predloženým Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.7.2008

sa žalobca domáhal preskúmania uznesenia Predsedníctva Rozhodcovského súdu Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komory č. 4/1 zo dňa 1.7.2008 a vydania rozhodnutia o námietke

nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Predmetným uznesením č. 4/1 Predsedníctvo žalovaného zamietlo námietku

nepríslušnosti a nedostatku právomoci žalovaného v právnej veci sp. zn. R. žalobcu Ž. proti

žalovanému 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky a 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej

republiky, ktorú vzniesol žalobca.

Okresný súd Bratislava I predmetnú právnu vec postúpil uznesením

č. k. -34 zo dňa 8.8.2008 Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že vecne

príslušným súdom je v zmysle Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave vyslovil nesúhlas s postúpením veci a dňa 25.11.2008

ju predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa .

Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 a § 88 ods. 2

, je vo veciach rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ

bydlisko alebo sídlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave

s postúpením tejto veci je dôvodný.

Podľa konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne

príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá

až do jeho skončenia.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej

(ods. 1).

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov

(ods. 2).

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec

bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané (ods. 3).

Okresný súd Bratislava I sa skúmaním podmienok konania a najmä vecnej príslušnosti

súdu dostatočne nezaoberal.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že Ž. a.s. podala

na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory žalobu proti žalovaným

1/ Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky a 2/ Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej

republiky o zaplatenie 366.485.000,–Sk s príslušenstvom, pričom podľa tejto žaloby bol

právny vzťah medzi štátom a právnymi predchodcami Železničnej spoločnosti C., a.s.,

založený na základe zmlúv vo verejnom záujme a pohľadávky z nich vzniknuté a práva s nimi

spojené sa mali riadiť .

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (v obchodnoprávnom vzťahu žalovaný 2/)

podal na okresný súd žalobu o preskúmanie uznesenia Predsedníctva rozhodcovského súdu

o zamietnutí jeho námietky o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v spornej veci.

Právna úprava Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

je obsiahnutá v obchodných a priemyselných komorách a konanie

pred týmto rozhodcovským súdom upravuje o rozhodcovskom

konaní.

Podľa komora má právo zriadiť rozhodcovský súd

ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských

a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov nezávislými

rozhodcami.

Podľa rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť

o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej

zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením

rozhodcovské konanie zastaví (ods. 1).

Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,

môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto

časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej

sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno

uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania

rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského

súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas

rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie (ods. 2).

Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke

podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku.

Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc

rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní

po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.

Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd

môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať

rozhodcovský rozsudok (ods. 4).

Správne súdnictvo upravuje piata časť .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických

osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súdy preskúmajú

rozhodnutia niektorého z uvedených subjektov len vtedy, ak sa týkajú práv či povinností

fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Napadnuté uznesenie Predsedníctva Rozhodcovského súdu nepredstavuje rozhodnutie

správneho orgánu vydané v rámci zákonom zverenej právomoci na rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (právomoc

rozhodcovského súdu je daná na základe konsenzu účastníkov sporu vyplývajúceho z určitého

právneho vzťahu, v tomto prípade obchodnoprávneho vzťahu), nie je rozhodnutím

pri realizácii verejnej správy charakterizovanej subjektmi s nerovným postavením (založeným

na nadriadenosti a podriadenosti), v ktorých vzťahoch jedným zo subjektov je vždy orgán

verejnej správy, ktorým v danom prípade Rozhodcovský súd nepochybne nie je. Vec teda

nepatrí do správneho súdnictva, v ktorom v prvom stupni rozhodujú v zmysle § 246 ods. 1

krajské súdy

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

V súlade s uvedeným podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vecne

príslušný okresný súd preto Okresný súd Bratislava I pochybil, keď vec postúpil vecne

nepríslušnému Krajskému súdu Bratislava, ktorý dôvodne s postúpením nesúhlasil. Jeho

úlohou v ďalšom konaní preto bude posúdiť miestnu príslušnosť (upravená v ustanovení § 88

ods. 2 ) i naplnenie ďalších podmienok konania a následne vec prejednať a rozhodnúť.

S poukazom na dané skutočnosti a citované ustanovenia zákona Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. decembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu