Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-19-2013.pdf
PDF · 108.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci navrhovateľky: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Í., R. V. Č.. XXXX, proti odporcovi: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, Ž., zastúpený: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom súdu došlým dňa 21.1.2013 žiadala, aby súd rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 4.4.2012 v časti o určení vyživovacej povinnosti matky zmenil tak, že matka plnoletého dieťaťa je povinná platiť plnoletému C. S., nar. XX.X.XXXX výživné vo výške 70,- Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta XXP/XXX/XXXX-55 zo dňa 4.4.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava XXCop/XX/XXXX-XX zo dňa 17.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2012 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Galanta XXP/XXX/XXXX zo dňa 27.2.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. XXCop/XX/XXXX zo dňa 29.9.2009 v časti o výživnom tak, že výživné sa zvyšuje zo sumy 25,35 Eur na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom 24.11.2011. Uviedla, že v súčasnej dobe je zamestnaná formou živnostenského podnikania v oblasti rodinnej opatrovateľskej starostlivosti v Rakúsku. Pracovnú činnosť vykonáva sprostredkovane cez pracovnú agentúru O. a jej mesačný príjem je 862,- Eur. Z tohto príjmu ako živnostníčka odvádza cca 200,- Eur na zdravotné a sociálne odvody a ďalšie poplatky tvoria poplatky pre pracovnú agentúru v sume 400,- Eur ročne, poplatky za poistné 40,- Eur a povinné poplatky za advokáta, ktoré súvisia s pracovnou činnosťou v sume 40,- Eur. Nezanedbateľné sú aj výdavky na nájomné v sume 200,- Eur a 50,- Eur na energiu, pričom tak isto má mesačné výdavky na lieky pre dcéru a seba v sume 30,- Eur. V súčasnosti však platí nájomnú zmluvu vo výške 340,- Eur mesačne, nakoľko predtým bývali v T., kde mali nájomnú zmluvu na dva roky a kde platila 250,- Eur bez energií. V spoločnej domácnosti žije so svojím druhom a maloletou dcérou, ktorá t. č. navštevuje X. roč. základnej školy. V súvislosti s dcérou má okrem bežných výdavkov aj výdavky na školu a to najmä na stravu 20,- Eur mesačne a 30,- Eur mesačne za internet. Druh, s ktorým žije v spoločnej domácnosti je evidovaný na ÚPSVaR, keď za rok obdržal sumu 408,20 Eur ako dávku v hmotnej núdzi. Priateľ má zdravotné problémy s tým, že v minulosti mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok so zníženou mierou na 50%, avšak keď začal následne podnikať ako taxikár, invalidný dôchodok prestal poberať a od roku 2008 si zarábal iba brigádnicky, pričom od roku 2010 je nezamestnaný. V súčasnej dobe poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,13 Eur mesačne. Bývalý manžel prispieva na výživu dcéry sumou 70,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že syn mal sporenie, ktoré mu založili za účelom štúdia na vysokej škole, bolo to vo výške cca 25.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu bolo na ňu podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného, toto výživné musela zaplatiť a z tohto dôvodu
sa musela aj zadĺžiť tak, že si musela zobrať pôžičku od spoločnosti Telervis plus vo výške 1700,- Eur a od pána C., ktorý im prenajíma byt si zobrala pôžičku 500,- Eur. Pôžičku Telervisu spláca mesačne po 232,- Eur.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného ho prijali na vysokú školu v Brne, keď od septembra 2013 nastúpi do 2. ročníka. Ide o denné štúdium s tým, že mesačné výdavky na bývanie sú cca 3000,- Kč, čo je v prepočte asi 120,- Eur, na stravovanie tiež cca 3000,- Kč a na cestovné 50,- Eur mesačne. Poberá štipendium s tým, že toto mu vyplácajú kvartálne a zo sumy 120,- Eur, ktorú musí uhradiť, mu uhrádzajú 20,- Eur mesačne. Je pravdou, že mal peniaze ako sporenie, z ktorých vybrali 550,- Eur, pridali k nim 50,- Eur a dali ich na termínovaný účet, aby mal peniaze v prípade potreby. Jeho otec mu prispieva na výživu po 70,- Eur mesačne, keď z toho suma 20,- Eur ide na poistné.
Zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka platí výživné nepravidelne a kvôli tomu je vedená aj exekúcia. Odporca s ňou žije v spoločnej domácnosti, a ona má ešte aj priateľa, ktorý poberá starobný dôchodok. Ona sama je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 435,- Eur s tým, že sumu 22,40 Eur posiela do spoločnosti Allianz ako poistku pre odporcu. Jej priateľ poberá tiež starobný dôchodok vo výške 330,- Eur s tým, že mesačné výdavky na elektriku sú 150,- Eur, na plyn 100,- Eur, 100,- Eur na drevo a 50,- Eur na vodu. Otec prispieva odporcovi sumou 70,- Eur mesačne. Všetky výdavky, ktoré prekračujú príjem, ktorý dostáva odporca od svojho otca a matky hradí ona spolu so svojím priateľom. Stravu si zabezpečujú aj prácou v záhrade a potvrdila, že si kúpili nové auto, keď staré predali a doložili k tomu to čo si nasporili zo starobného dôchodku. Toto auto potrebujú z toho dôvodu, že od nich je zriedkavé autobusové spojenie a odporca sa musí dostať na rýchlik.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom zástupcu odporcu, výsluchom svedkov F.Š. O., D. S. a F. I., oboznámením sa s oznámením ÚPSVaR Nové zámky z 26.9.2011, živnostenským listom navrhovateľky, potvrdením o výške poplatku za rok 2012, potvrdením o príjme navrhovateľky, poštovými podacími lístkami, nájomnou zmluvou z 21.1.2013, obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX, výpisom z účtu zástupkyne odporcu, prehľadom platieb výživného za roky 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013, potvrdením o štúdiu, potvrdením o výške platieb za ubytovanie na internáte, stravovanie a ostatné služby, zmluvou o ubytovaní, potvrdením za ubytovanie a služieb s nimi spojených zo dňa 20.5.2013, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi F.J. O., potvrdením ÚPSVaR, správou od lekára, pokladničnými bločkami, cenníkom ubytovaním na J. C. v Brne, splátkovým kalendárom spoločnosti Telervis plus a. s., poštovými pokladničnými bločkami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 6.12.2012, upovedomením o začatí exekúcie pod č. E. XXXX/XXXX ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy o výživnom voči odporcovi bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa 4.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č. XXCop/XX/XXXX-XX zo dňa 17.9.2012, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporcovi zo sumy 25,35 Eur na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom 24.11.2011. V zmysle uvedeného rozhodnutia súd vychádzal z toho, že navrhovateľka (v tom čase odporkyňa) pracovala ako opatrovateľka s mesačným hrubým príjmom 817,- Eur, žila v spoločnej domácnosti so svojím druhom, ktorý bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberajúci dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, pričom mala dve vyživovacie povinnosti. Odporca (v tom čase navrhovateľ) bol študentom 4. roč. Strednej priemyselnej školy v R., kam denne dochádzal, čím okrem jeho odôvodnených potrieb v súvislosti so stravou, ošatením, obuvou a štúdiom mu pribudli výdavky aj s cestovným a nákupom učebných pomôcok. Všetky jeho výdavky uhradila jeho stará mama, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a otec na neho prispieval sumou 50,- Eur mesačne.
Príjem navrhovateľky, sa od poslednej úpravy výživného čiastočne zmenil tým, že tento vzrástol na 862 Eur mesačne, z ktorého odvádza cca 200 Eur na zdravotné a sociálne odvody. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je v evidencii na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny od 10.05.2010 a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne a s 15 ročnou dcérou, ktorá navštevuje 9. ročník ZŠ. Zvýšili sa im výdavky na nájom, ktoré od 01.02.2013 platia vo výške 340 Eur mesačne vrátane energií.
U odporcu sa od poslednej úpravy zmenili pomery v tom, že od septembra 2012 nastúpil do 1. ročníka na Vysoké učení technické v Brne, na denné štúdium, kde mal v školskom roku 2012-2013 výdavky na ubytovanie, stravovanie a ostatné služby cca cez 3000 CZK, s tým, že dostával ubytovacie štipendium. Inak žije v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, ktorá je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 435 Eur a s jej druhom, ktorý je taktiež na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 340,40 Eur mesačne od 01.01.2013. Na výživu odporcu prispieva jeho otec sumou po 70 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 , 2 , 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
K zmene pomerov na strane navrhovateľky od posledného rozhodnutia došlo tým, že na jednej strane sa nepatrne zvýšil mesačný príjem, avšak na strane druhej sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s nájom bytu.
Na strane odporcu od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko od septembra 2012 navštevuje vysokú školu v Brne na dennom štúdiu.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká.
Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom na základe zmeny pomerov.
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR.
Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že na strane strene navrhovateľky došlo k čiastočnej zmene pomerov a to tým, že na jednej strane sa jej nepatrne zvýšil mesačný príjem (na sumu 862 Eur), avšak na strane druhej sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s nájmom bytu. Pokiaľ však súd zoberie do úvahy zvýšenie príjmu navrhovateľky, ale tiež i druha, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a ktorý poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur, toto zvýšenie príjmu čiastočne vykompenzovalo zvýšenie nájmu, ktoré je podľa nájomnej zmluvy, aj podľa tvrdenia navrhovateľky vo výške 340 Eur aj s energiami. Súd nemohol zobrať do úvahy pôžičku navrhovateľky, o ktorej tvrdila, že si ju zobrala z dôvodu vyplatenia dlžného výživného, keď na jednej strane výška dlžného výživného je v nižšej čiastke a na strane druhej, pokiaľ by si navrhovateľka riadne a pravidelne plnila svoju vyživovaciu povinnosť, nevznikol by jej nedoplatok na výživnom a nemusela by si brať pôžičku.
Na strane odporcu však došlo k podstatnej zmene pomerov a to tým, že od septembra 2012 navštevuje vysokú školu v Brne na dennom štúdiu. V dôsledku toho sa jeho výdavky zvýšili a súd nemôže zohľadniť argumenty navrhovateľky v tom, aby si navrhovateľ čiastočne privyrábal na svoje potreby, keďže v danom prípade ide o denné štúdium a ide o prípravu odporcu na svoje budúce povolanie. Taktiež nemohol zohľadniť tú skutočnosť, že stará matka odporcu, s ktorou žije odporca v spoločnej domácnosti žije v dvojgeneračnom dome a preto nemožno prihliadať na výdavky v súvislosti s bývaním, keď súd poukazuje na to, že v prvom rade výdavky odporcu majú byť hradené zo strany rodičov, pričom stará matka vynakladá na výdavky odporcu prostriedky zo svojho dôchodku, ktorý poberá vo výške 435 Eur a navyše na starostlivosť odporcu prispieva i jej druh, ktorý je taktiež na starobnom dôchodku. Hoci si privyrába súd nemôže túto okolnosť zohľadňovať ako okolnosť v dôsledku ktorej by mal súd znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľky, keďže nie je jeho povinnosťou hradiť náklady odporcu.
Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že síce prišlo k čiastočnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ale zároveň k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu, súd považoval za potrebné návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne tak, ako to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. XXP/ XXX/XXXX-XX zo dňa 4.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č. XXCop/XX/ XXXX-XX zo dňa 17.9.2012.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. ;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p. );
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.