Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Opálové bane Dubník, a. s., Dubník 082 07 Červenica, IČO: 364 72 395, zastúpeného členom predstavenstva Z. Z., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici, Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti 1) Obce Červenica, 082 07 Červenica, 2) Lesov Slovenskej republiky, Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov, 3) Opálových baní Libanka, s.r.o., Floriánova 12, 080 01 Prešov, právne zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 080 01 Prešov, 4) Nadácie Dubnícke opalové bane, 082 07 Červenica, zastúpenej správcom nadácie S. Z., 5) Rudných baní, š.p. Banská Bystrica, Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 č. 495-777/2013-III na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 č.: 495-777/2013-III v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 09. januára 2013 č.: 44-45/2013-II podľa , , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 7,08 Eur.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 528,41 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Vladimírovi Kotusovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 09. januára 2013 č.: o zastavení konania, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

Žalobca v žalobe dôvodí tým, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 44-45/2013, ktorým bolo zastavené konanie o povolenie banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starého banského diela) v dobývacom priestore „P.“ v katastrálnom území P. vo veci povolenia banskej činnosti po ťažbe drahých opálov vo východnej časti banského poľa X. v k.ú. P. a v dobývacom priestore P. podľa a rozhodnutím žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 došlo k nezákonnosti a nemôže s týmito rozhodnutiami súhlasiť, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň stanovením neprimeranej lehoty zo strany Obvodného banského úradu došlo k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania zo strany správneho orgánu zakotvenej v

Správneho poriadku, čím došlo v obidvoch konaniach správnych orgánov k takej vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Žalobca nesprávne právne posúdenie zdôvodňuje poukazom na ustanovenie § 46 Zákona o banskej činnosti, z ktorého vyplýva, že na konania o povolení banskej činnosti sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, hlavne § 19 ods. 3, na základe ktorého správny orgán mal a mohol predĺžiť primerane stanovenú lehotu. V rozhodnutí sa mal správny orgán riadiť ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uviesť, ako sa vyporiadal s touto žiadosťou o predĺženie lehoty.

Poukazom na postup správnych orgánov v rozpore s § 19 ods. 3 Správneho poriadku upozornil žalobca na vadu v konaniach, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutí vzhľadom k tomu, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť vydanie a predloženie stanoviska Krajského úradu životného prostredia Prešov vzhľadom k tomu, že k 31.12.2013 boli tieto úrady zrušené. Správne orgány tak neumožnili žalobcovi konať pred správnym orgánom prvého stupňa a neumožnili mu podania doplniť v primeranej lehote. Poukázal na to, že vinou správnych orgánov by musel opätovne zaplatiť správne poplatky za konania a opätovne predkladať vyjadrenia a stanoviská, ktoré už boli doložené, nakoľko žalovaný argumentoval vo svojom rozhodnutí o odvolaní s tým, že žalobca môže podávať nové žiadosti o povolenie banskej činnosti. Týmto postupom prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, opomenul zásadu materiálnej pravdy zakotvenú v § 33 Správneho poriadku. Podľa neho má účastník správneho konania takéto oprávnenia vo všetkých fázach konania, nielen v konaní pred žalovaným.

Na základe uvedených skutočností žalobca zdôraznil, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neaplikovali a nedodržali dotknuté ustanovenia správneho poriadku, ako aj konania správnych orgánov v dôsledku nestanovenia primeranej lehoty (v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 Správneho poriadku) a zároveň neumožnením žalobcovi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) došlo k takým vadám, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutí napadnutých žalobcom, nakoľko odňali žalobcovi možnosť efektívne sa brániť a vyjadriť.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 26.08.2013 vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, dôvody odvolania, ako aj na dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa s plnom rozsahu stotožnil a navrhol žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd jednoznačne preukázané, že prvostupňový správny orgán Obvodný banský úrad v Košiciach dňa 09. januára 2013 pod č. 44-45/2013 ako mieste príslušný správny orgán podľa o banskej činnosti vo veci povolenia banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starých banských diel) „po ťažbe drahých opálov vo východnej časti banského poľa X. v k.ú. P. a v dobývacom priestore P.“ rozhodol tak, že podľa zákona zastavil konanie o povolenie banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starých banských diel) v dobývacom priestore „P.“ v k. ú. P..

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že organizácia na úrad predložila žiadosť z 19.01.2011 o povolenie banskej činnosti bez predloženia rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia o povolení resp. nepovolení výnimky zo zásahu podľa a a podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zároveň poukázal na to, že vyzval organizáciu na doplnenie podania listom zo dňa 10.10.2012 o vyššie uvedené rozhodnutie, nakoľko KÚ ŽP vo svojom vyjadrení k navrhovanej činnosti vydanom dňa 10.03.2012 podľa citovaného zákona podmienil vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti ich súhlasom, resp. povolením alebo nepovolením výnimiek zo zákazov. V tejto výzve zároveň úrad určil lehotu na doplnenie podania do 31.12.2012 a súčasne organizáciu poučil o tom, že v prípade nedoplnenia podania v určenej lehote konanie zastaví podľa citovaného zákona.

Vzhľadom na to, že podanie do uplynutia určenej lehoty nebolo doplnené o vyššie citovaný doklad, úrad v súlade s poučením uvedeným v poslednom odseku citovanej výzvy rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu zo dňa 31.01.2013 rozhodol žalovaný už vyššie v rozsudku citovaným napadnutým rozhodnutím dňa 17. apríla 2013 pod č.: 495-777/2013-III, ktorým ako odvolací orgán zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 09. januára 2013 pod č.: potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na priebeh správneho konania po podaní odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré odvolanie najskôr posudzoval ako neskoro podané, avšak po preukázaní včasnosti podania odvolania ako odvolací orgán rozhodol podľa a ako príslušný banský úrad a podľa Správneho poriadku, pričom vychádzal z listinných dôkazov popísaných v rozhodnutí o odvolaní. Ďalej citoval príslušné ustanovenia , 18, 18a a 18b , ako aj ustanovenie , 7 a 11 Vyhlášky č.

Zdôraznil obsah ustanovenia a jeho vzťah k Správneho poriadku, z ktorého podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v citovaného zákona je taxatívne dané zastavenie konania formulované v zákone, pričom z Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán konanie zastaví, ak účastník neodstráni nedostatky konania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

Žalovaný uviedol, že z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že kým podľa Správneho poriadku u procesných úkonov možno lehotu, ktorú sám správny orgán určil predĺžiť, v uvedenom prípade podľa špeciálneho predpisu mu to zákon neumožňuje a prípadnú žiadosť o predĺženie lehoty musí zamietnuť. Na následky meškania lehoty a o zastavení konania pri nedoplnení podania bol žalobca upozornený listom zo dňa 10.10.2012. Neodôvodnenie nevybavenia žiadosti o predĺženie lehoty zdôraznil žalovaný poukazom na ustanovenie , z ktorého tento krok jednoznačne vyplýva. Pokiaľ podľa neho zákonodarca týmto ustanovením obmedzil voľnosť správneho orgánu a úpravu procesu o povolení banskej činnosti, správny orgán podľa tohto ustanovenia postupoval.

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán zastavil správne konanie, pretože nebolo po výzve doplnené v lehote a neboli doložené doklady o vyriešení stretov záujmov v zmysle (konkrétne ), z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť organizácie a nemožno ním zaťažovať konanie o povolení banskej činnosti a ani jeho riešenie prenášať a ponechať na správny orgán.

Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08. novembra 2011 a zásadu, podľa ktorej „patria práva len bdelím“, teda tým, ktorý sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorý svoje procesné práva uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ešte v závere žalovaný doplnil, že podľa § 56 Správneho poriadku upovedomil s odvolaním ostatných účastníkov a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal možnosť účastníkom vyjadriť sa k odvolaniu a pred vydaním rozhodnutia o odvolaní možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistení, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Na vyjadrenie určil v zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku 7 dňovú lehotu, v ktorej sa organizácia nevyjadrila.

Na vykonanom pojednávaní sa vyjadrili aj zástupcovia účastníkov konania a to právny zástupca Opálových baní X., ktorý sa v celom rozsahu pripojil k právnemu názoru zástupcu žalovaného a čo sa týka argumentácie a procesných hodnotení a stanovísk, táto oblasť je vecou samotného žalobcu, ako uviedol. Poukázal na to, že súdu je známy žalobca ako aktívny účastník s poukazom na viaceré opakované žaloby. Čo sa týka lehoty je potrebné poukázať na to, že išlo o poriadkovú lehotu, nie o zákonnú lehotu, ktorou by mal byť správny orgán viazaný a nič nebránilo žalobcovi, pokiaľ sa domnieval, že táto lehota je neprimeraná, požiadať o predĺženie lehoty, čo taktiež neurobil. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Splnomocnený zástupca účastníka konania Rudné bane š.p. Banská Bystrica uviedol, že spolupracoval s členom predstavenstva Opálových baní Dubník s pánom Z. ako odborníkom, pričom jeho názor v danej

podľa jeho subjektívneho názoru je irelevantný, pretože ide o to, že stret záujmov nebolo možné vyriešiť medzi Opálovými baňami X. a žalobcom, pretože Opálové bane X. sa k tomuto kategoricky negatívne postavili. Ponechal na rozhodnutie súdu čo sa týka podanej žaloby.

Na pojednávaní takisto vypovedal správca Nadácie Opálové bane Dubník, ktorý uviedol, že súhlasí s podanou žalobou, nakoľko povolenie banskej činnosti X.-východ aj demontáž materiálu náučného chodníka, teda zastavenie týchto konaní poškodzuje jednak majetkové záujmy, ale aj majetkové práva žalobcu, ako aj ich nadácie, pretože nadácia po zrušení viacerých rozhodnutí vydaných banským úradom a žalovaným, sa podieľala v týchto konaniach už formou partnerstva alebo formou sponzorských darov materiálne a došlo k tomu, že viaceré finančné podpory, ktoré boli zo strany Európskych fondov EÚ museli byť navrátené, pretože došlo k týmto stretom záujmov medzi Opálovými baňami X. a žalobcom. Potvrdil aj tú skutočnosť, že banský úrad s lehotami koná ako uzná za vhodné. Potvrdil, že spolupracoval ako nadácia s Opálovými baňami, ako aj Rudnými baňami ako uviedol poverený zástupca na jednom projekte. Pritom Opálové bane Dubník mali výnimku na zásad na výkon niektorých činnosti v rámci ochrany chráneného areálu Opálové bane Dubník takto vykonávali a spolupracovali s ich nadáciou na viacerých projektoch. Podľa vyjadrenia správcu nadácie postup Hlavného banského úradu mal za následok značnú škodu, tak pre nadáciu, ako aj pre SR, pretože sa museli vracať finančné prostriedky z európskych mechanizmov a nadácia ich nemala možnosť vyčerpať, pretože SR ich musela vrátiť. Čo sa týka samotného posúdenia žaloby navrhol tejto vyhovieť a napadnuté rozhodnutia zrušiť.

Na pojednávanie sa ospravedlnili účastníci konania zástupkyňa Obce Červenica, starostka S. K., ktorá súhlasila, aby súd vykonal pojednávanie bez ich prítomnosti, ako aj zástupca Lesov SR, ktorý takisto súhlasil, aby sa pojednávanie vykonalo bez jeho prítomnosti.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu právoplatných rozhodnutí tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( , ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. V zmyslom všetkých procesných procesov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to hlavne s hmotnými a procesnými právnymi predpismi.

V zmysle , účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Uznesením zo dňa 1. apríla 2014 pod sp. zn. -81 podľa preto súd pribral do konania dotknutých účastníkov správneho konania.

Z administratívneho spisu, ktorý bol žalovaným predložený mal súd za preukázané, že Obvodný banský úrad Košice dňa 09. januára 2011 zastavil konanie vo veci č.: 44-45/2013-II podľa

V o banskej činnosti o výbušninách a o banskej správe v je upravený účel tohto zákona, ktorým je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

V § 2 ods. 2 citovaného zákona je uvedené, čo sa rozumie v tomto zákone pod banskou činnosťou

a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné

ložisko"),

b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,

c) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov,

d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,

e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v

písmenách a) až d),

f) osobitné zásahy do zemskej kôry,

g) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel,

h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a

práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až § 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr tri mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila, prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, keď žiadosť neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Počas lehoty určenej organizácii na doplnenie žiadosti lehoty neplynú.

Podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona, obvodný banský úrad zastaví konanie o povolenie banskej činnosti, ak žiadosť nebola doplnená v lehote určenej podľa odseku 3.

Podľa § 18 ods. 1 účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 12d), a obec, v územnom obvode

ktorej sa má banská činnosť vykonávať.

Podľa § 18 ods. 2 povolenie banskej činnosti podľa odseku 1 vydáva obvodný banský úrad v konaní spojenom s miestnou ohliadkou; náklady na znalecké posudky, ktoré sú v konaní potrebné, uhradí žiadateľ.

Podľa § 18 ods. 3 obvodný banský úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred ústnym pojednávaním. Súčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská alebo námietky nemusí prihliadnuť. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje v odôvodnených prípadoch na riadne posúdenie veci dlhší čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

V zmysle § 18a povolenie obvodného banského úradu sa vyžaduje na

a) ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska banskými dielami, a to zvislými banskými dielami hlbšími ako 40 m, vodorovnými alebo úklonnými banskými dielami s dĺžkou väčšou ako 100 m, alebo aj uvedenými banskými dielami kratšími, ako sú z nich razené ďalšie banské diela, ktorých dĺžka spolu s uvedenými dielami presiahne 100 m; povolenie sa vyžaduje aj na zabezpečenie a likvidáciu týchto banských diel,

b) otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska, ako aj na zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu hlavných banských diel a lomov,

c) osobitné zásahy do zemskej kôry vrátane banských diel geologického prieskumu na tieto účely, ak svojím rozsahom zodpovedajú rozmerom a podmienkam uvedeným v písmene a),

d) zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel vrátane ich zisťovania, ak sa toto zisťovanie vykonáva banskými dielami v rozsahu uvedenom v písmene a),

e) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

V zmysle § 18b ods. 1 obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä

a) úplnosť plánu a dokumentácie,

b) vyriešenie stretov záujmov,

c) dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska,

d) banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca.

V zmysle § 18b ods. 2 ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť. V povolení uvedie, ak je žiadateľom

a) fyzická osoba podnikateľ,

1. meno, priezvisko, titul a adresu fyzickej osoby vrátane údajov o odbornej spôsobilosti, ak je zároveň zodpovedným vedúcim zamestnancom,

2. obchodné meno a miesto podnikania,

3. názov dobývacieho priestoru, v ktorom sa má banská činnosť vykonávať,

4. meno, priezvisko, titul a adresu zodpovedného vedúceho zamestnanca, ak ním nie je sám žiadateľ, vrátane údajov o odbornej spôsobilosti,

5. dátum vydania povolenia,

6. identifikačné číslo,

7. ak je zahraničnou osobou fyzická osoba, uvedie sa jej pobyt na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

8. iné náležitosti podľa druhu povoľovanej banskej činnosti,

b) právnická osoba,

1. obchodné meno a identifikačné číslo,

2. sídlo,

3. názov dobývacieho priestoru, v ktorom sa má banská činnosť vykonávať,

4. meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu zodpovedného vedúceho zamestnanca vrátane údajov o odbornej spôsobilosti,

5. dátum vydania povolenia,

6. ak je zahraničnou osobou, sídlo alebo organizačnú zložku na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore; ak je zahraničnou osobou právnická osoba, ktorá nemá sídlo alebo organizačnú zložku na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.

7. iné náležitosti podľa druhu povoľovanej banskej činnosti.

V zmysle § 18b ods. 3 v povolení banskej činnosti obvodný banský úrad podľa

potreby určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

V zmysle § 18b ods. 4 obvodný banský úrad doručí organizácii spolu s povolením

banskej činnosti jedno overené vyhotovenie plánov podľa odseku 1 písm. a) a inej technickej dokumentácie.12a) Ostatným účastníkom konania sa zasiela len rozhodnutie o povolení banskej činnosti.

Podľa vyhlášky č. , žiadosť o povolenie banskej činnosti obsahuje

a) názov a sídlo organizácie, ktorá bude banskú činnosť vykonávať,

b) druh banskej činnosti, na ktorú sa žiada povolenie,

c) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, 3) a kód okresu, 4) prípadne bližšie označenie miesta činnosti (napríklad parcelné čísla pozemkov dotknutých plánovanou banskou činnosťou),

d) pri banskej činnosti podľa § 5 písm. b) údaje o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru,

e) pri banskej činnosti podľa § 5 písm. c) údaje o určení chráneného územia na osobitné zásahy do zemskej kôry,

f) plánované začatie a ukončenie, prípadne prerušenie banskej činnosti,

g) názov a sídlo spracovateľa plánu, prípadne dokumentácie a organizácie, ktorá bude niektoré práce banskej činnosti vykonávať pre organizáciu uvedenú v písmene a),

h) názvy a adresy účastníkov konania o povolenie banskej činnosti.5)

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie

a) vyhľadávania a prieskumu výhradného ložiska banskými dielami dokumentáciu podľa prílohy č. 1,

b) zabezpečenia a likvidácie banských diel vyhľadávania a prieskumu výhradného ložiska banskými dielami dokumentáciu podľa prílohy č. 2,

c) otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska

1. hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3,

2. ropy, horľavého zemného plynu a technicky využiteľného prírodného plynu plán ťažobnej otvárky a ťažby podľa prílohy č. 4,

3. lúhovaním pomocou vrtov z povrchu plán prípravy, otvárky a dobývania lúhovacieho poľa podľa prílohy č. 5,

d) zabezpečenia banských diela a lomov a likvidácie hlavných banských diel a lomov

1. pri hlbinnom a povrchovom spôsobe dobývania plán zabezpečenia banských diel a lomov a likvidácie hlavných banských diel a lomov podľa prílohy č. 6,

2. pri ťažbe ropy, horľavého zemného plynu a technicky využiteľného prírodného plynu plán zabezpečenia a likvidácie vrtov a sond podľa prílohy č. 7,

3. pri dobývaní lúhovaním pomocou vrtov z povrchu plán zabezpečenia a likvidácie lúhovacieho poľa podľa prílohy č. 8,

e) osobitných zásahov do zemskej kôry dokumentáciu podľa príloha č. 9 a 10,

f) zabezpečenia a likvidácie starých banských diel plán zabezpečenia a likvidácie starých banských diel podľa prílohy č. 11.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, organizácia priloží k žiadosti o povolenie banskej činnosti

a) doklady o vyriešené záujmov, ak banskou činnosťou sú ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, 6)

b) zoznam výnimiek, ktoré boli na plánovanú banskú činnosť organizácii povolené príslušným orgánom,

c) doklad o schválení projektovej dokumentácie podľa osobitnéhopredpisu, 7) ak ide o stavby, ktoré povoľuje obvodný banský úrad, 8)

d) doklad o schválení postupu podľa osobitného predpisu, 9) ak ide o povolenie vyhľadávania a prieskumu výhradného ložiska banskými dielami, prípadne o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie týchto banských diel,

e) výsledok hospodárenia so zásobami výhradného ložiska, 2) ak ide o povolenie zabezpečenia banských diel a lomov alebo likvidácie hlavných banských diel a lomov.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, žiadosť o povolenie banskej činnosti s plánom, prípadne s

dokumentáciou sa obvodnému banskému úradu predkladá vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky, plán a dokumentáciu z hľadiska podrobnosti treba prispôsobiť miestnym podmienkam. Grafické prílohy sa vyhotovujú v takej veľkej mierke, aby sa zabezpečila prehľadnosť zobrazovaných údajov a skutočností; pri zachovaní prehľadnosti možno rôzne údaje a skutočnosti zobraziť na jednej grafickej prílohe.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, ako plán, prípadne dokumentácia podľa odseku 1 sa môže predložiť

aj dokumentácia alebo jej časť vyhotovená na iné účely podľa osobitných predpisov10) v rozsahu požadovanom touto vyhláškou.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, plán a dokumentáciu schvaľuje vedúci organizácie. V pláne a

dokumentácii a ich jednotlivých častiach sa musí uviesť dátum vyhotovenia, mená a podpisy spracovateľov a ich funkcie, ako aj vedúcich pracovníkov, ktorým patrí kontrola správnosti a úplnosti jednotlivých častí plánu a dokumentácie.

Podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, ohlásenie obsahuje

a) názov a sídlo organizácie, ktorá bude činnosť vykonávať,

b) druh činnosti12) a jej označenie, ktoré organizácia používa v mapách a výkazoch,

c) účel a plánovaný rozsah činnosti,

d) okres, obec a katastrálne územie s bližším označením miesta činnosti,

e) dátum začatia a plánovaného ukončenia, prípadne prerušenia činnosti,

f) druh a typ používaného technického zariadenia,

g) spôsob a rozsah trhacích prác, údaje o ich povolení,

h) opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky,

i) spôsob zahladenia následkov činnosti.

Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky, k ohláseniu sa pripojí mapa s vyznačením miesta a druhu činnosti.

Čo sa týka vzťahu k správnemu poriadku s poukazom na obsah ustanovenia , všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa , 8, 24, 25, 26 ods. 5 a .

Z uvedeného vyplýva, že na predmetné konanie posudzované v zmysle sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 60a citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa , pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd zdôrazňuje skutočnosti s poukazom na komentár k správnemu poriadku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že správne konanie je vybudované na určitých procesných zásadách a týmito zásadami sa správny poriadok odlišuje jednak od ostatných procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako aj o procesný základ uplatňovaný inými orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Uvedenými procesnými zásadami sa spravuje celé správne konanie vo všetkých jeho štádiách.

Premietnutie procesných zásad do zákona z nich vytvorilo záväzné pravidlá správania. Základné pravidlá konania plnia v podstate dve funkcie, z ktorých jedna je, že sú záväzným právnym nástrojom pre postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie, alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia.

Zásada materiálnej, teda objektívnej pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, čo vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 a § 46 zákona. Táto zásada veľmi úzko súvisí zo zásadou zákonnosti. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky a to úplnosť a presnosť zistenia. Úplnosť znamená pre správny orgán povinnosť zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech, alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť možných situácií, správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom, ktorý je uvedený v § 32 ods. 1 zákona.

Zo Správneho poriadku ďalej vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení správal (§ 47 ods. 3).

S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku, ako aj s dôrazom na výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorého predmetom je zastavenie konania s poukazom na citované ustanovenie špeciálneho konkrétne je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustanovenia Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak

a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,

d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,

g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,

i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

j) tak ustanoví osobitný zákon, ktoré dôvody ustanovuje predmetné citované ustanovenie správneho poriadku, až vtedy správny orgán konanie vo veci zastaví.

Zastavenie konanie je pritom jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Voľná úvaha je v podstate v tomto procesnom postupe vylúčená.

V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že právna úvaha žalovaného, že v predmetnom konaní bol povinný rozhodnúť striktne podľa ustanovenia a nebol pri tomto rozhodovaní vôbec viazaný Správnym poriadkom je podľa názoru súdu mylná.

Rozhodnutie o zastavení konania sa javí svojim charakterom, že je procesným rozhodnutím, avšak netýka sa vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Tu poukazuje súd na Judikát Najvyššieho súdu Er 85/2004.

Pri rozhodnutí o zastavení konania predmetné rozhodnutie musí mať však náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že aj pri uvádzaní dôvodu na zastavenie konania platí princíp subsidiarity. To znamená, že dôvod na zastavenie podľa osobitného zákona má prednosť pred dôvodom podľa správneho poriadku, avšak za predpokladu dodržania jeho ustanovení v konaní správneho orgánu.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe podľa a jednohlasne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a vo veci bola zistená taká vada konania, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

Súd musí zdôrazniť, že správne orgány sa dôsledne neriadili ustanoveniami Správneho poriadku v predmetnom konaní. Pokiaľ prvostupňový správny orgán zastavil konania podľa ako špeciálneho právneho predpisu pri svojom postupe bol povinný dodržať ustanovenie tohto predpisu a postupovať jednoznačne v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, z ktorých mu vyplývala povinnosť zaoberať sa každým návrhom účastníka konania s poukazom na Správneho poriadku.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán nereagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 07.12.2012 doručenú správnemu orgánu 11.12.2012, konal tak v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku.

Ďalej správny orgán s dôrazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku odňal žalobcovi právo ako účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia ešte pred jeho vydaním i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Konštatovanie žalovaného, že túto povinnosť si správny orgán splnil, keď vyzval žalobcu po podaní jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 7 dní určenej v písomnom podaní žalovaného je v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že dôvody na zastavenie konania musia byť aj podľa špeciálneho právneho predpisu jednoznačne splnené. V tejto súvislosti súd rovnako ako žalobca poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku a na to, že pri vybavovaní žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie príslušných písomných dokladov zo strany správneho orgánu voči žalobcovi nebol postup v súlade so zákonom. Z uvedeného ustanovenia citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že o žiadosti žalobcu ako účastníka správneho konania bolo potrebné zo strany prvostupňového správneho orgánu rozhodnúť a v prípade neakceptovania túto žiadosť zamietnuť, ale touto žiadosťou sa bolo potrebné vyporiadať. Argumentácia žalovaného, že sa žiadosťou zaoberal v prvostupňovom rozhodnutí nie je pravdivá. Listom z toho istého dňa, t. j. 09.01.2013 oznámil prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietnutie žiadosti o predĺženie lehoty bez zdôvodnenia a toho istého dňa, tzn. 09.01.2013 vydal rozhodnutie o zastavení konania, pričom v samotnom napadnutom rozhodnutí sa žiadosťou o predĺženie lehoty podanou žalobcom z decembra 2012 vôbec nezaoberal. Zdôvodnenie správnosti tohto postupu žalovaným je podľa názoru súdu v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Je síce pravdou, že z ustanovenia vyplýva, že úrad konanie zastaví, ak nebola žiadosť doplnená v určenej lehote a zároveň na toto nesplnenie povinnosti bol účastník konania upozornený, avšak súd je opačného názoru, ako vyslovil žalovaný v rozhodnutí o odvolaní a podľa ustanovenia Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky konania a teda v tomto prípade bolo jednoznačne povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa o žiadosti o predĺženie lehoty aj rozhodnúť.

Ako mal súd za preukázané z administratívneho spisu predloženého žalovaným žalobca na základe žiadosti podanej dňa 19.01.2011 o povolenie banskej činnosti predložil ako prílohu plán zabezpečenia a likvidácie starých banských diel v dvoch vyhotoveniach.

Výzvou na doplnenie zo strany prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.03.2011 bol žalobca vyzvaný na doplnenie podania najneskôr v lehote do 01.09.2011 o doklady a údaje:

1. Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o povolení výnimiek z príslušných ustanovení o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vyjadrenie podľa v spojení s tohto zákona - požiadavka a vyhlášky SBÚ č. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní

a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení SBÚ č. (ďalej len „“).

2. Povolenie výnimky príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva podľa o lesoch v znení neskorších predpisov - požiadavka a .

3. Poverenie (stanovisko) Ministerstva hospodárstva SR na vykonanie zabezpečenia a likvidácie predmetných starých banských diel ( o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov - požiadavka a .

4. Dohodu (súhlas) s organizáciou Lesy SR, š.p. ako správcom dotknutých lesných pozemkov - požiadavka a .

5. Zoznam výnimiek, ktoré boli na plánovanú banskú činnosť povolené - požiadavka .

6. V dokumentácii - spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z vyššie požadovaných rozhodnutí a vyjadrení orgánov a dohody s organizáciou Lesy SR š.p. - požiadavka bodu 1.4 prílohy č. 11 .

Zároveň prvostupňový správny orgán predmetné konanie vo veci do 01.09.2011 prerušil.

Na základe uvedenej výzvy žalobca doplnil svoje podanie zo dňa 19.01.2011 a to písomným podaním zo dňa 26.08.2011 doručené prvostupňovému správnemu orgánu 30.08.2011 a to o rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o povolení výnimiek zo , súhlasným záväzným stanoviskom Obvodného lesného úradu v Prešove, stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR a to zo dňa 19.04.2011, ako aj stanoviskom správcu pozemkov organizácie Lesy SR, o.z. Prešov zo dňa 15.07.2011.

Na základe predložených listinných dôkazov bolo vykonané ústne konanie dňa 02.11.2011, o čom svedčí aj spísaná zápisnica z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou. Z tejto zápisnice jednoznačne vyplýva, že na základe písomného stanoviska Krajského úradu životného prostredia v Prešove sa tento správny orgán zaviazal predložiť písomné vyjadrenie podľa , ktoré zašle na Obvodný banský úrad Košice poštou, ako to vyplýva z vyjadrenia zástupcu krajského úradu životného prostredia RNDr. Z. N..

Ďalšou výzvou prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.12.2011, ktorou mal žalobca doplniť svoje podanie v lehote do 30.06.2012 bol požiadaný Obvodným banským úradom v Košiciach o zaslanie vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia v Prešove podľa v spojení s - podľa č. ako aj na preukázanie verejného záujmu vyplývajúce z predloženia stanoviska Ministerstva hospodárstva SR z 01.04.2011 pre povolenie banskej činnosti. Uvedené doplnenie mal žalobca vykonať najneskôr do 30.06.2012.

Na základe tejto výzvy žalobca predložil vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia Prešov podľa zo dňa 10.03.2012 prvostupňovému správnemu orgánu. Uvedené doplnenie žalobca zaslal prvostupňovému správnemu orgánu podaním zo dňa 29.06.2012, ktoré obsahovalo citované vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia z príslušného dňa, ako aj preukázanie verejného záujmu vyplývajúce z predloženého stanoviska Ministerstva hospodárstva SR z 01.04.2011.

Na základe ďalšej výzvy Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 10.10.2012 bol žalobca vyzvaný na doplnenie svojho podania zo dňa 19.01.2011 v lehote do 31.12.2012 o doklad:

1. Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove o povolení výnimiek zo zákazov o vydaní súhlasov určených o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v rámci kompetencie určenej a a citovaného zákona - požiadavka a SBÚ č. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaním a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení SBÚ č.

Zároveň upozornil prvostupňový správny orgán žalobcu, že prípade nedoplnenia podania v určenej lehote správny orgán podľa konanie zastaví. Rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 10.10.2012 prvostupňový správny orgán konanie prerušil. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalobca svojou žiadosťou o predĺženie lehoty do 31.03.2013 žiadal o uvedené predĺženie lehoty na základe výzvy zo dňa 10.10.2012 práve z dôvodu, že podľa vyjadrenia RNDr. Z. N. z krajského úradu životného prostredia je zrejmé, že odborné posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa Zákona o banskej činnosti je potrebné vyžiadať od orgánu ochrany prírody a krajiny. Okamžite po tomto oznámení uvedenej pracovníčky, žalobca požiadal 09.11.2012 krajský úrad životného prostredia o odborné posúdenie vplyvov plánov zabezpečenia, ktoré tvoria súčasť jeho žiadosti, na životné prostredie. Toto odborné posúdenie vykonáva pre krajský úrad životného prostredia Štátna ochrana prírody, Regionálna správa ochrany prírody a krajiny Prešov a podľa telefonických informácií z tohto dňa, teda kedy bola spísaná žiadosť o predĺženie lehoty zo 07.12.2012 nebolo ešte stanovisko vypracované. Na základe tohto podstatného dôvodu žalobca žiadal o predĺženie lehoty uvedenej v liste prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.10.2012.

Ako vyplýva z prvostupňového správneho orgánu tento aj napriek podanej žiadosti zo dňa 07.12.2012, ktorá mu bola doručená dňa 11.12.2012 rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 09.01.2013 vlastne ukončil správne konanie bez toho, aby sa žiadosťou o predĺženie lehoty podanou žalobcom vyššie citovaným písomným podaním vôbec zaoberal.

Súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným je aj žiadosť o predĺženie lehoty a následne z administratívneho spisu nevyplýva okrem rozhodnutia o zastavení z 09.01.2013 žiadny iný postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý by sa zaoberal predmetnou žiadosťou o predĺženie lehoty.

Na základe zisteného skutkového stavu zo samotného administratívneho spisu ako aj vyjadrení správnych orgánov a žalobcu, Obvodný banský úrad Košice zároveň toho istého dňa 09.01.2013 pod č. 44-45/2013 rozhodol o zastavení konania a ďalej sa žiadosťou o predĺženie lehoty vôbec nezaoberal. Zdôvodnil zastavenie konania citáciou o banskej činnosti, z ktorého ustanovenia špeciálneho zákona podľa neho jednoznačne vyplýva jeho povinnosť zastaviť konanie v prípade nepredloženia príslušných dokladov.

Súd argumentuje ďalej tým, že s poukazom na odsek ustanovenia Správneho poriadku, ako aj ostatných ustanovení vyššie citovaných jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladu pre vydanie rozhodnutia nesie správny orgán, aj keď v danej veci osobitný právny predpis t. j. mu to výslovne neustanovuje.

Podľa názoru súdu správnemu orgánu prvého stupňa nič nebránilo v postupe v správnom konaní potom ako mu bola doručená žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti o stanovisko (vyjadrenie) Krajského úradu životného prostredia v Prešove, aby tento štátny orgán ako účastníka konania on sám vyzval na urýchlené predloženie tohto stanoviska, čo mu vyplývalo nielen z ustanovenia Správneho poriadku, v spojení s ustanovením Správneho poriadku, ale aj zo všeobecnej zásady zákonnosti Správneho poriadku, ako aj z osobitného ustanovenia a

Napriek týmto skutočnostiam vyplývajúcich zo zákonných ustanovení vyššie citovanými viacerými výzvami žiadal správny orgán žalobcu o predloženie dokladov v rozpore s ustanovením a č. (má na mysli súd ustanovenie a )

Súd musí zároveň zdôrazniť, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v iných správnych konaniach a iných účastníkoch správneho konania Obvodný banský úrad Košice rozhoduje o predĺžení žiadosti na predloženie dokladov resp. o predložení dokladov v primeranej lehote, ktorú určí. Táto lehota vyplýva podľa názoru súdu nielen z ustanovení o banskej činnosti, ale jednoznačne aj z ustanovení správneho poriadku.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , v ktorom ide o konanie, kde je účastníkom žalobca a ako účastník správneho konania žiadateľ spoločnosť Opálové bane X., s.r.o., kde prvostupňový správny orgán nielenže dal žiadateľovi primeranú lehotu na predloženie dokumentácie, ale aj on sám žiadal vyjadrenia a stanoviská. Ide o preskúmanie rozhodnutia o vydaní povolenia banskej činnosti pre organizáciu Opálové bane X., s.r.o. Prešov, rozhodnutie Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 404-991/2012 z 15.05.2012, kde sám Obvodný banský úrad Košice listom zo dňa 07.03.2012 pod č. 404-496/2012-II žiada Krajský úrad životného prostredia v Prešove o súčinnosť a vyjadrenie ako podklad k rozhodnutiu podľa o ochrane prírody a krajiny. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správny orgán nepostupuje voči všetkým účastníkom správneho konania rovnako a neposudzuje rovnako ani podobné správne konania, čo je v rozpore s tým, čo zástupca žalovaného na pojednávaní tvrdil a na čo poukázal aj vo svojom vyjadrení k žalobe, že v obdobných veciach postupujú voči všetkým účastníkom správne orgány rovnako.

Ak teda prvostupňový správny orgán zastavil konanie ohľadom žiadosti o povolenie banskej činnosti žalobcu, mal tak postupovať jednoznačne aj v zmysle ustanovení všeobecného zákona, konkrétne podľa § 30 ods. 1 Správneho poriadku a teda podľa podmienok ustanovených v tomto citovanom ustanovení.

Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán vo svojom postupe a konaní aplikoval síce ustanovenie § 17 ods. 5 Zákona o banskej činnosti, avšak v dôsledku toho, že k zastaveniu konania došlo napriek tomu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a následne rozhodnutia neobsahovali dostatok dôvodov na to, aby súd mohol jednoznačne dospieť k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a sú preskúmateľné, pretože ani odvolací orgán sa s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku, tieto pochybeniami prvostupňového správneho orgánu nezaoberal a neodstránil, musí súd jednoznačne konštatovať, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov bolo preto potrebné zrušiť. Pretože uvedeným postupom a následným vydaním nezákonných rozhodnutí na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmetné rozhodnutia sú aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle ,

S poukazom na postup prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa v konečnom dôsledku stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán došlo tým, že nerozhodol o žiadosti o predĺženie lehoty podanej žalobcom k takej vade konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto súd zrušil predmetné rozhodnutia oboch správnych orgánoch aj z dôvodu uvedeného v ustanovení

V tomto konaní je súd toho názoru, že ak má správny orgán rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu aj podľa ustanovení o banskej činnosti musia rozhodnutia správnych orgánov obsahovať presnú identifikáciu skutočností, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom je potrebné jednoznačne zdôrazniť, že je najdôležitejšie, aby bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na základe len preukázaných skutočností aby správne orgány vydali rozhodnutie v súlade s ustanovením Zákona o správnom konaní.

Vzhľadom na vyššie popísané procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, či správne orgány konali a postupovali v súlade so zákonnými právnymi normami súd s poukazom na ustanovenie , a napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, rozhodnutia, ktoré na základe toho vydali sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a okrem iného v konaní správnych orgánov bola zistená taká procesná vada, ktorá spôsobila ich nezákonnosť.

V ďalšom konaní sú správne orgány povinné postupovať v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak správneho poriadku, ako aj o banskej činnosti, pričom sú v plnom rozsahu viazané právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku s poukazom na ustanovenie a v budúcnosti sú povinné v predmetnej veci opätovne rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutia presvedčivo a náležite odôvodniť a pritom použiť také úvahy, ktoré by zdôvodňovali reálnosť postupu a konania správneho orgánu pred jeho vydaním vo veci samej. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že je potrebné rozhodnúť o každej jednej žiadosti, ktorú účastník konania v správnom konaní podá správnemu orgánu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal trovy konania vo výške 7, Eur spolu. Právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Vladimírovi Kotusovi súd priznal trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z nasledovných právnych úkonov:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 21.06.2013 130,16Eur ( v spojení s ) + režijný paušál ( ) 7, Eur.

- podanie žaloby zo dňa 24.06.2013 130,16 Eur ( v spojení s ) + režijný paušál ( ) 7, Eur

- účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014 134 Eur ( v spojení s ) + režijný paušál ( ) 8, Eur

- hotové výdavky za účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014 vo výške 10,75 Eur

- náhrada za stratu času v sume 16,08 Eur.

Spolu bez DPH 417,98, 20% DPH nakoľko je advokát platiteľ DPH v zmysle 83, Eur, spolu vrátane DPH 528, Eur.

Trovy konania pozostávajúce vo výške 7,08 Eur je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a trovy konania pozostávajúce vo výške 528,41 Eur je povinný žalovaný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kotusa na č. účtu v tvare IBAN: SK 11 0200 0000 0025 5273 2356, BIC: SUBA SK BX.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.