Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/223/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/8/2013
„Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - D. XX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Norbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Q. E. XX, XXX XX N., proti odporcovi: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/ X, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie sumy 165,97 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/223/2011-115 zo dňa 13. septembra 2012, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/223/2011-115 zo dňa 13. septembra 2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - D. XX, N., právne zastúpený JUDr. Norbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, proti odporcovi: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičová 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 165,97 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.11.2011 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 650,71,- Eur. Podaním zo dňa 28.3.2012 zobral návrh v časti o zaplatenie 484,74 eur späť. Súd uznesením č.k. -43 zo dňa 20.4.2012 konanie v tejto časti zastavil a pokračoval v konaní o zaplatenie 165,97- Eur.

Návrh odôvodnil tým, že v konaní vystupuje ako poškodený v zmysle , nakoľko dňa 17.06.2011 prišlo k poškodeniu jeho motorového vozidla značky FORD MONDEO EČV N.. Odporca je fyzická osoba a v konaní vystupuje ako zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa , nakoľko vo vyššie uvedený deň pri jazde motorovým vozidlom NISSAN DOUBLE B. XXX EK došlo k poistnej udalosti. Vedľajší účastník na strane poisteného odporcu je poisťovňa, ktorá má s odporcom uzatvorenú zmluvu o povinnom ručení.

K spôsobeniu nehody došlo tak, že navrhovateľ prechádzal so svojím motorovým vozidlom FORD MONDEO EČV ZA XXX EC po verejnej komunikácií v obci T. medzi miestnymi časťami T. a T.- D.. Vo vozidle sedel poškodený navrhovateľ so spolujazdcom S. P. nor. X.XX.XXXX. Okolo vozidla navrhovateľa prechádzalo terénne motorové vozidlo NISSAN DOUBLE EČVZA XXX EK, ktoré viedol odporca. Od kolesa vozidla odporcu odletel kameň, ktorý zničil čelové sklo vozidla navrhovateľa. Odporca ako vodič predchádzajúceho vozidla zrejme zaregistroval v spätnom zrkadle následok škodovej udalosti, pretože v najbližšom možnom mieste zastavil, svoje vozidlo odstavil na krajnici a počkal, kým príde poškodený navrhovateľ so svojim poškodeným motorovým vozidlom. Následne obaja účastníci poistnej udalosti si vzájomné odsúhlasili poistný dej, poskytli si informácie o zákonnom poistení a keďže neprišlo ku zraneniu neprivolali hliadku polície. Navrhovateľ a odporca považovali poistný dej za nesporný. Navrhovateľ dal opraviť poškodené auto v servise Autosklo Hornet s.r.o. Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, ktorá vystavila navrhovateľovi faktúru č. 32120422 vo výške 650,71,- Eur. Navrhovateľ predložil faktúru ako doklad o výške škody WUSTENROT poisťovni a.s. ako poisťovni, ktorá ma likvidovať vzniknutú škodu z titulu povinného ručenia za škodu spôsobenú pri prevádzke

dopravných prostriedkov. Navrhovateľ takisto predložil uvedenú faktúru aj poisťovni - UNIQA poisťovňa a.s. Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, s tým aby mu bola nahradená celá škoda bez amortizácie, resp. spoluúčasti. Vedľajší účastník, ktorý likvidoval ako poisťovňa škodovú udalosť uviedol navrhovateľovi, že poistnú udalosť vybavuje tak, že náhradu škody poškodenému nevyplatí, nakoľko poisťovňa konštatuje, že „ náš poistený nezodpovedá za zistenú škodu", pretože škodový dej sa nestal tak, ako je uvedený, a že podľa jeho názoru sa ani nemohol stať tak, ako to uvádzajú súhlasne navrhovateľ a odporca, že stanovisko poisťovne je konečné a nemenné. Odporca síce uznáva a potvrdzuje, že škodový dej sa stal tak ako to uviedol súhlasne s navrhovateľom a však nemá možnosť uložiť poisťovni WÚSTENROT, aby zmenila stanovisko a preto nemôže zabezpečiť uspokojenie nárokov navrhovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podaním zo dňa 20.4.2012, ktorým zobral návrh v časti o zaplatenie 484,74 eur späť, uviedol, že v tomto rozsahu mu plnila poisťovňa UNIQUA poisťovňa a.s. z havarijného poistenia.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stal účastníkom dopravnej nehody, túto však poisťovni riadne nahlásil.

Vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na plnenie poisťovne UNIQUA poisťovňa a.s. a na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa v rozsahu plnenia poisťovne z dôvodu prechodu záväzku.

Poukázal na to, že listom zo dňa 12.7.2011 bolo vedľajším účastníkom oznámené navrhovateľovi, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla odporcu, že škoda na motorovom vozidle navrhovateľa vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 toho istého paragrafu rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Uviedol, že pokiaľ ide o odporcu ako vodiča, jedná sa pri náhrade škody o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu, pričom odporca neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa .. Ako prevádzateľ vozidla však podľa zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Povinnosť preukázať naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti odporcu podľa zaťažuje navrhovateľa. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla odporcu a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. S poukazom na vyslovené názory Ústavným súdom SR v rozhodnutí ÚS 177/08 uviedol, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody -damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (sťažovateľov). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena ( ods.

2 zákona a ) je navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia navrhovateľa ba dokonca ani súhlasné tvrdenia navrhovateľa a odporcu o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus.

Uviedol, že aj v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje možnú liberáciu prevádzateľa tak, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( ), avšak v zmysle škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, ako zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Prevádzateľ podľa druhej vety môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilie, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd máme za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľ prízvukoval, že odporca zodpovedá na náklade objektívnej zodpovednosti za následok. Dej opísal tak, že došlo k nej na ceste medzi T. a D., kde nie je obmedzená rýchlosť a jedná sa v podstate o rovný úsek, na ktorom sú len tiahle zákruty. Ako schádzali kopcom z D., odporcovi odletel spod auta kameň a jemu sa spravila veľká puklina na okne. Za autom odporcu šli rýchlosťou 50 až 60km/h vo vzdialenosti 10 m. Odporcovi zablikal, zatrúbil, po pribrzdení ho obehol. Na otázku súdu či umožňovalo čelné sklo po prasknutí výhľad, uviedol že nie, ale keď sa naklonil, tak áno.

Odporca uviedol, že on si navrhovateľa ani nevšimol, nevie či mu spod kolies odletel alebo neodletel kameň, keď navrhovateľ zastavil, tak videl, že má poškodené sklo, na skle boli nejaké dve čiary. Na aute mal normálne pneumatiky a zásterky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov ako aj výsluchom svedkov.

Podľa záznamu o dopravnej nehode z 17.6.2011 došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle FORD MONDEO držiteľa H. P., motorovým vozidlom odporcu F. P. NISSAN DOUBLE I. ZA XXX EK. Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti spoločnosti Wüstenrot a.s. bolo oznámené hlásením zo dňa 22.6.2011, ktoré bolo prevzaté dňa 24.6.2011.

Oznámením stanoviska ku škodovej udalosti č.. 4116903237 vedľajším účastníkom navrhovateľovi zo dňa 12.7.2011, došlo k zamietnutiu nároku na plnenie z dôvodu, že šetrením poistnej udalosti nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenom v oznámení o poistnej udalosti a nie je preukázaná príčinná súvislosť.

Súd zistil, že listom poisťovne UNIQUA poisťovňa a.s. si táto voči Wüstenrot poisťovňa a.s., uplatnila náhradu škody z poistnej udalosti PU 9108347911 z dôvodu, že z havarijného poistenia motorového vozidla navrhovateľa poukázali poistné plnenie vo výške 484,74 eur pri uhradenej spoluúčasti vo výške 165,97 eur. Súd zároveň zistil, že škodu oznámil vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovni a odporca v hlásení o vzniku poistnej udalosti.

Súd oboznámením listín zo spisu predloženého spoločnosťou UNIQA poisťovňa a.s. o riešení poistnej udalosti na vozidle navrhovateľa zistil, že navrhovateľ oznámil poistnú udalosť, s odporcom ako vinníkom spísal zápis o poškodení vozidla pri škodovej udalosti z poistnej zmluvy č. 9137023428 v ktorom je zaznamenané poškodenie čelného skla.

Súd z fotodokumentácie z čl. 59-71 zistil, že čelné sklo na vozidle navrhovateľa nebolo prasknuté, ale len poškodené odlúpením určitých vrstiev a to na viacerých, najmenej troch rôznych miestach.

Súd zistil, že faktúrou spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., bola navrhovateľovi účtovaná suma 650,71 eur za dodanie čelného skla Ford Mondeo SAL vrátane materiálu a prác spojených s výmenou čelného skla, pričom poveril mandátnou zmluvou zhotoviteľa na vyúčtovanie a prevzatie plnenia z havarijného poistenia. Podľa príjmového dokladu o úhrade 165,97 eur prevzal zhotoviteľ Autosklo Hornet s.r.o. plnenie od navrhovateľa, ktoré zodpovedalo rozsahu jeho spoluúčasti.

Súd zistil, že UNIQA poisťovňa a.s. si v rozsahu plnenia z havarijného poistenia uplatnila náhradu u vedľajšieho účastníka z poistnej udalosti zo dňa 11.7.2011 vo výške 484,74 eur s upozornením, že nebola uhradená spoluúčasť poškodenému vo výške 165,97 eur.

Listom z 17.6.2011 bolo vedľajším účastníkom oznámené stanovisko aj oznámenie, stanovisko v súvislosti s poistnou udalosťou č. 4116903237, ktorým bol zamietnutý návrh na vyplatenie poistného plnenia.

Svedok S. P. uviedol, že asi pred rokom cestoval v automobile navrhovateľa z D., kde býva tiež navrhovateľ do mesta, do N. a po ceste medzi obcami Lúky a T. asi 300 m od dediny šiel pred nimi terénny automobil a keď sa k nemu približovali rýchlosťou asi 70 km/hod., pretože predchádzajúce auto išlo pomalšie, zrazu treskol kamienok do čelného skla. Ihneď začali na auto pred ním blikať. Potom zastavili, povedali mu čo sa stalo a začali spisovať poistnú udalosť, s čím súhlasili, odovzdali si údaje a potom sme sa rozišli sa. K nárazu kamienka došlo, keď boli za vozidlom odporcu asi 10 metrov. Poškodenie zistili tak, že bolo počuť náraz, a hneď zbadali prasklinu. ktorá bola na strane spolujazdca na vrchnej strane v dĺžke asi 15-20 cm.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd sa v prvom rade zaoberal opisom priebehového deja. Aj v tejto súvislosti má súd pochybnosti o tom, v akom rozsahu bola spôsobená škoda vymrštením kameňa spod motorového vozidla odporcu na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ počas výsluchu uviedol, že prasklina mu bránila vo výhľade pokiaľ sa nenaklonil. Odporca uviedol, že na vozidle boli asi dve praskliny a svedok ktorý cestoval s navrhovateľom v jeho vozidle uviedol, že na čelnom skle v hornej časti na strane spolujazdca bola prasklina dlhá asi 15 až 20 cm. Skutkové tvrdenia sú preto čiastočne si odporujúce. Naviac súd preskúmaním fotodokumentácie založenej v spise poisťovne UNIQUA poisťovňa a.s. o likvidácii poistnej udalosti sp.zn. PU 9108347911 zistil, že na čelnom skle boli len známky vylúpnutia skla, nie však praskliny alebo iné rozsiahlejšie poškodenia. Čelné sklo bolo poznačené v pravej hornej časti preškrtaním z dôvodu nemožnosti jeho použitia pri inej ohliadke (jednoznačne takéto poškodenie nemôže byť spôsobené odmršteným kameňom) a následne zdokumentované dve poškodenia skla vylúpnutím jeho časti po náraze, t.j. na čl. 63, 65, pričom fotografie na čl. 64 a 66 sú duplicitné znázorňujúce poškodenie z iného uhla. Pri fotografii zo vzdialenejšieho miesta poškodenia nie sú viditeľné. Podľa zápisu je poškodenie dokumentované v dolnej pravej časti z predného pohľadu, teda na strane spolujazdca. Fotografia na čl. 70 znázorňuje možné poškodenie aj v ľavej dolnej časti na strane vodiča.

Súd nemá pochybnosti z vykonaného dokazovania o tom, že došlo k vymršteniu kameňa spod vozidla odporcu a jeho nárazu do čelné skla vozidla navrhovateľa, avšak k poškodeniu skla kameňom je možné len na jednom mieste. Preto ak na čelnom skle vozidla navrhovateľa bolo viacero poškodení, museli byť aj následkom poškodenia iným priebehovým dejom, pričom navrhovateľ nepreukázal, ktoré poškodenie bolo spôsobené práve vozidlom odporcu, čo je podstatné najmä pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami.

Súd sa však ďalej zaoberal aj skutočnosťou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia.

Podľa judikatúry je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť. (pozri rozsudok NS SR č.k. ). Od tejto definície sa súdna prax neodchýlila.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Obč. zák.) ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).

V danej veci súd zastáva názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčastnom pôsobení trecej a odstredivej

sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom odovzdaná kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.

Súd sa v tomto prípade prikláňa k zdôvodneniu prezentovanom vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý uvádzal, že sa jedná o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by bola, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by spôsobilo škodu.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).

V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda omrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobila.

Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu. Súd mal v konaní z tvrdení účastníkov a výsluchu svedkov preukázané, že motorové vozidlo navrhovateľa sa približovalo k vozidlu odporcu, ktoré nebolo špeciálne upravované, bolo vybavené zásterkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, odporca ako vodič sled udalostí spôsobujúcich nehodu ani neregistroval, len prijal tvrdenie navrhovateľa, teda nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Preto pri plnení si účastníka cestnej premávky vodiča motorového vodidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou a viesť vozidlo pri krajnici, nebolo možné odmršteniu kameňa predísť. Totiž nešlo o znečistené pneumatiky, ani absenciu „zásterok“, nevhodnú jazdu, pričom takéto skutočnosti navrhovateľ ani netvrdil.

Naviac súd nezistil ani ďalší predpoklad vzniku škody a to porušenie povinnosti odporcu, pričom bez porušenia zodpovednosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody a to ani pri objektívnej zodpovednosti „za výsledok“. Navrhovateľ sám vôbec netvrdil porušenie povinnosti, tvrdil len vznik škody a konanie odporcu.

Nakoľko nebolo v silách odporcu zabrániť takejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla návrh zamietol, pričom sa už ďalej nezaoberal možnosťami liberalizácie a spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . Nakoľko odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal, hoci podľa úspechu vo veci im takýto nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).