Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/25/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľa: TM-STAV, s.r.o., Dunajská Streda, Trhovisko 235/7, zast. advokátom: Mgr. Marek Laktiš, Nitra, Mariánska 8, proti odporcovi: B. Y., bytom P. W., K. W. XXX/XX, zast. advokátom: Mgr. Ferdinand Pethö, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. - 201 zo dňa 4. marca 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom dňom 4.2.2008 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (č. k. -201) súd prvého stupňa I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 4.2.2008 je neplatné, II. vyslovil, že odporca nemá nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa , III. určil, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa v súlade s ust. skončil dňom 4.2.2008, IV. zastavil konanie v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 644,96 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 4.4.2008 až do zaplatenia a V. o trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanoveniami , , , a Z. p.; O. z. a a vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.1.2005 uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú a to od 1.1.2005. Z článku IV. predmetnej pracovnej zmluvy zistil a to z bodu 4.2., že mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 11. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ďalej sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky SR určený zamestnancom v záhlaví zmluvy alebo v hotovosti v deň jej splatnosti do jeho rúk. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa originál okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 4.2.2008, na ktorom bola došlá pečiatka s dátumom 4.2.2008 a evidenčné číslo: 143, pričom predmetný doklad podpísaný zo strany odporcu nebol. Navrhovateľ taktiež predložil súdu prvého stupňa aj originál výzvy zo strany odporcu zo dňa 4.2.2008, kde odporca vyzval navrhovateľa, aby mu vyplatil mzdu a zároveň, aby v zákonnej lehote mu vyplatil aj „náležitosti uvedené v „. Na výzve je taktiež došlá pečiatka navrhovateľa s dátumom 4.2.2008 a evidenčné číslo dopísané rukou: 142, taktiež bez podpisu odporcu. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa aj fotokópiu z poštovej knihy, kde pod poradovými číslami 142 a 143 zo dňa 4.2.2008 sa nachádza podanie odporcu s obsahom podania výzva a okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca taktiež predložil súdu okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 4.2.2008 vo fotokópii, kde sa nachádza podpis odporcu

s tým, že to prevzal zamestnávateľ dňa 4.2.2008, je tam razítko TM - STAV s.r.o., Trhovisko 235/7, 92901 Dunajská Streda a nečitateľný podpis. Odporca originál predmetného dokladu súdu nepredložil. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Náležitosti o písomnej forme okamžitého skončenia pracovného pomeru je okrem listiny aj vlastnoručný podpis. Ak ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, okamžité skončenie pracovného pomeru podpisuje štatutárny orgán alebo iná poverená osoba. Nedodržanie písomnej formy okamžitého skončenia pracovného pomeru má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z výpovedi svedkyne G. W. súd prvého stupňa zistil, že táto potvrdila, že na okamžitom skončení pracovného pomeru ako aj na výzve, obidva doklady zo dňa 4.2.2008, kde sú vyznačené evidenčné čísla a došlé pečiatky sa nachádza jej písmo. Keďže odporca nevedel súdu prvého stupňa predložiť originál okamžitého skončenia pracovného pomeru, len fotokópiu, ktorá však nebola overená a navrhovateľ predložil originál okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý podal odporca navrhovateľovi dňa 4.2.2008, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru však nebolo podpísané zo strany odporcu, súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa čo do vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Zároveň poukazujúc na tú skutočnosť, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné určil, že odporca nemá nárok na náhradu mzdy s poukazom hlavne na s tým, že pracovný pomer odporcu skončil dňom 4.2.2008 ( ). Navrhovateľ časť svojho žalobného nároku a to čo do zaplatenia istiny vo výške 644,96 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 4.4.2008 až do zaplatenia zobral späť, pričom odporca súhlasil so späťvzatím návrhu v uvedenej časti, súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o veta prvá , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a to proti výroku I., ktorým súd prvého určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom dňom 4.2.2008. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že určí platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu zo dňa 4.2.2008. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru písal jeho syn a že ho pred synom určite podpísal a to hneď, ako ho napísali. Toto potvrdila aj jeho manželka, ktorá vypovedala ako svedok. Naopak svedkovia, ktorí boli navrhnutí navrhovateľom vypovedali odlišne. Konkrétne svedkyňa G. W. nevedela uviesť, kedy zistila, že doklady (okamžité skončenie pracovného pomeru) nie sú podpísané, že ich zaevidovala, avšak nečítala a nevedela či potvrdila ich prevzatie. Podotkol, že svedkyňa je stále zamestnaná u navrhovateľa a je na ňom existenčne závislá čo spochybňuje jej svedectvo, resp. dôveryhodnosť výpovede. Odvolateľ taktiež uviedol, že z vykonaných dôkazov nebolo nijako preukázané, že listiny, ktoré predložil súdu navrhovateľ sú naozaj listinami, ktoré mu predložil, keďže dôkazné bremeno v tomto smere bolo na navrhovateľovi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho potvrdenie odvolacím súdom.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože zdieľa jeho právny záver vo veci s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia odchýliť a nemôže

dať za pravdu odvolateľovi, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty odporcu sa žiada dodať nasledovné:

V zmysle ( a nasl. ) účastník má v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Ak tvrdenie účastníka je potom možné relevantne prihliadnuť len vtedy, ak tieto tvrdenia preukázal predostretými dôkazmi. Dôkazné bremeno pritom spočíva na tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a vyvodzuje z nej pre seba priaznivé procesné následky. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je v konaní preukázané a to ani na základe navrhnutých dôkazov je pre účastníka neunesenie dôkazného bremena a tým pre neho nepriaznivé rozhodnutie súdu. Neobstojí preto tvrdenie odporcu v odvolaní, že v predmetnej veci bolo dôkazné bremeno na navrhovateľovi, pretože dôkazné bremeno na preukázanie doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi a vo forme, ktorú vyžaduje zákon bolo v danej veci plne na odporcovi, preto rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie úspešnosti žaloby v predmetnej veci bola okolnosť, že odporca nedodržal písomnú formu ( ) okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. jednostranného právneho úkonu, ktorý v zmysle O. z. vyžaduje podpis konajúcej osoby. Odvolací súd má za to, že tvrdenie vypočutej svedkyne, ktorá potvrdzovala prevzatie od odporcu listín a to ,,okamžité skončenie pracovného pomeru“ ako aj ,,výzvy“ obidve zo dňa 4.2.2008 v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť tá skutočnosť, že sa nevedela vyjadriť k tomu, či tieto boli po formálnej stránke v súlade so zákonom a to aj napriek tomu, že sa jedná o zamestnankyňu navrhovateľa, pričom jej výpoveď nevykazovala žiadne znaky sugestibility, resp. ovplyvniteľnosti. Nebolo sporné, že sa jednostranný právny úkon (okamžité skončenie pracovného pomeru) dostal do sféry poznania navrhovateľa a to 4.2.2008, avšak odporca nepreukázal, že tento jednostranný právny úkon bol perfektný, t. j. mal aj všetky formálne náležitosti.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol ( ), pretože súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa a o trovách odvolacieho konania tak rozhodne súd prvého stupňa.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.