Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-9-2023.pdf
PDF · 119.78 KB
Case nature
Subarea
5Co/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: U. B., C.. XX.X.XXXX, D. S.: M. XX, O., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, IČO: 52 253 791, proti žalovaným: 1/ D. A.I., C.. XX.X.XXXX, D. S.: D. X. B. XX/X, O. C. A. a 2/ X. A., C.. XX.X.XXXX, D. S.: D. X. B. XX/X, O. C. A., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. decembra 2022 č.k. 9C/113/2022 - 19 takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie a nariaďuje zabezpečovacie opatrenie:
V prospech žalobcu z r i a ď u j e záložné právo na byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. M., vchod XX obytného domu - D. X. B. XX, O. Č. XXXX, postaveného na parcele I.- Č.. XXXX, zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na T. Č.. XXXX, katastrálne územie: O. C. A., obec O. C. A., okres O. C. A., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v podiele o veľkosti 1/1 k celku, spoluvlastnícky podiel odporcov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a k príslušenstvu obytného domu - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele I.- Č.. XXXX, zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na T. Č.. XXXX, katastrálne územie: O. C. A., obec O. C. A., okres O. C. A. o veľkosti 175/10000 k celku, a spoluvlastnícky podiel odporcov k pozemku I.- Č.. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. C. A., obec O. C. A., okres O. C. A., zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, na ktorom je postavený obytný dom - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX o veľkosti 175/10000 k celku, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 62.000 eur s príslušenstvom zo zmlúv o pôžičke zo dňa 11.1.2022 a dňa 9.6.2022.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi žalobcom a žalovanými dňa 11.1.2022 a dňa 9.6.2022, ktorých predmetom boli pôžičky súhrne vo výške 62.000 eur a ich príslušenstva, a to na nehnuteľnosť: a) byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. M., vchod XX obytného domu - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele I.-J. Č.. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: O.Á. C. A., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v podiele o veľkosti 1/1 k celku, b) spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a k príslušenstvu obytného domu
- D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele I.-J. Č.. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: O. C. A., o veľkosti 175/10000 k celku, c) spoluvlastnícky podiel k pozemku I.-J. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. C.
A., zapísaného na LV č. XXXX, na ktorom je postavený obytný dom - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX o veľkosti 175/10000 k celku.
2. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že:
2.1. žalobca poskytol dňa 11.1.2022 žalovaným pôžičku vo výške 31.000 eur, na zabezpečenie ktorej uzavrel žalobca so žalovanými dňa 10.1.2022 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva,
2.2. dňa 11.1.2022 bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
2.3. konanie o povolení vkladu bolo prerušené z dôvodu výskytu formálnych chýb nachádzajúcich sa v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ako i v Návrhu na vklad, a preto žalobca žalovaných žiadal o uzavretie dodatku k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ako i dodatku k Návrhu na vklad tak, aby boli odstránené nedostatky brániace povoleniu vkladu zabezpečovacieho prevodu práva,
2.4. žalovaní podmienili uzavretie dodatkov ďalšou pôžičkou vo výške 31.000 eur, k poskytnutiu ktorej došlo dňa 9.6.2022,
2.5. žalovaní napriek tomu uzavretie dodatkov a odstránenie nedostatkov zmarili, čím znemožnili možnosť na náležité zabezpečenie nespornej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 62.000 eur,
2.6. žalovaní do dnešného dňa žalobcovi nevrátili ani časť požičaných peňazí, odignorovali viacero žiadostí žalobcu o odstránenie nedostatkov Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, alebo o úhradu ich záväzku,
2.7. žalovaní na poslednú žiadosť žalobcu reagovali tak, že „sa dostali do zložitej životnej situácie“, z čoho je zrejmé, že nie sú schopní v dohľadnom čase uhradiť dlh, ale i to, že sú v zlej finančnej situácii, ktorá môže zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, a je preto dôvodné očakávať, že po absolvovaní súdneho konania žalobca bude nútený za účelom uspokojenia svojich nárokov iniciovať exekučné konanie proti žalovaným, ktoré bude môcť byť úspešné len v prípade, ak budú žalovaní v čase jeho výkonu disponovať dostatočným majetkom, po speňažení ktorého budú môcť byť uspokojené jeho nároky a že žalovaní účelovo nepristúpia k realizácii iného úkonu, ktorým by zmarili možnosť uspokojenia jeho pohľadávky,
2.8. dôvodná obava o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky v exekúcii vyplýva taktiež zo skutočnosti, že na označený byt a jeho príslušenstvo je evidované ďalšie vkladové konanie pod V-968/2022, ktorého predmetom by malo byť povolenie vkladu záložného práva,
2.9. nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia predstavuje nepomerne menšie obmedzenie práv žalovaných, ako prípadné nariadenie neodkladného opatrenia, nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zabezpečeniu reálnej možnosti vymoženia jeho pohľadávky voči žalovaným, ktorí nestratia možnosť voľne disponovať svojím majetkom, naopak naďalej budú oprávnení v prípade záujmu svoj majetok predať,
2.10. trvanie zabezpečovacieho opatrenia je obmedzené, nie je ním prejudikovaný konečný výsledok sporu a jeho cieľom je len zabezpečiť, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.
3. Súd vychádzal tiež zo zistenia, že:
3.1. žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na LV č. XXXX, kat. úz. O. C. A., a to bytu č. XX na X. M. vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX v podiele 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele registra „C“ č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2, v podiele 227/10000 (ďalej aj len „nehnuteľnosť“),
3.2. dňa 10.1.2022 bola medzi veriteľom a nadobúdateľom U. B. a dlžníkmi a prevodcami D. A. a X. A. uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej predmetom bola označená nehnuteľnosť,
3.3. podľa článku II. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva veriteľ a dlžník uzavreli medzi sebou ústnu dohodu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičia dlžníkom finančné prostriedky vo výške 31.000 eur hotovostným vkladom na účet dlžníkov uvedený v zmluve v lehote najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa podpísania zmluvy, splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 31.3.2022 s tým, že pôžička je splatená pripísaním celej sumy 31.000 eur na účet veriteľa uvedený v zmluve, ktorého vlastníkom a disponentom je N. B.,
3.4. podľa článku VIII. Zmluvy zabezpečenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaniká úplným uhradením záväzkov dlžníkov veriteľovi v termíne do 31.3.2022,
3.5. pravosť podpisov dlžníkov na zmluve bola osvedčená zamestnancom povereným notárom,
3.6. podľa dokladu - Vklad hotovosti zo dňa 11.1.2022, bola vkladateľkou N. B. vložená suma 31.000 eur na účet s názvom A. D., uvedený v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022 ako účet dlžníkov,
3.7. dňa 11.1.2022 bol Okresnému úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor doručený Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podpísaný navrhovateľmi U. B., D. A. a X. A. na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022, podľa ktorého v prípade splnenia povinností dlžníkov do 31.3.2022 zaniká zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom návrh na povolenie vkladu bol zaregistrovaný pod V 69/2022,
3.8. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor rozhodnutím číslo V 69/2022 zo dňa 9.2.2022 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil na dobu 30 dní z dôvodu potreby správne doplniť rodné čísla dlžníkov - prevodcov v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a v návrhu na vklad,
3.9. podľa žalobcom predloženého dokladu - Potvrdenie o vklade zo dňa 9.6.2022, bola na účet uvedený v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022 ako účet dlžníkov prevedená suma 31.000 eur z účtu uvedeného v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022 ako účet veriteľa, s dátumom splatnosti 10.6.2022,
3.10. dňa 15.12.2022 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade emailovú správu, ktorou ho vyzval na odstránenie závad v konaní, ktoré doposiaľ neodstránil, na čo žalovaný v 1. rade reagoval v uvedený deň tak, že neustále rieši vzniknutú situáciu, snaží sa dať finančné prostriedky dokopy a uhradiť celý záväzok s patričným odškodnením, nakoľko sa dostal do zložitej životnej situácie,
3.11. na LV č. XXXX, kat. úz. O. C. A., je pod poradovým číslom 38, pod ktorým je zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k uvedeným nehnuteľnostiam, vyznačená plomba na základe V-69/2022 (Zmluva o zriadení záložného práva) a plomba vyznačená na základe V-968/2022 (Zmluva o zriadení záložného práva).
4. Vec súd právne posúdil podľa § 343 ods. 1 až 3, § 344 , § 324 ods. 1 a 3, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, ako i § 151a, § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka.
5. Zo žalobcom predloženého dokladu o vklade hotovosti zo dňa 11.1.2022 a potvrdenia o vklade zo dňa 9.6.2022 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že na účet, ktorý je uvedený ako účet dlžníkov v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.1.2022, bola v uvedených dňoch vložená suma po 31.000 eur, t.j. spolu suma 62.000 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli vložené, resp. prevedené z účtu N. B., ktorý je uvedený ako účet veriteľa v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.1.2022. Konštatoval, že žalovaní síce svojimi podpismi Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.1.2022 potvrdili, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu ústnej dohody o pôžičke vo výške 31.000 eur, ktorá suma mala byť vložená na ich účet uvedený v zmluve do 5 dní a z dokladu
banky zo dňa 11.1.2022 je nepochybné, že suma 31.000 eur bola na daný účet skutočne aj vložená a taktiež dňa 9.6.2022 bola na daný účet poukázaná ďalšia suma 31.000 eur, avšak žalobca v návrhu žiadnym spôsobom neozrejmil, z akého dôvodu boli žalovaným poskytované finančné prostriedky inou osobou, resp. z účtu inej osoby, o čom svedčia predložené doklady banky. Z uvedeného potom súd vyvodil, že žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť a existenciu svojho nároku na zaplatenie sumy 62.000 eur voči žalovaným.
6. Uzavrel, že žalobca predloženými listinami neosvedčil ani ďalšiu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, lebo ničím neosvedčil, aby sa žalovaní zbavovali svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, pretože za osvedčenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie nemožno považovať skutočnosť, že záväzky dlžníkov neboli splnené včas, ani ich pasivitu pri odstraňovaní vád zmluvného zabezpečenia pôžičky a o možnom zbavovaní sa majetku zo strán žalovaných nesvedčí ani vyjadrenie žalovaného v emailovej komunikácií so žalobcom o tom, že žalovaní sa dostali do zložitej životnej situácie.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca (navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napádané uznesenie a rozhodol tak, že: „Súd za účelom zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi navrhovateľom a odporcami dňa 11.01.2022 a dňa 09.06.2022, ktorých predmetom boli pôžičky súhrne vo výške 62.000 eur a ich príslušenstvo nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech navrhovateľa zriaďuje záložné právo na byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod XX obytného domu - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, katastrálne územie: O. C. A., obec O. C. A., okres O. C. A., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v podiele o veľkosti 1/1 k celku, na spoluvlastnícky podiel odporcov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a k príslušenstvu obytného domu - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, katastrálne územie: O. C. A., obec O. C. A., okres O.Š. C. A. o veľkosti 175/10000 k celku, a na spoluvlastnícky podiel odporcov k pozemku KN-C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. C. A., obec O. C. A., okres O. C. A., zapísaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, na ktorom je postavený obytný dom - D. X. B. XX, súpisné číslo XXXX o veľkosti 175/10000 k celku. Navrhovateľovi patrí náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom v rozsahu 100 %.“
8.1. Žalobca v odvolaní odkazom na súdu predložené dôkazné prostriedky vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že: a) žalobca neosvedčil nárok na zaplatenie sumy 62.000 eur voči žalovaným (bod 22. odôvodnenia uznesenia, b) žalobca neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia (bod 24. odôvodnenia uznesenia). Tvrdil, že nie len osvedčil, ale nepochybne i preukázal splnenie oboch základných predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu pohľadávky, ako i existenciu objektívnej obavy, že exekúcia bude ohrozená.
8.2. Záver súdu prvej inštancie v bode 22 napádaného uznesenia žalobca označil za v rozpore zo skutočnosťami jednoznačne vyplývajúcimi z bodu 1. čl. II. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 10.1.2022, podľa ktorého zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi navrhovateľom v postavení veriteľa a žalovanými v postavení dlžníkov, z bodu 2. čl. II Zmluvy, že žalovaní dlžníci sú povinní vrátiť pôžičku veriteľovi -navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia (žalobcovi). Nemožno mať preto pochybnosť o tom, ktorý subjekt má postavenie veriteľa a má nárok na vrátenie požičaných finančných prostriedkov.
8.3. K otázke prečo boli finančné prostriedky poskytnuté žalovaným inou osobou, resp. z účtu inej osoby, žalobca uviedol, že N. B. je matkou navrhovateľa, ktorú navrhovateľ vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť poveril úkonmi súvisiacimi s transferom požičaných finančných prostriedkov a zdôraznil, že uvedenie čísla účtu N. B. ako účtu na vrátenie finančných prostriedkov predstavuje len určenie
platobného miesta a nemá žiaden vplyv na identifikáciu veriteľa, keďže zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva jednoznačne vyplýva, že zmluvy o pôžičke boli uzavreté medzi žalobcom a žalovanými.
8.4. Podľa názoru žalobcu v spore osvedčil aj existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Akcentoval pritom svoje tvrdenie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že: a) žalovaní napriek opakovaným žiadostiam žalobcu odmietli uzavrieť dodatok k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a návrhu na jej vklad a napriek jeho opakovaným žiadostiam doposiaľ nevrátili požičané finančné prostriedky, b) žalovaní sami uviedli, že „sa dostali do zložitej životnej situácie“ a že nie sú schopní uhradiť dlh, c) žalovaní sa snažili zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti záložným, alebo iným právom, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou zmarilo exekvovateľnosť dotknutých nehnuteľností.
8.5. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s úsudkom súdu, že „tvrdenia žalobcu v návrhu nie sú ničím podložené a možno ich považovať len za jeho subjektívne obavy“. V tejto súvislosti podčiarkol, že spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil súdu LV č. XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaní sa snažili zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti záložným, alebo iným právom, ktoré by bolo spôsobilé zmariť uspokojenie žalobcu a tiež predložil mailovú komunikáciu, z ktorej jasne vyplýva neschopnosť žalovaných plniť svoje záväzky a najmä vrátiť žalobcovi pôžičky, pričom neschopnosť vrátiť požičané finančné prostriedky bola žalovanými viac krát potvrdená v rámci telefonických žiadostí navrhovateľa o úhradu dlhu. Zopakoval, že neochota žalovaných uzavrieť dodatky k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a návrhu na jej vklad vyplýva zo samotnej skutočnosti, že do dnešného dňa, takmer rok po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nebola táto vložená do katastra nehnuteľností. Všetky uvedené skutočnosti sami o sebe, ale o to viac vo vzájomnej súvislosti vyvolávajú objektívnu obavu, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená.
8.6. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, podľa ktorého: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom“.
9. Po predložení veci na odvolacie konanie odvolací súd v súlade s § 329 ods. 1 druhá veta CSP v spojení s § 344 CSP doručil žalovaným návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolanie žalobcu a rovnopis napadnutého uznesenia a umožnil žalovaným vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a návrhu na zabezpečovacie opatrenie.
10. Žalovaní právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužili.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania dospel k záveru, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Následne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP).
13. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP).
14. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 1 a 3 CSP).
17. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.
19. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky a d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť kumulatívne splnené. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva.
21. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (žalobca) opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska predpokladá, aby navrhovateľ označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.
22. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).
24. So zreteľom na to, že v prejednávanej veci žalobca (navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie s tvrdením, že:
24.1. je nevyhnutné zabezpečiť jeho peňažnú pohľadávku zo zmlúv o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v celkovej sume 62.000 eur, o čom žalobca ako dôkaz predložil:
24.1a. zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretú dňa 10.1.2022 medzi žalobcom a žalovanými, ktorých pravosť podpisov na Zmluve bola osvedčená zamestnancom povereným notárom, podľa článku II. ktorej žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli medzi sebou ústnu dohodu o pôžičke vo výške 31.000 eur, splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 31.3.2022 s tým, že pôžička je splatená pripísaním celej sumy 31.000 eur na účet veriteľa uvedený v zmluve, ktorého vlastníkom a disponentom je N. B.,
24.1b. listinu - Vklad hotovosti zo dňa 11.1.2022, podľa ktorého bola N. B. vložená suma 31.000 eur na účet s názvom A. D., uvedený ako účet dlžníkov v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022,
24.1c. listinu - Potvrdenie o vklade zo dňa 9.6.2022, podľa ktorého bola suma 31.000 eur prevedená na účet uvedený ako účet dlžníkov v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022 z účtu uvedeného ako účet veriteľa v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022, s dátumom splatnosti 10.6.2022,
24.2. a že existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, pretože
24.2a. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor rozhodnutím číslo V 69/2022 zo dňa 9.2.2022, potom, ako mu bol dňa 11.1.2022 doručený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podpísaný navrhovateľmi U. B., D. A. a X. A., na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.1.2022, podľa ktorého v prípade splnenia povinností dlžníkov do 31.3.2022 zaniká zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zaregistrovaného pod V 69/2022 prerušil na dobu 30 dní z dôvodu potreby správne doplniť rodné čísla žalovaných dlžníkov v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a v Návrhu na vklad,
24.2b. žalovaní napriek opakovaným žiadostiam žalobcu odmietli uzavrieť dodatok k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a návrhu na jej vklad, a tak do dnešného dňa (takmer rok po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) nebola táto vložená do katastra nehnuteľností,
24.2c. žalovaní napriek opakovaným žiadostiam žalobcu doposiaľ nevrátili požičané finančné prostriedky,
24.2d. žalovaní sami uviedli, že „sa dostali do zložitej životnej situácie“ a že nie sú schopní uhradiť dlh, o čom žalobca predložil kópiu z mailovej komunikácie,
24.2e. žalovaní sa snažili zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti záložným, alebo iným právom, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou zmarilo exekvovateľnosť dotknutých nehnuteľností, o čom žalobca predložil kópiu výpisu LV č. XXXX,
24.3. odvolací súd s ohľadom na uvedené okolnosti dospel k záveru, že pre účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení žalobca osvedčil existenciu predpokladov na jeho nariadenie.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil pravdepodobnosť existencie peňažnej pohľadávky voči žalovaným, a hoci doposiaľ peňažná pohľadávka nebola judikovaná právoplatným rozsudkom, z hľadiska osvedčenia danosti peňažnej pohľadávky sú vyššie uvedené žalobcom predložené listinné dôkazy postačujúce. Na tomto mieste je odvolací súd v zhode so žalobcom v jeho názore, že ak podľa bodu 1. čl. II. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovanými v postavení dlžníkov, a podľa jej bodu 2. čl. II žalovaní ako dlžníci sú povinní vrátiť pôžičku žalobcovi, nemožno mať pochybnosť o tom, ktorý subjekt má postavenie veriteľa, a teda ktorý subjekt má nárok na vrátenie požičaných finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovaným inou osobou, resp. z účtu inej osoby - N. B., ktorá podľa tvrdenia žalobcu je jeho matkou, ktorú žalobca vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť poveril úkonmi súvisiacimi s transferom požičaných finančných prostriedkov, nie je bez ďalšieho dôvodom pre
zamietnutie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na fakt, že uvedenie čísla účtu N. B. ako účtu na vrátenie finančných prostriedkov môže predstavovať len určenie platobného miesta a bez ďalšieho nie je spôsobilá spochybniť identifikáciu veriteľa za stavu, ak zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vyplýva, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca bezpochyby osvedčil aj existenciu spôsobilého predmetu záložného práva (označená nehnuteľnosť) a osvedčil aj dôvodnú (objektívnu) obavu z budúceho zmarenia exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené žalobcom tvrdené okolnosti danej veci, najmä že žalovaní sami uviedli, že „sa dostali do zložitej životnej situácie“, že nie sú schopní uhradiť dlh, o čom žalobca predložil kópiu z mailovej komunikácie, napriek opakovaným žiadostiam žalobcu do dnešného dňa, takmer rok po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nebola táto vložená do katastra nehnuteľností, a žalovaní sa snažili zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti záložným, alebo iným právom, ktoré by mohlo zmariť exekvovateľnosť dotknutej nehnuteľnosti, o čom žalobca predložil kópiu výpisu LV č. XXXX.
27. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako dôvodné, vrátane tvrdenia žalobcu, samotné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzí žalovaných vo výkone ich vlastníckeho práva a nakladanie s ich majetkom.
28. S ohľadom na uvedené, zohľadniac pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia aj tú okolnosť, že v dôsledku jeho zriadenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a že zásah do práv žalovaných ako dotknutej strany sporu možno kvalifikovať ako primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a v súlade s § 343 ods. 1 CSP a § 324 ods. 1 CSP nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 62.000 eur, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.1.2022 a dňa 9.6.2022.
29. Odvolací súd poznamenáva, že ak by zabezpečovacie opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, pričom by žalovaným v súvislosti s nariadeným zabezpečovacím opatrením vznikla škoda, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 340 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli, a to v prípade splnenia predpokladov, ktorými sú: a) vznik ujmy, b) príčinná súvislosť medzi touto ujmou a procesnými účinkami zabezpečovacieho opatrenia, c) zánik alebo zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne. Citovaná úprava zahŕňa osobitný procesný inštitút, resp. špecifický procesný postup, zohľadňujúci postup súdu pri nariadení neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia), ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, a preto je práve na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením (zabezpečovacím opatrením) spôsobenú škodu a inú ujmu.
30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči procesne neúspešným žalovaným. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) zohľadňujúc § 251 CSP.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).