Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-12-2014.pdf
PDF · 75.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: X. S., nar. X. S. XXXX, bytom T., R. V. XXXX proti odporcovi: C. S., nar. XX. O. XXXX, bytom U., N. XXX, zast.: W. D., nar. XX. O. XXXX, bytom U. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/19/2013-77 zo dňa 30. septembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o zníženie výživného na odporcu, ktorý je jej synom zo sumy 150 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4 a 5; § 75 ods. 1 a 2; § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) a § 163 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok). Vecne ho odôvodnil tým, že na strane navrhovateľky došlo k čiastočnej zmene pomerov tým, že sa jej nepatrne zvýšil mesačný príjem na sumu 862 eur, avšak na druhej strane sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s nájmom bytu. Pokiaľ sa však bralo do úvahy zvýšenie príjmu, ako aj príjmu jej druha, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur, toto zvýšenie bolo čiastočne vykompenzované zvýšením nájmu, ktoré je podľa navrhovateľky vo výške 340 eur. Na druhej strane došlo aj na strane odporcu k podstatnej zmene pomerov a to tým, že od septembra 2012 navštevuje vysokú školu v Brne, denné štúdium, v dôsledku čoho sa jeho výdavky zvýšili, pričom súd prvého stupňa nemohol zohľadniť argumenty navrhovateľky v tom smere, aby si čiastočne privyrábal na svoje potreby, keďže v danom prípade ide o dennú formu štúdia a jedná sa o prípravu na jeho budúce povolanie.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá bola toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa bral nesprávnu výšku jej príjmu, ktorá nie je 862 eur, ale len cca 700 eur mesačne v čistom. Dodala, že musí platiť odvody v Rakúsku, na čo súd prvého stupňa taktiež neprihliadal a taktiež neprihliadal na dopravu, na ktorú dáva mesačne cca 50 eur. Výška výživného určená súdom jej spôsobuje ťažké existenčné problémy a keď vyplatí výživné, už jej nezostávajú prostriedky na nájomné a na stravu, lieky pre seba a jej dcéru. Súd prvého stupňa taktiež nevzal do úvahy, že sa stará ešte o maloletú dcéru, ktorá navštevuje základnú školu, pričom jej brat C. (odporca) je plnoletý a popri štúdiu si môže na školu zarobiť ako aj jeho rovesníci. Uviedla, že jej syn (odporca) odišiel od nej na nátlak jej matky, keď mal 16 rokov, pričom od toho času s ním jej matka manipuluje a nedovolila sa jej s ním stretávať. Žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou, ktorá chodí do deviateho ročníka základnej školy a spolu s ňou žije ešte aj jej priateľ, ktorý je momentálne v evidencii ÚPSVaR v Šali.
Odporca odvolací návrh nepodal.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 v medziach odvolania celú vec a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo aj o vec samú, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonov ustanovených v prípadoch potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, pretože tu nevznikla potreba dopĺňania a neopakovania dokazovania, keď súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať za správny.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd má za to, že je treba považovať za správne úvahy súdu prvého stupňa, založené na interpretácii pre prejednávanú vec rozhodných ustanovení § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Z tých prvé je významným preto, že zakotvuje základné kritériá rozhodné pre určovanie výživného, teda odôvodnené potreby výživou oprávneného na jednej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného na druhej strane (veta prvá), ako aj rámcovú úpravu tzv. doktríny potencionality faktorov na strane osôb povolávaných k plneniu vyživovacej povinnosti - tak, že sa u takýchto osôb za splnenia zákonom predpokladaných podmienok nemusí vždy vychádzať len z reálne existujúcich možností, schopností a majetkových pomerov, ale aj takých, ktoré je dotyčný schopný objektívne dosahovať, avšak zo subjektívnych dôvodov na jeho strane tomu tak v skutočnosti nie je (veta druhá). Druhé z takýchto ustanovení potom obsahuje najmä tzv. klauzulu rebus sic stantibus (zmeny pomerov), ktorej podstatou je možnosť úspešného domáhania sa zmeny skoršej dohody alebo rozhodnutia o výživnom (výlučne návrhom, pokiaľ ide o inú osobu než o maloleté dieťa) len vtedy, ak je tu podstatná zmena okolností významných pre rozhodnutie o takejto otázke.
S prihliadnutím k už vyššie uvedenému, je potom výrazom konštantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) v príslušnej oblasti, uplatniteľným a v prejednávanej veci aj správne uplatneným zo strany súdu prvého stupňa, že záver o zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom, je vždy len podstatná zmena v odôvodnených potrebách výživou oprávneného a/alebo v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch výživou povinného. K záveru o existencii takéhoto podkladu preto vždy možno dospieť len zistením v tomto smere rozhodných kritérií k času rozhodovania pôvodným rozhodnutím (majúcim sa zmeniť) i k času rozhodovania o zmene a podľa okolností prípadu i v určitom časovom úseku medzitým (dnes spravidla len v období medzi začatím konania a rozhodovaním súdu, pokiaľ nejde o výživné na maloleté deti a preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, brániacich v skoršom podaní návrhu na úpravu výživného k takémuto dieťaťu), ich vzájomným porovnaním a komplexným zhodnotením toho, či takéto zmeny sú jednosmernými alebo naopak protichodnými, ak ide o druhý z takýchto prípadov, ktorá čiastková zmena prevažuje a či zistený stav poskytuje aj priestor pre rozhodnutie o zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere (zvýšením výživného, jeho znížením alebo i zrušením povinnosti platiť výživné - v prípade plnoletých osôb samozrejme s opätovným zdôraznením podmienky, ktorou je zodpovedajúci návrh), rozsahu a od ktorého času (ustálenie tzv. nástupu zmeny pomerov).
Keďže sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vyporiadal hlavne s tým, či došlo alebo nie k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, ako aj s námietkami uplatnenými zo strany navrhovateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Z vyššie uvedených dôvod odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol (§ 224 ods. 4 O. s. p.), pretože súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. a o trovách odvolacieho konania tak rozhodne súd prvého stupňa.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.