Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/138/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. augusta 2014 v Trenčíne samosudcom JUDr. Michalom A n t a l o m takto

rozhodol:

obžalovaní Z. I., U.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX v I., okres I., trvale bytom K. V., ul. S. č. XXXX/ XX, okres M., t. č. na slobode, nar. XX.XX.XXXX v I., okres I., trvale bytom I., Z. č. XXX/X, okres I., t. č. na slobode,

sa podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.11.2010, č. k. -64 pre trestný čin prečinu pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

vo večerných hodinách dňa 24.11.2007 v poľovnom revíre Ostrý vrch Soblahov spoločným konaním neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že legálne držanou strelnou zbraňou zn. ČZ kal. 270 Winchester, výrobné číslo 60582 držiteľa U.. Z. S., ako riadni členovia Slovenského poľovníckeho zväzu a držitelia platných povoleniek na poľovačku č. AA 487657 s platnosťou od 23.02.2007 do 31.01.2008 na meno Z. I. pre riadneho člena poľovníckeho združenia Ostrý vrch Soblahov, resp. povolenky na poľovačku č. AA 487677 s platnosťou od 24.11.2007 do 31.12.2007 na meno U.. Z. S. pre hosťa poľovníckeho združenia s taxatívne uvedenými druhmi, pohlavím a vekovou triedou zveri, na odlov ktorej je povolenka vystavená ako i presným určením doby lovu, protiprávne ulovili v čase všeobecnej ochrany zveri určenej v § 4 ods. 3 vyhl. Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat, ktorou sa vykonáva zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve jeden kus jeleňa 1. vekovej triedy a dva kusy srnčej zveri, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci na jej prejednanie a meritórne rozhodnutie pred príslušným orgánom v konaní o priestupkoch, či disciplinárnom previnení.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 08. novembra 2010 na Okresný súd Trenčín č. k. -64 obžalobu na obvinených Z. I., nar. XX.XX.XXXX a U.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX pre trestný čin prečinu pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podanou obžalobou bolo kladené za vinu obom obžalovaným okrem naplnenia iných potrebných troch formálnych znakov a materiálneho znaku aj naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu prečinu, konštatované v právnej vete tak, že spoločným konaním neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že lovili zver v čase ich ochrany a zakázaným spôsobom a na seba previedli zver neoprávnene ulovenú ako osoby, ktoré majú osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie.

Samosudca Okresného súdu Trenčín po dôkladnom preskúmaní obžaloby a podľa jej obsahu a relevantného obsahu trestného spisu pod sp. zn. dospel k záveru, že žalovaný skutok nenaplnil žalovanú skutkovú podstatu trestného činu prečinu ani iného trestného činu podľa trestného zákona a nebol daný ani dôvod na postúpenie tejto trestnej veci inému orgánu podľa trestného poriadku a preto uznesením zo dňa 17. augusta 2011 č. k. -307 trestné stíhanie pre žalovaný skutok a žalovaný trestný čin proti obom obžalovaným zastavil.

Vyššie citované uznesenie samosudcu Okresného súdu Trenčín v zákonom stanovenej lehote napadol opravným prostriedkom - sťažnosťou iba prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, ktorú aj písomne odôvodnil. Sťažnosť Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil ako plne dôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín svojim uznesením zo dňa 17. apríla 2012 č. k. -325 zrušil a Okresnému súdu Trenčín uložil povinnosť, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z dôvodov citovaného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne v podstate vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s dôvodnosťou trestného stíhania oboch obžalovaných na podklade vykonaných dôkazov z prípravného konania, keď spornou skutočnosťou, majúcou relevantný vplyv na meritórne rozhodnutie je iba preukázanie času ulovenia predmetnej zveri oboma obžalovanými v inkriminovanom dni.

Samosudca Okresného súdu Trenčín preto potom nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom po vykonaní všetkých dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené súdom so zreteľom na ustanovenia §§ 2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v dostupnom rozsahu a nevyhnutnom pre meritórne rozhodnutie, ich vyhodnotením v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, či boli obstarané samotným súdom, dospel súd k nasledovným a skutkovým a právnym záverom :

Žalovaného trestného činu prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, pričom kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu (prečinu) v ods. 2 dodáva, že tak urobí ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie.

Objektom tohto prečinu je ochrana výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva pred neoprávnenými zásahmi.

Objektívna stránka spočíva v neoprávnenom zásahu do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi, a to:

1. tým, že páchateľ loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo

2. tým, že ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené,

pričom z obsahu podanej obžaloby je zrejmé, že prokurátor viní oboch obvinených aj z naplnenia objektívnej stránky vo vyššie uvedených dvoch bodoch týkajúce sa výkonu poľovného práva.

Z ustanovenia § 310 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona vyplýva, že výkon práva poľovníctva môžu uskutočňovať osoby, ktoré majú na výkon týchto práv osobitné povolenie. Neoprávneným zásahom je každé úmyselné konanie, ktorým páchateľ zasahuje do uvedených práv a povinností poľovníctva. Lovenie zveri je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chyteniu zveri. Nezáleží na tom, či si páchateľ ulovenú zver prisvojí alebo ich nechá na mieste ulovenia. Za zakázaný spôsob lovenia zveri treba považovať napríklad usmrcovanie plynom, strieľanie raticovej zveri brokmi, chytanie do slučiek alebo na lep.

V inkriminovanej dobe, kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku upravovali výkon práva poľovníctva nasledovné právne predpisy:

1. zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 01.09.2009 (ďalej len „zákon“), zrušený a nahradený zákonom č. 274/2009 Z. z. účinnom od 01. septembra 2009 ako aj

2. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat v znení účinnom do 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“), zrušená vyhláškou č. 344/2009 Z. z. s účinnosťou od 01. septembra 2009

pričom na tomto mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že prokurátor obžaloval oboch obžalovaných zo spáchania trestného činu prečinu na tom skutkovom základe, že „protiprávne ulovili v čase všeobecnej ochrany zveri určenej v § 4 ods. 3 vyhl. Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat, ktorou sa vykonáva zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve“, čím podľa obžaloby (prokurátora) obaja obvinení mali porušiť svoje povinnosti pri výkone práva poľovníctva v zmysle citovaného ustanovenia vyhlášky.

1.

Zákon v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

V ustanovení § 30 zákona je upravené, že poľovať na zver sa smie len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu práva poľovníctva, ochrany zvere a ochrany prírody. Najmä sa zakazuje:

a) poľovať na zver spôsobom, ktorým sa zbytočne trýzni, trávi zver jedom alebo ju usmrcovať plynom; poľovnícky hospodár a poľovnícka stráž však môžu, ak dodržia predpisy o používaní jedov, tráviť vrany, straky a líšky fosforovým cestom alebo strychnínom v uzavretých vajciach, prípadne iným jedom;

b) strieľať na raticovú zver brokmi, behúnkami (postmi) a sekaným olovom alebo používať pri streľbe na ňu nábojnice s okrajovým zápalom alebo nábojnice kratšie ako 40 mm, aj keď ide o ranu dostrelnú;

c) strieľať raticovú zver v čase núdze vo vzdialenosti do 200 m od krmelcov a solísk;

d) poľovať na zver okrem divých svíň, hlucháňov, tetrovov a slúk za noci t.j. hodinu po západe slnka až do hodiny pred východom slnka;

e) poľovať na raticovú zver na postriežke vo vzdialenosti do 100 m od hraníc poľovného revíru a poľovať na bažanty vo vzdialenosti do 200 m od hraníc cudzej bažantnice;

f) chytať zver do ôk alebo na lep;

g) používať pri naháňaní a poľovačke zvere umele svetelné zdroje;

h) používať psy, okrem nízkonohých psov, na štvanie zvere.

V ustanovení § 31 zákona je upravené, že kto vykonáva právo poľovníctva, musí mať pri sebe poľovný lístok, a ak ide o člena poľovníckeho združenia alebo poľovníckeho hosťa, aj povolenku na poľovačku.

2.

Z prílohy vyhlášky je nepochybné, že za raticovú zver sa považovali jelene, srnce, daniele a muflóny. Uvedená skutočnosť rovnako vyplývala z ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 229/2001 Zb. o spôsobe kontroly ulovenej zveri v znení účinnom do 01.09.2009.

V § 4 ods. 3 vyhlášky je upravené, že raticovú zver možno strieľať len guľovnicou; sviňu divú cez deň aj z brokovnice jednotnou strelou. Zakazuje sa loviť raticovú zver v noci, a to v čase od hodiny po západe

slnka do hodiny pred východom slnka. V noci sa povoľuje loviť sviňu divú len za jasných mesačných nocí v čase 3 dní pred kulmináciou a 3 dni po kulminácii splnu mesiaca, a to len pomocou vyhovujúcej pozorovacej a streleckej optiky. Nadpis ustanovenia § 4 pritom vo vyhláške znie „Všeobecné zásady“, pričom toto ustanovenie patrí spolu s nasledujúcimi ustanoveniami vyhlášky pod spoločný nadpis - „Spôsob a podmienky lovu a jeho obmedzenie“.

Tiež je potrebné uviesť znenie § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky, kde sa uvádza čas lovu, čo bol aj nadpis tohto a ďalších nadväzujúcich ustanovení („Čas lovu“), z čoho vyplýva aj to, v ktorých obdobiach nebolo možné konkrétne druhy zveri z dôvodu jej ochrany (hájenia) loviť. Jeleň európsky sa mohol loviť od 1. septembra do 31. decembra, srnec hôrny od 16. mája do 30. septembra, a srna a srnča od 1. septembra do 30. novembra.

Zo zápisníc o zadržaní a obmedzení osobnej slobody z dní 25.11.2007 je zrejmé, že osobná sloboda oboch obvinených bola obmedzená dňa 25.11.2007 o 02.15 hod.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru kriminalistiky č. p.: PPZ-10196/KEU-BA-EXP-2007 vyplýva, že zaistené zbrane u oboch obžalovaných (i keď sa skutok v obžalobe týkal len zbrane patriacej obžalovanému Ing. Z. S.), z ktorých bola skúmaním zistená nedávna streľba bez možnosti určenia presného času streľby, boli guľovnice, ktoré mali obaja obvinení v legálnej držbe (ako to vyplynulo z oznámení príslušných Okresných riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré sú súčasťou trestného spisu).

Z odborného vyjadrenia poľovníckeho hospodára, tajomníka Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Trenčíne (bez bližšej špecifikácie z dôvodu nečitateľného podpisu a chýbajúceho uvedenia mena a priezviska tejto osoby) je zrejmé, že podľa obhliadky priloženej diviny bola ulovená táto zver, bez jej ďalšej špecifikácie:

1. jeden kus dospelej jednoročnej jelenej zveri (podľa hlavy jeleň), 2. jeden kus dospelej srnčej zveri (bez identifikácie pohlavia), a 3. jeden kus srnčaťa.

Z fotokópie Knihy návštev revíru PZ Ostrý vrch vyplynulo, že dňa 24.11.2007 obaja obžalovaní prišli do poľovného revíru spolu 3-krát, a to v časoch o 08.10 hod., 13.30 hod. a 16.20 hod. a odišli v časoch o 10.00 hod., 15.40 hod. a 23.00 hod.

Z povolenky na poľovačku č. AA 487657 platnej odo dňa 23.02.2007 do 31.01.2008 pre obžalovaného Z. I. je zrejmé, že ako člen v poľovnom revíri Ostrý vrch mohol v čase od 01.09.2007 do 31.12.2007 loviť jeleňa I., II., III. či IV. vekovej triedy, ako aj od 01.09.2007 do 30.11.2007 loviť srnu a srnča.

Z povolenky na poľovačku č. AA 487677 platnej odo dňa 24.11.2007 do 31.12.2007 pre obžalovaného U.. Z. S. je zrejmé, že ako hosť v poľovnom revíri Ostrý vrch mohol v čase od 24.11.2007 do 31.12.2007 loviť jeleňa I. vekovej triedy a v čase od 24.11.2007 do 30.11.2007 aj srnu.

Z oznámenia RNDr. C. Z., B.. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zo dňa 21.01.2008 vyplynulo, že dňa 24.11.2007 zapadlo slnko v lokalite Soblahov o 15 hod. 59 min.

Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne zo dňa 12.06.2008 pod č. j.: -14, právoplatného dňa 14.07.2008 a vykonateľného dňa 21.07.2008, vyplýva, že obžalovaný Z. I. bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že

dňa 24.11.2007 ulovil v Poľovnom revíri Ostrý vrch jeleňa I. vekovej triedy súceho na chov, ktorého ulovenie nezapísal do povolenky na poľovačku, nezapísal jeho ulovenie do knihy návštev PR Ostrý vrch, nezaložil predpísaným spôsobom na uloveného jeleňa značku na označovanie ulovenej raticovej zveri a nepredložil ulovenú raticovú zver k nahliadnutiu poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia - porušenie ustanovení § 30 ods. 2 a § 33 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v neskoršom znení, § 26, ods. 3 Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie

predpisy k zákonu o poľovníctve v neskoršom znení a § 1 a 2 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri, § 1 ods. 2 Výnosu MP SR č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok v neskoršom znení a § 11 ods. 2 vyhlášky MPVž. SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane, čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v neskoršom znení,

za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - odňatia poľovného lístka na dobu 6 (šesť) rokov.

Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne zo dňa 27.02.2009 pod č. j.: -21, právoplatného dňa 11.06.2009 a vykonateľného dňa 19.06.2009, vyplynulo, že obvinený U.. Z. S. bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že

dňa 24.11.2007 ulovil 2 ks srnčej zveri v PR Ostrý vrch, ktorých ulovenie nezapísal do povolenky na poľovačku, vyvrhol ulovenú raticovú zver a manipuloval s ňou, hoci ju on ani jeho sprievodca neoznačil značkou na označovanie ulovenej raticovej zveri, nezapísal ich ulovenie do knihy návštev PR Ostrý vrch a nepredložil ulovenú raticovú zver k nahliadnutiu poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia - porušenie ustanovení § 33 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v neskoršom znení, § 26, ods. 3 Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v neskoršom znení, § 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri a § 1 ods. 2 Výnosu MP SR č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok,

za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - odňatia poľovného lístka na dobu 4 (štyroch) rokov.

Zo zabezpečeného odborného vyjadrenia Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Tatranská Lomnica zo dňa 14. januára 2014 č. j.: 23/14-05 vyplýva, že západ slnka pre inkriminovanú lokalitu (Soblahov, okres Trenčín) dňa 24. novembra 2007 pripadá na 15.56 SEČ a občiansky súmrak (subjektívny vnem) pre túto lokalitu na 16.35 SEČ. Z ustanovenia § 65 (Zakázané spôsoby lovu zveri a iné zákazy) odsek 3 písmeno d) platného Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. s účinnosťou od 01. septembra 2009 vyplýva, že ďalej zakázaným spôsobom lovu zveri je aj lovenie zveri v noci po uplynutí jednej hodiny po západe slnka . . .

Z ustanovenia § 65 (Zakázané spôsoby lovu zveri a iné zákazy) odsek 3 platného Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. s účinnosťou od 01. júla 2013 po prijatí jeho novely zákona č. 115/2013 Z. z. vyplýva, že loviť zver v noci po uplynutí dvoch hodín po západe slnka ... sa považuje za nesprávny spôsob lovu a už nie za zakázaný spôsob lovu

Z dôvodovej správy predkladaný vláde Slovenskej republiky na rokovanie k novele (neskôr prijatý zákon NR SR pod č. 115/2013 Z. z.) Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. v Osobitnej časti čl. I. k bodu 62 predkladanej novely § 65 Zákona o poľovníctve vyplýva, že zavedením kategórie „Nesprávny spôsob lovu“ ide o legislatívne vyjadrenie, že nejde o zakázaný spôsob lovu v zmysle trestného zákona.

Pokiaľ ide o preukázanie skutkového stavu veci tvrdeného obžalobou v žalovanom skutku, z vykonaného dokazovania tak, ako sa vyššie konštatuje vyplynulo, že k spáchaniu žalovaného skutku oboma obžalovanými malo dôjsť. Obaja obžalovaní v podstatných okolnostiach v zhode či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní popierali iba skutočnosť, že predmetnú zver ulovili mimo času dovoleného príslušnými právnymi predpismi a popritom poukazovali, že predmetnú zver, pokiaľ ide o srnčiu zver, ulovili v dobe, keď táto nebola hájená. Súčasne na svoju obhajobu poukazovali, že v súvislosti s ulovením tejto zveri už boli postihovaní príslušným správnym orgánom prísnym disciplinárnym opatrením, ktoré im znemožnilo po danú dobu vykonávať poľovné právo. Je nesporné, a vyplynulo to fakticky zo všetkých vykonaných dôkazov, že k uloveniu predmetnej zveri došlo za okolností, tvrdených v žalovanom skutku, okrem sporných dvoch okolností, ktorými bol čas ich ulovenia v inkriminovanom dni, a že časť ulovenej zveri (srnčia zver) bola ulovená v dobe jej ochrany

- jej hájenia. Z požadovaného vyššie citovaného odborného vyjadrenia však vyplynulo iba to, že v prípade dvoch kusov zveri ide o zver srnčiu, bez stotožnenia, že ide aj srnca hôrneho, ktorý by inak v inkriminovanom čase požíval ochranu v zmysle Zákona o poľovníctve, a preto so zreteľom na zásadu

vyplývajúcej z platného trestného poriadku, t. j. „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach prospech obvinenej (obžalovanej) osoby, nie je možné nezvratne konštatovať, že obžalovaní ulovili v prípade 1 ks srnčej zveri aj srnca hôrneho, a preto v konečnom dôsledku nie je možné potom dospieť k záveru, že obžalovaní ulovili predmetnú zver - 1 ks srnčej zveri v čase jej ochrany. Pokiaľ však ide o ostatný sporný fakt, či obžalovaní mali uloviť predmetnú zver neskôr, ako v čase 1 hodiny po západe slnka, a teda zakázaným spôsobom v inkriminovanej dobe, tak aj napriek obrane oboch obžalovaných, z vykonaných dôkazov (najmä z výpovedí vypočutých svedkov JUDr. Y., A., I. st., A., O., O. či JUDr. K.), z ktorých nebolo možné relevantne zistiť skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu tejto dôležitej okolnosti v danom prípade, predsa len z dokazovania, vykonaného však až na hlavnom pojednávaní, možno mať za to, že k uloveniu tejto zveri predsa len došlo po uvedenom čase, a to podstatne neskôr, než po jednej či dvoch hodinách po západe slnka v inkriminovanom dni, kedy čas západu slnka súd ustálil na podklade zabezpečeného odborného vyjadrenia Astronomického ústavu Slovesnej akadémie vied v Tatranskej Lomnici o 16.35 hodine (občiansky súmrak pre inkriminovanú lokalitu), aj v tomto prípade s prihliadnutím na už uvádzanú zásadu, ktorá je ku prospechu oboch obžalovaných. Z výpovede svedka X. O., ktorého vierohodnosť nebola ničím vážne narušená jednoznačne vyplynulo, že sa obaja obžalovaní s ulovenou predmetnou zverou presúvali plynule z predmetného poľovného revíru po jej ulovení k nemu domov, kde došlo s jeho súhlasom k spracovaniu úlovkov a svedok jednoznačne potvrdil, že to bolo v čase, kedy sa jeho matka vracala z poobednej pracovnej zmeny domov, a to v čase okolo 22.00 hodiny. Pritom aj ďalší vykonaný dôkaz, ktorý je podporným dôkazom, a to rovnako ničím nespochybným - výpoveď svedka Y. I.. Tento svedok jednoznačne potvrdil, že ho obžalovaní prostredníctvom telefónu žiadali o dodatočný zápis v nočných hodinách do knihy návštev revíru aj s vyznačeným úlovkom, čo tiež dokazuje, že obrane oboch obžalovaných o čase ulovenia predmetnej zveri nie je možné uveriť.

V danom prípade však podstatným pre meritórne rozhodnutie bolo a je právne posúdenie žalovaného skutku. Je nesporné a je to i v intenciách vyššie citovaného uznesenia krajského súdu, ktorý zaujal právne stanovisko k žalovanému skutku, že v inkriminovanej dobe, v čase podania obžaloby prokurátorom, ako aj v čase rozhodovania krajským súdom žalovaný skutok napĺňal potrebné formálne znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu prečinu pytliactva, vrátane materiálnej stránky, t. j. stupňa nebezpečnosti, ktorý bol vyšší ako nepatrný.

V priebehu dokazovania však došlo k podstatnej legislatívnej zmene v blanketovej právne norme, ktorá sa viaže na žalovanú skutkovú podstatu trestného činu pytliactva, a to v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorý po inkriminovanej dobe nahradil a zrušil pôvodne platný Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., keď zákonom č. 115/2013 Z. z. v ustanovení § 65 došlo k redukcii vyjadrených zakázaných spôsobov lovu zveri. Z takto vyčlenených zakázaných spôsobov lovu zveri bola legislatívnou zmenou vytvorená nová kategória, pomenovaná ako „Nesprávny spôsob lovu“, do ktorej bolo zaradený aj lov zveri v noci po uplynutí až 2 hodín po západe slnka ... V tomto smere neobstojí argument obžaloby (v rámci záverečných rečí na hlavnom pojednávaní), že aj napriek tejto legislatívnej zmene sa má považovať toto porušenie aj naďalej za „iný“ zákaz lovu, pretože novovzniknutá kategória „Nesprávneho spôsobu lovu“ je aj naďalej podradená pod názvom „Zakázané spôsoby lovu a iné zákazy“ v ustanovení § 65 platného zákona o poľovníctve. S takýmto výkladom sa nemožno stotožniť a je potrebné pri aplikácii a výklade tejto právnej normy vychádzať aj z legislatívneho zámeru takejto zmeny v zákone, ktorý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vychádza aj z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k zákonu č. 115/2013 Z. z. Z nej jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva „dekriminalizácia“ vybraných porušení Zákona o poľovníctve, ku ktorým celkom zjavne patrí aj lov zveri v noci po uplynutí 2 hodín po západe slnka... Z aktuálneho znenia Zákona o poľovníctve potom vyplýva, že takéto porušenie zákona môže zakladať nanajvýš disciplinárne previnenie (§ 77 platného Zákona o poľovníctve) fyzickej osoby, ktorá inak spĺňa ďalšie zákonné kritéria na legálny lov zveri, pretože takéto porušenie expressis verbis /vyslovene/ nepatrí medzi priestupky podľa platného Zákona o poľovníctve (§ 76 tohto zákona) ani medzi iné správne delikty (§ 78 tohto zákona). Je potrebné uviesť, že priaznivosť použitia zákona (retroaktivita) - ústavná výnimka z princípu aretroaktivity (zákaz spätnej účinnosti zákona) sa uplatňuje predovšetkým v trestnom práve hmotnom, vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 1, odsek 2 trestného zákona a vzťahuje sa súčasne aj na súvisiace - tzv. „blanketové“ právne normy, ktorými sú v danom prípade viazané na žalovanú skutkovú podstatu trestného činu, a to právne predpisy súvisiace s výkonom poľovného práva. Súčasná platná úprava na úseku výkonu poľovného práva v zmysle vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností priaznivejšia pre oboch obžalovaných do takej miery, že nenaplnením objektívnej stránky predmetného trestného činu prečinu, teda že lovili s platnými potrebnými oprávneniami, vrátane osobitného povolenia na konkrétny druh zveri, a to v čase

mimo ochrany tejto zveri a už nie zakázaným spôsobom, viedlo súd potom ku konečnému posúdeniu, že žalovaný skutok potom už nie je možné kvalifikovať ako žalovaný trestný čin prečinu pytliactva, keď ich konanie pritom nenapĺňa predovšetkým potrebné formálne znaky aj iného trestného činu. Všetky štyri zákonné formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka - zavinenie, objektívna stránka - konanie, objekt útoku chránený trestným zákonom) musia byť splnené kumulatívne (súčasne). Preto súd oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby pre spáchanie žalovaného skutku, právne posudzovaný ako žalovaný trestný čin prečinu, pretože tento už nie je trestným činom. Súčasne bolo potrebné konštatovať, že nebol dôvod ani na postúpenie tejto veci (disciplinárne konanie), vzhľadom na čas, kedy došlo k spáchaniu žalovaného skutku, čo je viac ako doba dvoch rokov.

Pre úplnosť súd považuje dodať, že aj v opačnom prípade by súd musel vziať do úvahy pri ukladaní trestnoprávnych sankcií skutočnosť, že obaja obžalovaní už boli v inom - správnom konaní postihovaní (disciplinárnym opatrením, ktoré po stanovenú príslušnú dobu zakazovalo výkon poľovného práva u oboch obžalovaných) za ďalšie porušenie Zákona o poľovníctve, ktoré úzko skutkovo súvisí s predmetným trestným konaním, pretože už ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pripúšťa (oproti doterajšej judikatúre všeobecných súdov Slovenskej republiky) postihovanie páchateľov v takýchto prípadoch len výnimočne so zreteľom na primeranosť postihu (princíp ne/non/bis in idem, t. j. nie dvakrát o tom istom, vyplývajúci z článku 4 protokolu 7 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd).

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody spojeného bolo, avšak poškodený subjekt - poľovnícka organizácia nárok na náhradu škody neuplatňovala už od prípravného konania, preto ani výroková časť rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje. V opačnom prípade, vzhľadom na oslobodenie oboch obžalovaných spod obžaloby prokurátora, by súd procesne postupoval podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku, a poškodený subjekt by v takomto prípade odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia či doručenia písomného vyhotovenia rozsudku) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.