Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)3a7/371441.c0b234.pdf
PDF · 97.79 KB
No categories available
1Nds/6/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Rozhodcovský súd
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Bratislava, vo veci vedenej na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/184/2008, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave
s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 24.7.2008 predloženým Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.7.2008
sa žalobca domáhal preskúmania uznesenia Predsedníctva Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory č. 4/1 zo dňa 1.7.2008 a vydania rozhodnutia o námietke
nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Predmetným uznesením č. 4/1 Predsedníctvo žalovaného zamietlo námietku
nepríslušnosti a nedostatku právomoci žalovaného v právnej veci sp. zn. R. žalobcu Ž. proti
žalovanému 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky a 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, ktorú vzniesol žalobca.
Okresný súd Bratislava I predmetnú právnu vec postúpil uznesením
č. k. 1S 14/2008-34 zo dňa 8.8.2008 Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že vecne
príslušným súdom je v zmysle § 246 ods. 1 OSP Krajský súd v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave vyslovil nesúhlas s postúpením veci a dňa 25.11.2008
ju predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 104a ods. 3 OSP.
Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 a § 88 ods. 2
OSP, je vo veciach rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ
bydlisko alebo sídlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave
s postúpením tejto veci je dôvodný.
Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá
až do jeho skončenia.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104a OSP súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej
(ods. 1).
Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný,
neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov
(ods. 2).
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec
bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané (ods. 3).
Okresný súd Bratislava I sa skúmaním podmienok konania a najmä vecnej príslušnosti
súdu dostatočne nezaoberal.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že Ž. a.s. podala
na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory žalobu proti žalovaným
1/ Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky a 2/ Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej
republiky o zaplatenie 366.485.000,–Sk s príslušenstvom, pričom podľa tejto žaloby bol
právny vzťah medzi štátom a právnymi predchodcami Železničnej spoločnosti C., a.s.,
založený na základe zmlúv vo verejnom záujme a pohľadávky z nich vzniknuté a práva s nimi
spojené sa mali riadiť Obchodným zákonníkom.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (v obchodnoprávnom vzťahu žalovaný 2/)
podal na okresný súd žalobu o preskúmanie uznesenia Predsedníctva rozhodcovského súdu
o zamietnutí jeho námietky o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v spornej veci.
Právna úprava Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
je obsiahnutá v zákone č. 9/1992 Zb. obchodných a priemyselných komorách a konanie
pred týmto rozhodcovským súdom upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 9/1992 Zb. komora má právo zriadiť rozhodcovský súd
ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských
a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov nezávislými
rozhodcami.
Podľa § 21 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť
o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej
zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením
rozhodcovské konanie zastaví (ods. 1).
Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto
časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej
sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno
uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania
rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského
súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas
rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie (ods. 2).
Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke
podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku.
Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní
po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.
Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd
môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať
rozhodcovský rozsudok (ods. 4).
Správne súdnictvo upravuje piata časť OSP.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,
ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súdy preskúmajú
rozhodnutia niektorého z uvedených subjektov len vtedy, ak sa týkajú práv či povinností
fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Napadnuté uznesenie Predsedníctva Rozhodcovského súdu nepredstavuje rozhodnutie
správneho orgánu vydané v rámci zákonom zverenej právomoci na rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (právomoc
rozhodcovského súdu je daná na základe konsenzu účastníkov sporu vyplývajúceho z určitého
právneho vzťahu, v tomto prípade obchodnoprávneho vzťahu), nie je rozhodnutím
pri realizácii verejnej správy charakterizovanej subjektmi s nerovným postavením (založeným
na nadriadenosti a podriadenosti), v ktorých vzťahoch jedným zo subjektov je vždy orgán
verejnej správy, ktorým v danom prípade Rozhodcovský súd nepochybne nie je. Vec teda
nepatrí do správneho súdnictva, v ktorom v prvom stupni rozhodujú v zmysle § 246 ods. 1
OSP krajské súdy
Podľa § 9 ods. 1 OSP na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
V súlade s uvedeným podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vecne
príslušný okresný súd preto Okresný súd Bratislava I pochybil, keď vec postúpil vecne
nepríslušnému Krajskému súdu Bratislava, ktorý dôvodne s postúpením nesúhlasil. Jeho
úlohou v ďalšom konaní preto bude posúdiť miestnu príslušnosť (upravená v ustanovení § 88
ods. 2 OSP) i naplnenie ďalších podmienok konania a následne vec prejednať a rozhodnúť.
S poukazom na dané skutočnosti a citované ustanovenia zákona Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 2. decembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu