Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Mgr. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. H., právne zastúpený JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom Mlynárska č. 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o náhradu škody 746,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.11.2013 č. k. - 116, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Urbánka trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 746,48 eur, ako aj zaplatiť mu trovy konania vo výške 44,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 465,98 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2013 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 746,48 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 746,48 eur od 30.10.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, dôvodiac, že dňa 5.10.2012 v čase o 16:00 hod. na diaľničnom úseku D1 medzi V. a S. na 601,5 km došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf s evidenčným číslom BA 095 RK, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Ledercom, s.r.o., povinne zmluvne poisteného u žalovaného, a ktorého vodičkou bola v čase poistnej udalosti P. F., spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot 407 s evidenčným číslom KS 123 CZ, ktoré je vo vlastníctve žalobcu a ktoré v čase tejto poistnej udalosti viedol žalobca, a to tak, že od vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Následne si žalobca nechal odstrániť poškodenie predmetného motorového vozidla spoločnosťou Autosklo Hornet, s.r.o., pričom celková fakturovaná suma bola vo výške 746,48 eur, ktorú žalovaný napriek predžalobným výzvam žalobcu nezaplatil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa neho žalobca nepreukázal základné znaky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák.. Poistený neporušil žiadnu povinnosť, uloženú právnymi predpismi, teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.. Na poškodenom je, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa § 427 Obč. zák.. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Rovnako žalovaný poukázal na znenie § 428 Obč. zák. a mal za to, že kameň, ležiaci na vozovke, je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke. Prevádzkovateľa je možné liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Mal za to, že existujú okolnosti, ktoré zbavujú prevádzkovateľa zodpovednosti za škodu. Návrh žalobcu v tomto smere žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Na prejednanie veci prvostupňový súd nariadil 2 pojednávania. Žalovaný ani na jedno pojednávanie neprišiel, súdu oznámil, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení. Pri postupe podľa súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní dňa 18.11.2013 v neprítomnosti žalovaného. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.10.2012 v čase o 16:00 hod. na diaľničnom úseku D1 medzi V. a S. na 601,5 km došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf s evidenčným číslom BA 095 RK, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Ledercom, s.r.o., so sídlom Talichova 2, Bratislava, povinne zmluvne poisteného u žalovaného, a ktorého vodičkou v čase poistnej udalosti bola P. F., spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot 407 s evidenčným číslom KS 123 CZ, ktoré je vo vlastníctve žalobcu a ktoré v čase tejto poistnej udalosti viedol žalobca. Po vzniku tejto škodovej udalosti spísal žalobca spolu s vodičkou motorového vozidla správu o nehode dňa 15.10.2012, ktorá sa nachádza na č.l. 7 súdneho spisu, v ktorom vodička motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, uviedla, že si nie je vedomá poškodenia. Následne si žalobca dal čelné sklo opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet, s.r.o.. Za vykonanú opravu bola touto spoločnosťou žalobcovi vystavená faktúra č. 36261271, splatná dňa 6.11.2012, v sume 746,48 eur, ktorá tvorí predmet tejto žaloby. Rovnako bolo spísané oznámenie poškodeného o poistnej udalosti a doručené žalovanému dňa 24.10.2012, číslo poistnej udalosti 1264321. Písomným oznámením zo dňa 30.10.2012 žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.

Skutkový priebeh škodovej udalosti vyplynul nielen z výpovede žalobcu, ale i svedkov Ing. V. Y., Q. V. i Ing. H. I.. Skutok - nehoda zo dňa 15.10.2012, ktorej účastníkmi boli žalobca a poistený - škodca, sa stala tak, ako ju popísal žalobca. Žalovaný popierajúci takýto skutkový priebeh nehodového deja sa pojednávaní nezúčastnil. Nijakým konkrétnym dôkazom nepreukázal, aby k nehode nemalo dôjsť takýmto spôsobom. V jeho prípade ide len o subjektívne tvrdenie, že k nehode takto dôjsť nemohlo, ktoré mal súd za právne bezvýznamné. Skutočnosť, že v danom prípade skutočne došlo k takémuto deju, tvrdil nielen žalobca, ale predovšetkým svedkovia, ktorí tento dej odmrštenia kameňa spod vozidla škodcu do čelného skla poškodeného žalobcu pozorovať mohli, nakoľko sa v tom čase nachádzali v motorovom vozidle spolu so žalobcom.

Pre účely právneho posúdenia veci prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia citoval ust. , , , , Obč. zák., , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ZPZPZŠ) a uzavrel, že žaloba je dôvodná. S obranou žalovaného sa nebolo možné stotožniť. Opätovne zdôraznil pasivitu žalovaného, ktorý sa nezúčastnil nariadených pojednávaní a nepodieľal sa tak na preukázaní ním tvrdenej skutkovej i právnej obrany. Prvostupňový súd uviedol, že treba dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi v zmysle a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu v zmysle ZPZPZŠ. Plnenie poisťovne v takom prípade nie je plnením z titulu zodpovednosti poisťovne za škodu, pretože osobou, zodpovednou za škodu, je vždy výlučne škodca. Ide o originálne právo poškodeného založené špeciálnym právnym predpisom, ktoré, hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným škodcom, nemá povahu nároku na náhradu škody. Obsahom tohto vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom je predovšetkým povinnosť poisťovateľa plniť za poisteného, ak poškodený voči nemu uplatnil nárok na plnenie a tento preukázal. Vzhľadom na obsah vyjadrení žalovaného súd konštatoval, že pokiaľ ide o právny vzťah medzi poškodeným žalobcom a poisťovateľom, procesná obrana poisťovateľa (žalovaného) spočívala výlučne v spochybnení preukázania nároku poškodeného, t.j. v spochybnení samotnej zodpovednosti škodcu - poisteného za škodu spôsobenú poškodenému (žalobcovi). Žalovaný namietol samotný skutkový základ veci s tým, že podľa neho bolo preukázané, že nehoda sa nemohla stať tak, ako ju popísal žalobca a poistený škodca, pretože poistený škodca si nemohol byť vedomý odmrštenia kameňa prevádzkou jeho motorového vozidla. Táto obrana však vykonaným dokazovaním bola jednoznačne vyvrátená.

Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalovaného, vyjadreným vo vyjadrení k žalobe, poukazujúcim na podmienky objektívnej zodpovednosti i na možnosti liberácie. Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa, čo vyplýva z prvej vety ustanovenia , podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Pojem prevádzka dopravného prostriedku nie je v Obč. zák. bližšie upravený. Podľa ustáleného názoru súdnej praxe je však motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale motor je v prevádzke, bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve prístupnom verejnosti, alebo ešte v garáži a podobne. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu, bezprostredné výkony po skončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. Liberácia prevádzkovateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Ide napr. o prípady prírodnej katastrofy, úder blesku, alebo o inú vonkajšiu okolnosť, ktorá v nijakom smere nesúvisí s prevádzkou motorového vozidla, nebola ňou vyvolaná. V danom prípade bola škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky, spôsobeného pohybom motorového vozidla poisteného škodcu (prevádzateľa vozidla po vozovke), do čelného skla poškodeného (žalobcu), ktoré sa v dôsledku nárazu kameňa rozprasklo. Ide nepochybne o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, pretože bola vytvorená súčinnosťou pohybu (prevádzky motorového vozidla) škodcu a stavu vozovky, teda mala pôvod v prevádzke vozidla, i s poukazom na fakt, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo. V tomto prípade ide o zodpovednosť škodcu (prevádzateľa) vozidla, ktorej sa v zmysle nemôže zbaviť. Preto súd sa už nezaoberal ani druhou podmienkou liberácie prevádzateľa vozidla, a to že prevádzateľ musí preukázať, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Účastníka v sporovom konaní zaťažujú dve základné povinnosti, a to jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti (odvíjajúce sa od ustanovenia ), jednak podľa ustanovenia , povinnosť navrhovať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol pasívny, vo veci boli nariadené dve pojednávania, ani jedného sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť stále len ospravedlňoval. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu o priebehu skutkového deja, bolo jeho povinnosťou súdu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zhodné vyjadrenia žalobcu ako poškodeného a vypočutých svedkov, ktorí boli účastníkmi škodovej udalosti, súdu vyvrátiť a predložiť relevantné dôkazy tak, aby súd nemal žiadnu pochybnosť o priebehu škodovej udalosti. Žalovaný však tvrdenia žalobcu i vypočutých svedkov nijakým spôsobom nevyvrátil. K veci prvostupňový súd k týmto záverom dodal, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov, uvedený v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví, poškodený musí znášať škodu zo svojho. V ustanovení sú uvedené dva liberačné dôvody. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia . Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom a contrario z prvej vety . Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda síce bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom je podľa ustanovenia zavinenie samotného poškodeného, keď síce bola škoda bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného. Vo veci niet sporu, že v danom prípade škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla je škodou, spôsobenou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, najmä v dôsledku rýchlosti vozidla. Skutočnosť, že cesta bola znečistená, ktorú môže žalovaný neskôr namietať, ako možnosť liberácie by musela byť v prvom rade pred súdom zo strany žalovaného tvrdená a preukázaná, pričom aj vtedy by prichádzala do úvahy zodpovednosť prevádzateľa, avšak solidárne so správcom príslušnej komunikácie. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 746,48 eur, ktorú zaplatil spoločnosti Autosklo Hornet, s.r.o., a to v zmysle vystavenej faktúry č. 36261271 v sume 746,48 eur. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval priznať z dlžnej sumy úrok z omeškania, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Úroky z omeškania majú charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou v obsahu záväzku. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa znenia citovaného § 11 ods. 6 ZPZPZŠ s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 1 tohto zákona. Keďže poisťovňa ako žalovaný splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť žalobcovi, že odmieta plnenie a odôvodnila svoje rozhodnutie, podľa názoru súdu nie je povinná uhradiť úroky z omeškania až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, pokiaľ však z rozhodnutia súdu nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia ( ). Podľa názoru súdu tak nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh žalobcu v časti požadovaného príslušenstva ako predčasne podaný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa . Žalobca mal v tomto konaní nepatrný neúspech v časti požadovaných úrokov z omeškania, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 20.11.2013, kde žiadal priznať odmenu celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu, náhrady za stratu času, ako aj cestovné náklady. Celkovo žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 465,98 eur, ako aj súdny poplatok vo výške 44,50 eur. Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa , , , , Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty tohto sporu vo výške 746,48 eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 51,45 eur. Celkovo súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za 5 úkonov právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.1.2013, písomná žaloba zo dňa 30.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 3.10.2013, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 29.10.2013 a účasť na pojednávaní dňa 18.11.2013. Zároveň súd priznal postupom podľa Vyhlášky č. 5 x režijný paušál po 7,81 eur. Za účasť na pojednávaní priznal súd náhradu za stratu času podľa Vyhlášky č. 4 x 12,71 eur za pojednávanie dňa 3.10.2013 a 18.11.2013 pri ceste S. - V. a späť, spolu 50,84 eur, cestovné výdavky za cestu na pojednávanie dňa 3.10.2013 v sume 20,64 eur a na pojednávanie dňa 19.11.2013 v sume 20,54 eur. Spolu cestovné výdavky predstavujú 41,18 eur. Zároveň súd priznal 20 % DPH vo výške 77,66 eur. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 465,98 eur. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 44,50 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj výrok o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody tak, ako to vyplýva z aplikácie ust. a . Vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdom zistený stav nevyplýva z vykonaného dokazovania. Skutočnosti uvádzané žalobcom a spolujazdcami sú neverifikovateľnými tvrdeniami. Dôkazné bremeno o tom, že došlo ku škode spôsobom, ako popisoval žalobca, je na žalobcovi. Podľa žalovaného žalobca v tomto konaní toto dôkazné bremeno neuniesol. Poukazuje aj na to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Predpokladom plnenia poisťovateľa je to, že uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vznikli poškodením veci práve v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Poukazuje na liberačné dôvody tak, ako vyplývajú z ust. , a Obč. zákonníka. Zdôrazňuje, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Pre zodpovedanie otázky, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, je smerodajné určenie, čo je prevádzkou motorového vozidla. Treba odlišovať okolnosti, ktoré majú pôvod v osobe vodiča, pôvod v motorovom vozidle a ostatné okolnosti vonkajšie a nesúvisiace s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, akými sú napríklad konanie tretích osôb, zvierat, prírodná katastrofa, či iné vonkajšie okolnosti. V ustanovení Obč. zákonníka je ustanovené, že sa prevádzateľ zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť, z čoho implicitne vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa za istých okolností zodpovednosti za škodu zbaví napriek tomu, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu. Podľa názoru odvolateľa kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou nemajúcou pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť len pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom (čo nebolo preukázané), podľa názoru odvolateľa od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Poukazuje na rozhodnutie NS ČR č. Rv I 299/37. Do úvahy prichádza i nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla navrhovateľa od vozidla údajného škodcu a spoluzavinenie žalobcu. Podľa jeho názoru bolo by absurdne formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kameň na ceste a snažil sa mu vyhnúť, pretože to je objektívne nemožné, o to viac, ak sa preukáže, že vozovka bola v celej šírke jazdného pruhu posypaná. V takej situácii skutočne nemožno objektívne vynaložiť viac úsilia na to, aby škoda nevznikla. Odvolateľ poukazuje aj na prípad, keď sa na cestu dostala srna a nebolo možné zabrániť nehode vodičom, a teda vyhnúť sa stretu so srnou. Podľa jeho názoru situácia s odmrštením kamienka je z hľadiska liberácie totožná ako príklad so srnou. Kinetická energia je v tomto prípade udelená, na rozdiel od prípadu so srnou, nie nárazom do okolnosti nemajúcej pôvod v prevádzke - kamienku ležiacemu na ceste, ale krútiacou silou kolesa motorového vozidla. V oboch prípadoch dochádza k pôsobeniu osobitnej prevádzky motorového vozidla na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Navrhuje preto, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne, alternatívne zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vráti mu vec na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu pripája rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. - 81 z 8.9.2011, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -115 z 13.9.2012 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 20.6.2013.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Podľa jeho názoru skutkový stav bol v konaní jednoznačne preukázaný výsluchmi žalobcu i svedkov, ako i listinnými dôkazmi uvedenými v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nesúhlasí ani so žalovaným s aplikáciou ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tvrdenia žalovaného poukazujúce na toto ustanovenie nekorešpondujú so skutočným znením týchto ustanovení. Nesúhlasí ani s námietkami o existencii liberačných dôvodov na strane škodcu. V plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa. Tieto korešpondujú aj s rozhodnutiami Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , , či Okresného súdu Rožňava sp. zn. . Ak žalovaný pripája k odvolaniu iné rozhodnutia súdov s opačným názorom, potvrdzuje to len to, že prax rozhodovania súdov v týchto obdobných prípadoch nie je ustálená. Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dohľad nad finančným trhom vydala 16.7.2013 k predmetnej problematike svoje stanovisko, podľa ktorého je vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,38 eur.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol uverejnený zodpovedajúco ust. , na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V zmysle ust. , súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Novela realizovaná vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti.

Z aplikácie ust. , vyplýva, že iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich zaťažuje účastníkov konania a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, znáša účastník, ak si nesplní povinnosť tvrdenia a neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.

V predmetnej veci žalovaný pred súdom prvého stupňa svoju procesnú „iniciatívu“ prejavil len pri podávaní písomného vyjadrenia k žalobe. V ňom poukazoval na to, že žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na jeho motorovom vozidle a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poukázal aj na možnosti liberácie podľa § 428 Obč. zák. so zdôraznením, že kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemajúcou pôvod v prevádzke, a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu. Pretože kameň na vozovke splýva s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, je žalovaná strana toho názoru, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.

Žalovaný sa nariadených pojednávaní pred súdom prvého stupňa bez vážnej prekážky nezúčastnil. Zdôrazniť v tejto súvislosti treba, že súd prvého stupňa žalovanému doručil aj uznesenie zo dňa 20.5.2013 č.k. - 18 (doručenka pri č.l. 17 spisu), v ktorom aj žalovaného poučil o dôkaznej povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovaný napriek tomuto poučeniu sa nariadených pojednávaní nezúčastnil a ani súdu nedoručil ďalšie podanie so svojimi novými tvrdeniami, či návrhmi na dôkazy, ktorých by sa v konaní domáhal. Na nariadenom pojednávaní boli vypočutí žalobca aj svedkovia Ing. V. Y., Q. V. i Ing. H. I.. Obsah týchto realizovaných dôkazov súd prvého stupňa zodpovedajúco obsahu zápisnice o pojednávaní pojal aj do dôvodov svojho rozhodnutia. Odvolací súd je toho názoru, že pri hodnotení týchto dôkazov v nadväznosti na obsah listinného dôkazu - obsah oznámenia poškodeného o poistnej udalosti (č.l. 35 a 36 spisu) niet dôvodu pre pochybnosti o skutkovom závere súdu prvého stupňa o tom, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu došlo práve dňa 16.10.2012 v súvislosti s odskočeným kameňom od motorového vozidla poisteného u žalovaného, ktoré riadila Mgr. Ing. D. F.. Poistnú udalosť poistená spoločnosť oznámila žalovanému (č.l. 38 a 39 spisu) aj keď s údajmi o tom, že „vodička nezaregistrovala žiaden predmet“ a nie je si „vedomá, žeby spôsobila poškodenie za ňou idúcich vozidiel v hustej premávke na diaľnici“. Pri hodnotení vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa nevyplýva z obsahu spisu porušenie zásad formálnej logiky. Nemožno skonštatovať, že by úvaha súdu prvého stupňa znamenala ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto jeho úvaha je opretá o zistené skutočnosti. Obsah podaní žalovaného nesvedčí, žeby navrhol ďalšie dôkazy, než súd prvého stupňa realizoval.

Nemožno tak za dôvodné označiť odvolacie námietky poukazujúce na „neverifikovateľnosť“ tvrdení žalobcu o priebehu nehodového deja.

Pred súdom prvého stupňa žalovaný netvrdil, žeby skalka (kameň) mohla byť odmrštená od iného motorového vozidla, žeby nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť medzi vozidlom poisteného a žalobcu. Napokon tak, ako je už uvedené vyššie, zástupca spoločnosti - prevádzkovateľa motorového vozidla poisteného u žalovaného sám hlásil poistnú udalosť a vodič vtedy vedeného vozidla potvrdil, že za ním idúce motorové vozidlo mu dalo svetelným znamením na vedomie, aby zastavil a po zastavení spísal so žalobcom správu o nehode (č.l. 7 spisu), z ktorej vyplýva údaj, že čelné sklo na vozidle idúcom predtým za ním, bolo „rozbité“.

Za takéhoto stavu námietky žalovaného, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, nie je dôvodnou.

Z týchto dôkazov možno vyvodiť záver, že práve rýchlosť pohybu motorového vozidla je práve tou skutočnosťou, ktorá mala za následok, že predmet vymrštený krútiacim momentom kolesa motorového vozidla zasiahol za ním idúce motorové vozidlo a poškodil čelné sklo. Škoda vzniknutá žalobcovi vznikla a bola vyvolaná okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Za takéhoto stavu treba súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že boli preukázané skutočnosti pre objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku (§ 427 ods. 1, 2 Obč. zák.). Odvolateľ ani nespochybňuje záver týkajúci sa aplikácie ust. . Uvedené ustanovenie počíta už s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi (action direct). Táto úprava vychádza zo Štrasburského dohovoru z roku 1959. Ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi alebo voči obom naraz. V tejto veci si žalobca zvolil uplatnenie nároku proti poisťovni.

Súd prvého stupňa dal v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate odpoveď na ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci. Aj odvolací súd súhlasí s tým, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedený v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho (tasus nocet dominus). Ust. § 428 Obč. zák., na ktorý odkazuje odvolateľ, upravuje dva liberačné dôvody (aj keď liberačný dôvod je výslovne uvedený len v druhej vete tohto ustanovenia). Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ust. § 441 Obč. zák..

Odvolateľ pred súdom prvého stupňa ani len netvrdil skutočnosti o spoluzavinení poškodeného na vzniku škody, a teda na uvedenom liberačnom dôvode, ktorý možno vyvodiť z aplikácie ust. § 441 Obč. zák..

V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody nie sú vylúčené ani úvahy o zbavení sa zodpovednosti za škodu spôsobenú kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla. Úvahy o možnosti liberácie prevádzateľa však môžu byť založené tiež len na takých skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania. Zo skutkového hľadiska tak, ako je už uvedené vyššie, žalovaný pred súdom prvého stupňa produkoval len neurčité úvahy o splynutí kameňa s vozovkou, s nemožnosťou rozpoznať túto prekážku na vozovke, a tým zabrániť druhu takéhoto poškodenia, aké nastalo v predmetnej veci. Nič iné žalovaný na tieto skutočnosti pred súdom prvého stupňa neprodukoval, ani neoznačil na to dôkazy. Pred súdom prvého stupňa tak neboli produkované ani tvrdené skutočnosti či dôkazy, že škodovej udalosti vodič nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Pri absencii takýchto tvrdení a dôkazov o nich niet dôvodu, aby na takéto skutočnosti z hľadiska skutkového záveru odvolací súd prihliadal. V tejto súvislosti treba mať na zreteli aplikáciu ust. a ust. .

Odvolateľ (účelovo?) pripája k odvolaniu rozhodnutia súdov vo veciach, v ktorých bol úspešný. Z týchto rozhodnutí nevyplýva totožne zistený skutkový stav. Odvolateľ bol pred súdom prvého stupňa nie dostatočne aktívny, aby produkoval skutočnosti a dôkazy o prípadnej liberácii zodpovedného prevádzkovateľa motorového vozidla. Na toto v podstate pred súdom prvého stupňa okrem „všeobecnej“ obrany neprodukoval nič konkrétne. Jeho obrana o nepreukázaní žalobcom tvrdeného nehodového deja bola realizovanými dôkazmi (ako je už uvedené vyššie) vyvrátená. Zo súdnej praxe sú známe aj iné rozhodnutia, v ktorých bola žalovaná poisťovňa v obdobných veciach neúspešná. Také rozhodnutia však odvolateľ opomína.

Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú priznaných trov konania. Preto odvolací súd aj v tomto výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, pri absencii odvolacích dôvodov nemal prekážku pre to, aby aj v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak bolo potvrdené podľa , .

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten si uplatnil nárok na náhradu trov súvisiacich s jeho právnym zastúpením. Pri aplikácii ust. , a bolo žalobcovi priznané na náhrade trov konania trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v 1 úkone právnej služby, a to vo vyjadrení k podanému odvolaniu podľa , vyhl. č. . Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 51,45 eur, po pripočítaní náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vo výške 8,04 eur a DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. 11,89 eur bola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 71,38 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.