Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: JUPITER SK s. r. o., so sídlom Limbová 451/3, Limbach, IČO: 35 966 254, zastúpeného: Mgr. Ing. Ján Sarkocy, bytom Limbová 3, Limbach, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova ul. č. 5, Bratislava, IČO: 00 151 742, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 9. júla 2018, č. k. -687 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 25. septembra 2018, č. k. -720, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 9. júla 2018, č. k. -687 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 25. septembra 2018, č. k. -720, p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. júla 2018, č. k. -687 v spojení s opravným uznesením z 25. septembra 2018, č. k. -720 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur, škody vo výške 13.185,37 Eur s úrokom z omeškania 12,50 % ročne od 19.06.2009 do zaplatenia a škody vo výške 37.215,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne od 25.11.2007 do zaplatenia, titulom nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Bratislava III, spočívajúcom vo: 1/ vyfabulovaní fiktívnej zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 11.12.2007 - za žalobcu bola zápisnica podpísaná neidentifikovateľnou osobou, pričom za žalobcu sa mala pojednávania zúčastniť p. Y., ktorá uviedla, že podpis na zápisnici nie je jej podpisom, 2/ priostrením šikany žalobcu, 3/ odmietnutím vykonať kontrolu v zákonom ustanovenej lehote do 24.11.2008, 4/ odmietnutím prerokovať Protokol o výsledku kontroly zisťovania nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za II. štvrťrok 2007, 5/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tým aj znemožnením prístupu žalobcu k súdu, 6/ porušením § 79 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko daňovú kontrolu nezačali v súlade s platnými ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov, 7/ vyfabulovaním opakovanej kontroly na vrátenie nároku na NO („nadmerný odpočet“) DPH za II. štvrťrok 2007. Žalobca s poukazom na skutočnosti popísané v žalobe, intenzitu neoprávneného zásahu do jeho majetkových práv, do jeho ústavného práva na podnikanie, ako aj na to, že stav nezákonnosti, právnej neistoty a šikany žalobcu pokračuje aj po podaní žaloby a nebol odstránený, žiadal priznať nemajetkovú ujmu v sume 25.000,- Eur. Sumu 13.185,37 Eur s príslušenstvom žiadal priznať titulom náhrady škody vo vzťahu na plnenie podľa dohody o vykonaní práce medzi ním a H.. Bc. X. W.. Sumu 37.215,26 Eur s príslušenstvom žiadal z dôvodu, že Daňový úrad nezabezpečil postup podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, a teda mu vznikla škoda spočívajúca v nevyplatení nadmerného odpočtu DPH. Úrok z omeškania k sume 37.215,26 Eur si uplatnil podľa § 63 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov.

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s odôvodnením, že Daňový úrad Bratislava III. (ďalej len „DÚ BA III“) vykonal u žalobcu šetrenie na základe dožiadania DÚ BA I z júna 2007, ktorý vykonával kontrolu DPH týkajúcu sa roku 2006 u svojho daňového subjektu, ktorý bol dodávateľom žalobcu. Výsledky šetrenia potreboval pre správne určenie dane a vznik daňovej povinnosti u svojho daňového subjektu. Pri tomto šetrení žalobcovi podľa názoru žalovanej nebola spôsobená žiadna škoda, ani to žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom. V súvislosti s tvrdením žalobcu o sfalšovaní podpisu jeho zástupkyne p. Y. predložila vyjadrenie KR PZ v BA zo dňa 20.02.2009, ktoré potvrdzuje, že „výsledkom skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ je odborné vyjadrenie, ktoré deklaruje, že podpisy k priezvisku Y., obsiahnuté na dvoch výtlačkoch - Zápisnica o ústnom pojednávaní č. j. zo dňa 11.12.2007 sú pravými podpismi U. Y..“ Žalobca registrovaný ako platiteľ DPH vykazoval nadmerné odpočty DPH. V súvislosti s nadmerným odpočtom za II. Q 2007 odovzdal správca dane dňa 22.11.2007 H.. W. (manželovi konateľky žalobcu, ktorá ho označila za oprávnenú osobu poskytovať správcovi dane vysvetlenia) do vlastných rúk upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie odpočtu DPH za II. Q 2007. Kontrolu v zmysle považoval správca dane za začatú tretí deň od doručenia. Vykonanými šetreniami bolo správcom dane zistené, že žalobca si v období II. Q 2007 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 1.121.147 Sk neoprávnene. Na základe kontrolných zistení bol dňa 18.12.2008 vypracovaný protokol, ku ktorému sa žalobca dňa 20.1.2009 vyjadril. Prerokovanie Protokolu sa neuskutočnilo, pretože oddelenie vnútornej kontroly DR SR na základe vykonanej kontroly skonštatovalo nesprávne doručenie upovedomenia o začatí daňovej kontroly H.. W. v čase, keď nebol osobou oprávnenou zastupovať žalobcu, t. j. upovedomenie nebolo doručené v súlade so zákonom a tým ani začatá kontrola. Následne správca dane doručil dňa 09.03.2009 zástupcovi žalobcu H.. W. oznámenie o začatí kontroly za zdaňovacie obdobie II. Q - IV. Q 2007. Termín kontroly bol stanovený na 07.04.2009, ktorý žalobca odmietol a nenavrhol iný deň kontroly. V čase vyjadrenia výkon kontroly u žalobcu nebol skončený. Žalovaná doplnila, že vrátenie odpočtu DPH, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, nemožno požadovať od štátu, ale po preukázaní neoprávneného zadržiavania preplatku správcom dane, resp. jeho oneskoreným vrátením, možno požadovať iba od daňového úradu.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 11.1.2010 (čl. 108) uviedol, že pri vykonávaní daňovej kontroly II. Q 2007 a roku 2006 boli porušené zákony v jeho neprospech. K náhrade škody vo výške 37.215,26 eur uviedol, že v danom prípade sa jedná o nesprávny úradný postup, v tejto súvislosti poukázal na § 79 ods. 2 zákona o DPH a § 15 zákona o správe majetku. Ďalej uviedol, že podal žalobu na KS BA, predmetom ktorej je, aby si správca dane splnil svoju povinnosť a vydal rozhodnutie. Ak správca dane nevydá rozhodnutie, je podľa žalobcu s poukazom na § 63 ods. 6 nešpecifikovaného zákona povinný vyplatiť uplatnený nárok na náhradu škody aj s úrokom z omeškania.

5. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 09.03.2011 (čl.362) uviedla, že žalobca dosiaľ na vykonaných pojednávaniach poukazoval na podvodné konanie, šikanu, vyfabulovanie zápisnice a pod, čím podľa žalovanej žalobca odvádza pozornosť od merita veci. Opätovne poukázala na vyjadrenie Kriminalisticko

- expertízneho ústavu PZ k pravosti podpisu p. Y.. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedla, že nemajetkovú ujmu vo výške 25.000,- Eur žalobca požadoval za vyfabulovanú zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej bol sfalšovaný podpis p. Y., za neukončenú daňovú kontrolu za II. Q 2007. Tento nárok si podľa žalovanej môže žalobca uplatniť až po tom, čo súd rozhodne o povinnosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH s tým, že žalobca musí preukázať, k akému zmenšeniu jeho majetku došlo. K požadovanej škode za odmenu H.. W. uviedla, že vyplatenie odmeny sa vzťahovalo na zastupovanie žalobcu pred daňovým úradom, pritom nezákonnosť v konaní správcu dane dosiaľ nebola preukázaná. Na základe týchto skutočností namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Zotrvala na tom, že v konaní neboli preukázané predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody.

6. Písomným podaním zo dňa 14.06.2012 (čl. 461) žalobca doplnil, že nemajetková ujma, ktorú si v konaní uplatňuje, mu preukázateľne vznikla v súvislosti s nezákonnou a vymyslenou daňovou kontrolou DÚ BA III na nadmernom odpočte DPH za II. Q 2007- daňová kontrola bola nezákonná, stav právnej a majetkovej neistoty o výsledok konania sa dosiaľ nedostavil, následky tohto nezákonného zásahu trvajú a neboli odstránené. S touto nezákonnosťou sa stotožnila aj GP SR, ktorá poverila KP BA konaním voči DR SR - ide o konania na preskúmanie zákonnosti na KS BA. Žalobca bol v dôsledku nezákonnej kontroly poškodený na dobrom mene a spoločenskej reputácii v podnikateľských kruhoch, napr. SLOVMONTAN s. r. o., a to tým, že v príčinnej súvislosti s Kontrolou došlo o skresľovanie skutkového stavu pri Kontrole, čo malo za následok oslabenie podnikateľskej dôvery medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVMONTAN s. r. o. K nároku na zaplatenie sumy 37.215,26 Eur s príslušenstvom doplnil, že ide o nadmerný odpočet, ktorý nebol žalobcovi vyplatený v dôsledku nesprávneho úradného postupu DÚ BA III, čím vznikla žalobcovi majetková škoda.

7. Súd prvej inštancie v priebehu konania vyzval obe procesné strany, aby v lehote 30 dní doplnili vlastné návrhy na vykonanie dôkazov, tak aby z každého dosiaľ nevykonaného dôkazu bolo zrejmé, aká konkrétna skutočnosť vo vzťahu k predmetu konania sa má navrhnutým dôkazom vykonať, aké objektívne skutočnosti bránia tomu, aby strana navrhnutý dôkaz predložila resp. z akých dôvodov nevie strana zabezpečiť ním navrhnutého svedka. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 14.5.2018, žalovanému dňa 22.05.2018. Lehota pre obe procesné strany uplynula márne.

8. Na pojednávaní dňa 09.07.2018 žalobca uviedol, že návrhy na vykonanie dôkazov nedoplnil, pretože svedkovia, ktorí boli navrhnutí medzičasom zomreli. Žalobca doplnil, že namieta všetky listiny, ktoré boli vydané v daňovom konaní. Rozhodnutia, ktoré vydala prokuratúra, ktorá vykonala riadny prieskum, tak boli predmetom správneho konania. V správnych konaniach záujmy žalobcu zastupovala krajská prokurátorka X.. B. a súčasne generálny prokurátor, preto otázka, ako sa vyrovnal správca dane s príslušnými protestami nie je podstatná. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme žalobca doplnil, že súd (v predbežnom právnom posúdení veci) správne posúdil otázku nemajetkovej ujmy, avšak vzhľadom na okolnosti veci, prebiehajúcu dĺžku súdneho konania a úmrtie svedkov, ktorých nebolo možné vypočuť je dôvodné, aby v otázke nemajetkovej ujmy súd postupoval podľa . Avšak takýto ekvivalent nepozná, preto žiadal, aby súd na túto otázku aplikoval rozhodnutie Kendrion c/a Spojené kráľovstvo, vydané Všeobecným súdom EU- súd v tomto prípade priznal žalobcovi odškodnenie majetkovej ujmy ako aj nemajetkovej ujmy s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré sú obdobné. K výške požadovanej nemajetkovej ujmy uviedol, že túto necháva na úvahe súdu, poukázal však na to, že sa v podstate jednalo o trestné konanie, žalobca sa dostal do pozície trestaného v dôsledku nesprávneho úradného postupu zo strany správcu dane, pričom treba prihliadnuť aj k zneužitiu subjektívneho práva, ktoré sa zakazuje; čiže uplatnený nárok je v súlade s objektívnou zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú správcom dane a jeho orgánmi žalobcovi.

9. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.02.2009 (čl. 13) opatrenou podacou pečiatkou MF SR zo dňa 17.06.2009 žalobca rozšíril skôr uplatnené nároky na náhradu škody o totožné nároky, ako sú uplatnené touto žalobou. Dohodou o vykonaní práce zo dňa 22.11.2007 (čl. 15) sa žalobca so zástupcom žalobcu dohodli vzhľadom na nemoc p. Y. na plnení úloh zamestnanca konaním v prospech žalobcu vo veci daňovej kontroly zisťovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za II. Q 2007 Daňovým úradom BA III, v dobe od 22.11.2017 do skončenia daňovej kontroly resp. do osvedčenia inej právnej skutočnosti deklarujúcej právny vzťah vzťahujúci sa k tejto kontrole. Práce mali byť vykonávané len v prac. dňoch maximálne 4,5 hodiny denne. Rozsah vykonávania prác bol obmedzený skončením daňovej kontroly, vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci priznania/nepriznania uplatneného NO, resp. do ustálenia právneho stavu. Odmena bola dojednaná na sumu 10.000,- Sk mesačne formu paušálnej odmeny. Ďalej bola dojednaná cieľová prémia pre prípad, že DÚ BA III vydá nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrúbi daňovú povinnosť v určitej sume, resp. neprizná žalobcovi uplatnený odpočet, resp. ak budú písomne zdeklarované skutočnosti o porušení zákona o správe daní a poplatkov zo strany DÚ BA III a uplatnená suma NO nebude žalobcovi v dôsledku pochybení zo strany správcu dane, resp. neukončením daňovej kontroly do 24.11.2008. Cieľová prémia bola dojednaná vo výške 20 % s nezákonne zadržiavanej sumy, t. j. 224.222,- Sk. Podľa Písomného odsúhlasenia k Dohode o vykonaní práce zo dňa 30.04.2009 (čl. 16) dňa 09.04.2009 bolo žalobcovi doručené oznámenie DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009, ktorým správca dane deklaroval vlastné pochybenie

- nezákonnosť pri vykonávaní daňovej kontroly, preto vznikol zástupcovi žalobcu nárok na odmenu 10.000,- Sk mesačne za obdobie 12/2007-4/2009, spolu 173.000,- Sk/5.742,54 Eur a na cieľovú prémiu vo výške 224.222,94 Sk /7.442,83 Eur; spolu 13.185,37 Eur. Podľa oznámenia DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009 (čl. 16 - druhá strana), DÚ BA III oznámil žalobcovi, že už listom zo dňa 24.02.2009 mu bolo oznámené, že nakoľko písomnosti vystavené správcom dane, týkajúce sa okrem iného II. Q 2007 neboli vydané a doručené daňovému subjektu podľa a , nie je možné tieto písomnosti považovať za účinne doručené. Podľa výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.06.2009 žalobca vyplatil jeho zástupcovi sumu 13.185,37 Eur; účel platby je uvedený Dohoda o vykonaní práce zo dňa 22.11.2007. Žalobca predložil súdu viaceré listy z obdobia od 16.09.2008 do 26.05.2009, adresované DÚ BA III, ktorými si uplatňoval viaceré námietky súvisiace s daňovou kontrolou, ktorá bola u neho vykonávaná. Listom zo dňa 06.10.2008 DÚ BA III oznámil žalobcovi v reakcii na jeho list, že v zmysle je vrátenie peňažných prostriedkov (NO DPH), ako aj úroku z omeškania viazané na právoplatné rozhodnutie alebo nové rozhodnutie, preto je jeho žiadosť bezpredmetná. Listom zo dňa 21.11.2007 DÚ BA III oznámil žalobcovi, že sa u neho začne kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie NO DPH za II. Q 2007. Listom zo dňa 20.02.2009 (čl. 88) KR PZ oznámilo DÚ BA III okrem iného to, že výsledkom skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ je odborné vyjadrenie, ktoré deklaruje, že podpisy k priezvisku Y. (ďalej Podpisy) obsiahnuté na výtlačkoch - Zápisnica o ústnom pojednávaní č. j. zo dňa 11.12.2007 sú pravými podpismi U. Y.. Listom zo dňa 20.2.2009 (čl. 90) KR PZ oznámilo DR SR okrem iného to, že Podpisy sú pravými podpismi U. Y., teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v ich oznámení (trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny). Listom zo dňa 17.07.2009 DR SR oznámilo žalobcovi, že správca dane listami zo dňa 12.03.2009 a 24.2.2009 vybavil podnety žalobcu, neporušil ustanovenia a nebol v konaní nečinný. Podnety sa týkali aj iného zdaňovacieho obdobia, ako je predmetom tohto konania. Listom zo dňa 15.2.2010 č. Kd 334/09-15 (čl. 190) KP BA (Krajská prokuratúra v Bratislave) upovedomila zástupcu žalobcu, o tom, že preskúmala vybavenie jeho podnetu sp. zn. -12 z 21.09.2009 so záverom, že jeho podnet bol vybavený správne. Na základe týchto skutočností bol podnet zástupcu žalobcu zo dňa 16.10.2009 následne doplnený, odložený ako opakovaný podnet. Dohodou o urovnaní zo dňa 04.08.2008 (čl. 210) ku kúpnej zmluve č. 25/06/07 z 25.06.2007 sa žalobca so spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. dohodli, že kúpna zmluva zo dňa 25.06.2007 je neplatná a spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. vráti žalobcovi sumu 6.507.324,- Sk. Mailom zo dňa 15.1.2008 oznámil užívateľ mailovej schránky O. [a@b.c] pani H.. X. P. (zamestnanec správcu dane): „predmetná zápisnica je podpísaná pani Y., prinesiem Vám ju osobne zajtra ráno - t. j. 16.1.08 okolo 9,00 hod.“; ako pisateľ je uvedený zástupca žalobcu. Podľa Protokolu DÚ BA III č. z 29.1.2010 (čl. 213) o výsledku zistenia daňovej kontroly (ďalej DK) bol kontrolovaný subjekt žalobca, predmetom kontroly bola DPH za zdaňovacie obdobie II. -IV. Q 2007, zameranie DK: oprávnené uplatnenie odpočítania dane a odvedenie celkovej výšky dane zo zdaniteľných obchodov. Kontrolou podľa Protokolu zistené (str. 7) porušenie zákona č. 222/04 Z. z. tým, že žalobca si v zdaňovacom období II. Q 2007 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 1.038.985 Sk z faktúry vystavenej spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. za predaj HIM a DHIM - odvolávka na zmluvu č. 25/06/07 z 25.06.2007 pochádzajúci od spoločnosti Pátek s. r. o.. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. V čase vyhotovenia faktúry, ktorá je predmetom NO DPH nemohla vzniknúť daňová povinnosť žalobcu, pretože právny predchodca dotknutý tovar nikdy nevlastnil. V závere protokolu je uvedené, že podľa daňového priznania bol v II. NO vo výške 1.121.147,- Sk, pričom kontrolou bola zistená VDP (daňová povinnosť) vo výške 107.838,- Sk. V Dodatku k protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. z 29.1.2010 (čl. 232), ktorý bol vypracovaný v nadväznosti na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.2.2010 sa DÚ BA III vysporiadaval s námietkami žalobcu, pričom v závere dodatku sa uvádza, že výsledok kontroly zostáva nezmenený. Svedkyňa U. Y. vypovedala (čl. 249), že robila ako externá účtovníčka pre žalobcu. Nepamätala si, že by podpísala výsledok daňovej kontroly, musela to podľa jej názoru podpísať omylom. Svedkovia: H.. O. Q., X. P., G. R., H.. H. P., X. E., H.. U. W., H.. Z. O., ktorí boli vo veci vypočutí, boli všetci zamestnancami správcu dane alebo DR SR a vypovedali k otázkam, súvisiacim s vykonanou daňovou kontrolou. Listom zo dňa 19.10.2010 zn. Pd 53/10- 15 (čl. 342) oznámila OP BA III (Okresná prokuratúra Bratislava III) žalobcovi, že na základe jeho podnetu preskúmala rozhodnutie o DÚ BA II zo dňa 16.12.2009 o nevylúčení označených zamestnancov z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie II.- IV. Q 2007. Prokurátorka dospela k záveru, že DÚ BA III nekonal v súlade so zákonom, preto podala Protest. Listom zo dňa 19.10.2010 zn. Pd 80/10- 15 (čl. 343) oznámila OP BA III žalobcovi, že na základe jeho podnetu preskúmala opatrenie DÚ BA II, ktorým boli výkonom daňovej kontroly za II.- IV. Q 2007 u žalobcu poverené H.. G. a p. P.. Podľa prokurátorky bolo toto opatrenie vydané v rozpore so zákonom, preto podala voči nemu protest. Rozsudkom č. k. -118 zo dňa 08.07.2010 (čl. 344) KS BA (Krajský súd v Bratislave) zamietol žalobu žalobcu v tomto konaní proti DÚ BA III, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti rozhodnúť v lehote 60 dní v daňovom konaní za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie II. Q 2007. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že daňová kontrola bola ukončená dňa 16.3.2010. Následne bol vydaný dodatočný platobný výmer o vyrúbení rozdielu DPH za toto zdaňovacie obdobie v sume 40.794 eur. Nakoľko žalobcovi nebol NO v sume 1.121.147,- Sk vrátený, platiteľovi bola určená daňová povinnosť zaplatiť daň vo výške 3.579,55 Eur dodatočným platobným výmerom. V čase vydania rozhodnutia KS BA dodatočný platobný výmer nebol právoplatný. Rozhodnutie KS BA bolo odôvodnené tým, že žalovaný správny orgán vo veci konal v rozsahu svojej kompetencie a nepreukázala sa jeho nečinnosť. Rozsudkom č. k. -332 zo dňa 29.7.2009 (čl. 409) KS BA zamietol žalobu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. o vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu Pátek, s. r. o. veci uvedené v prílohe zmluvy o nájme hnuteľných vecí. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bol na úpadcu vyhlásený konkurz rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.09.1999. Ústnou zmluvou medzi spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. a úpadcom Pátek, s. r. o. sa zmluvné strany mali dohodnúť na prevode vlastníctva HIM a DHIM, v hodnote 6.726.056,40 Sk. Následne mali rovnaké subjekty uzatvoriť dňa 1.5.1999 zmluvu o podnikateľskom nájme rovnakých vecí. Podľa KS BA žalobca vlastnícke právo k spornému majetku nenadobudol a následne nepreukázal, že existuje dôvod na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňom 2.09.2010. Rozsudkom č. k. 5Obo/101/2009/190/2001-332 zo dňa 29.7.2009 (čl. 417) NS SR (Najvyšší súd SR) potvrdil rozhodnutie KS BA č. k. -332 zo dňa 29.7.2009. Okresná prokuratúra BA III listom zo dňa 16.07.2012 (čl. 486) súdu oznámila, že v podnetoch pod zn. Pd 53/2010 a Pd 80/2010 boli podané protesty prokurátora, o ktorých rozhodlo DR SR rozhodnutiami zo dňa 15.12.2010 tak, že protestom nevyhovelo. Správne žaloby podané neboli a oba spisy sú ukončené. Splnomocnením zo dňa 07.07.2006 (čl. 488) žalobca splnomocnil p. U. Y. k zastupovaniu vo všetkých daňových veciach vo vzťahu k DÚ BA III. Zistenia z ostatných listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, súd nesumarizoval, pretože skutočnosti v nich obsiahnuté, sa súdu vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie nejavili súdu ako právne relevantné. Súd nevykonal ďalšie dôkazy označené procesnými stranami, pretože v priebehu súdneho konania bolo súdu navrhnuté množstvo dôkazov, pričom takmer žiadny návrh na vykonanie dôkazu neobsahoval špecifikáciu, aká sporná skutočnosť sa má navrhovaným dôkazom preukázať. Návrhy na vykonanie dôkazov neboli doplnené ani na výzvu súdu. K navrhovanému znaleckému dokazovaniu súd uviedol, že tento dôkaz súd nevykonal aj preto, že tento dôkaz smeroval k preukazovaniu žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorý súd v konaní na náhradu škody nie je oprávnený deklarovať. Súd sa oboznámil so súdnymi rozhodnutiami označenými sporovými stranami. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom DÚ BA III. Uviedol, že samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu. V danej veci žalobca pred podaním žaloby podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z nesporných tvrdení sporových strán vyplynulo, že do podania žaloby žalovaná uplatnenú škodu neuspokojila ani v časti. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.

11. S poukazom na ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2010, súd uviedol, že k základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa sa vyžadovalo kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2/ vznik škody/nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, musel uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musel splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom bol naviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.

12. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup súd poukázal na ustanovenie v znení účinnom do 31.12.20010 (definujúce nesprávny úradný postup) a zároveň uviedol, že bol do s účinnosťou od 1. januára 2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť až po podaní žaloby, preto splnenie podmienky ustanovenej v podľa súdu nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. V dôvodovej správe k vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu je uvedené: “Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že dôvodová správa k reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená zejména v ustanovení o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti) zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. ). Súd prvej inštancie následne konštatoval, že aj napriek skutočnosti, že konanie o náhradu škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca bol povinný preukázať, svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že postup iného orgánu bol nezákonný. Všeobecný súd má bezpochyby právomoc rozhodovať o návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, nemá však oprávnenie preskúmavať postup dotknutého orgánu verejnej moci a tento postup hodnotiť. Vzhľadom na uvedené, súd vo vzťahu tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu a k tomu, že žalovaná existenciu nesprávneho úradného postupu namietala, prihliadol iba na dôkazy, spôsobilé nesprávny úradný postup (NÚP) preukázať - a to rozhodnutia a vyjadrenia orgánov, ktoré boli podľa nášho právneho poriadku oprávnené nesprávny úradný postup hodnotiť.

13. Nesprávny úradný postup potom súd považoval za preukázaný z listín (oznámenie DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009 (čl. 16 - druhá strana, čl. 165), list DR SR zo dňa 17.07.2009 (čl. 94), list DR SR zo dňa 30.09.2009 (čl. 194)) a to iba v rozsahu, ktorý z vyššie uvedených listín vyplýval, t. j. že písomnosti vystavené správcom dane (pred dňom napísania listu zo dňa 12.03.2009), týkajúce sa okrem iného II. Q 2007 neboli vydané a doručené daňovému subjektu podľa a a preto nie je možné tieto písomnosti považovať za účinne doručené. Listy DR SR zo dňa 17.07.2009 a DR SR zo dňa 30.09.2009 žiadny nový nesprávny postup nedeklarovali, keďže sa týkali prešetrenia vybavenia predchádzajúcich podnetov žalobcu, vybavených práve listom DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009, pričom závermi týchto listov bolo to, že podnet žalobcu, vybavený listom DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009, bol vybavený správne. Iný rozsah nesprávneho úradného postupu súd nemal za preukázaný.

14. K námietke žalobcu, že nesprávny úradný postup vyplýval aj z listov prokuratúry, ktorými prokuratúra konštatovala nezákonnosť s následným podaním protestu prokurátora, súd uviedol, že z listu OP BA III zo dňa 16.07.2012 (čl. 486) vyplynulo, že podaným protestom prokurátora nebolo vyhovené - preto podľa súdu z dotknutých listov prokuratúry (č. a Pd 80/10 zo dňa 19.10.2010) nesprávny úradný postup vyvodiť nemožno. Protest prokurátora je prostriedok ochrany zákonnosti, ktorý je prokurátor oprávnený podať v prípade, ak sa domnieva, že zákonom vymedzeným právnym aktom bol porušený zákon. V súlade s Z. z o tom, či v prípade namietaným prokurátorom zákon porušený bol alebo nie, sa rozhoduje v osobitnom konaní o proteste prokurátora. V danom prípade v konaní o protestoch prokurátora nebolo rozhodnuté, že v namietaných prípadoch bol zákon porušený, resp. takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola.

15. Pokiaľ išlo o vznik škody a príčinnú súvislosť, súd poukázal na ustanovenia , Z .z. v znení účinnom do 31.12.20010, s tým, že žalobca titulom náhrady skutočnej škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žiadal priznať: 1/ sumu 13.185,37 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vo vzťahu na plnenie podľa dohody o vykonaní práce medzi žalobcom a Ing. Bc. X. W., 2/ sumu 37.215,26 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že Daňový úrad nezabezpečil postup podľa zákona o DPH, a teda mu vznikla škoda spočívajúca v nevyplatení nadmerného odpočtu DPH.

16. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie sumy 37.215,26 Eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných tvrdení sporových strán vyplynulo, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet DPH v takejto výške. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu DPH však nezakladá žalobcovi nárok na jeho vyplatenie. O tom, či v skutočnosti daňovému subjektu vznikol nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH, rozhoduje príslušný správca dane. Žalobca potom v konaní nepreukázal, že mu nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vznikol. Z vykonaného dokazovania, osobitne z rozsudku KS BA č. k. -118 zo dňa 08.07.2010 (ktorý bol preskúmaný Ústavným súdom SR, ktorý nálezom sp. zn. -14 zo dňa 8.10.2010 podanú sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú) a z protokolu DÚ BA III č. z 29.1.2010 (čl. 213) o výsledku zistenia daňovej kontroly vrátane jeho Dodatku vyplynulo, že za dotknuté zdaňovacie obdobie (II. Q 2007) žalobcovi nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vôbec nevznikol, ale naopak, vznikol mu daňový nedoplatok, ktorý bol žalobcovi vyrúbený dodatočným platobným výmerom. Súd nemal vedomosť o tom, či dotknutý dodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť (z rozsudku KS BA č. k. -118 zo dňa 08.07.2010 vyplynulo, že v čase vydania rozsudku súdom prvej inštancie bol voči uvedenému dodatočnému platobnému výmeru podaný opravný prostriedok, o ktorom nebolo v tom čase rozhodnuté), avšak s prihliadnutím na je pre rozhodnutie rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku a do času vyhlásenia rozsudku z vykonaného dokazovania ani z nesporných tvrdení procesných strán nevyplynulo, že by bol tento dodatočný platobný výmer zrušený, prípadne zmenený ani to, že žalobcovi nárok na nadmerný odpočet DPH vznikol. Pretože žalobca v konaní nepreukázal, že mu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, nepreukázal ani vznik zodpovedajúceho nároku na náhradu škody, t. j. že sa jeho majetok zmenšil, hoci sa tak nemalo stať a že sa tak stalo práve v dôsledku v konaní preukázaného nesprávneho úradného postupu. Pretože žalobca v konaní nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie nadmerného odpočtu DPH, ani ktorým dňom sa tak stalo, nepreukázal ani vznik škody spočívajúcej v nevyplatenia príslušenstva k tomuto nároku. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.

17. Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval aj náhradu škody vo výške 13.185,37 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vo vzťahu na plnenie podľa dohody o vykonaní práce medzi žalobcom a Ing. Bc. X. W.. Predmetom Dohody o vykonaní práce zo dňa 22.11.2007 bolo zastupovanie vo veci daňovej kontroly zisťovania oprávnenosti nároku na vrátenie NO DPH za II. Q 2007 Daňovým úradom BA III, a to do skončenia daňovej kontroly, vydania právoplatného rozhodnutia vo veci priznania/ nepriznania uplatneného nadmerného odpočtu, resp. do ustálenia právneho stavu. Na základe tejto dohody si žalobca titulom škody uplatňoval sumu 5.742,54 Eur ako mesačnú odmenu za približne 17 mesiacov a sumu 7.442,83 Eur ako cieľovú prémiu.

18. Cieľová odmena bola dojednaná v Dohode o vykonaní práce zo dňa 22.11.2007 vo výške 20 % z istiny nezákonne zadržiavanej sumy (NO DPH). V konaní nebolo preukázané, že akákoľvek suma nadmerného odpočtu DPH bola, prípadne stále je správcom dane nezákonne zadržiavaná resp. neoprávnene nevyplatená žalobcovi, preto prípadná cieľová odmena v danom prípade je 20 % z nuly. Súd preto uzavrel, že s prihliadnutím na obsah Dohody o vykonaní práce zo dňa 22.11.2007 žalobca nepreukázal, že zamestnancovi žalobcu vznikol akýkoľvek nárok na vyplatenie cieľovej odmeny - na tom nič nemení ani to, že žalobca túto skutočnosť vyhodnotil inak, a tento nárok svojmu zamestnancovi vyplatil.

19. Z nesporného vyjadrenia žalovanej zo dňa 08.07.2008 (čl. 84) mal súd za preukázané, že dňa 22.11.2007 správca dane s prihliadnutím na časovú tieseň súvisiacu s lehotou na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH odovzdal H.. W. (manželovi konateľky, ktorého označila za osobu oprávnenú poskytovať správcovi dane za žalobcu vysvetlenia, pretože obstarával obchodné záležitosti žalobcu) do vlastných rúk upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za II. Q 2007. Vo vykonávanej daňovej kontrole bolo zistené porušenie a a to tak, že nebolo správne doručené práve toto oznámenie, dôsledkom čoho nebolo možné považovať za účinne doručené ani následné písomnosti správcu dane. Žalobca tvrdil, že sa nechal v konaní zastúpiť H.. W. (manželom konateľky žalobcu) z dôvodu, že konateľka žalobcu podľa jej tvrdení nebola v daňových veciach erudovaná a nebola schopná spoločnosť v tejto problematike zastupovať (toto vyplynulo z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalobcu). Teda je nepochybné, že dohoda bola uzatvorená z dôvodu odbornosti dotknutého zástupcu. Zástupca žalobcu ako odborník musel vedieť, keď prebral od správcu dane oznámenie upovedomenie o výkone kontroly, že nie je osobou, ktorá je na to oprávnená a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že následne sa žalobca zastúpený rovnakým zástupcom domohol konštatovania nesprávneho úradného postupu práve z tohto dôvodu. Súdu sa potom javilo ako účelové, že práve dňom prevzatia tejto písomnosti bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce. Pretože nesprávny úradný postup spôsobil resp. k nemu podstatnou mierou prispel samotný žalobca tým, že prevzal dotknutú písomnosť, hoci vedel alebo musel vedieť, že k takémuto konaniu nie je oprávnený, bolo by priznanie akejkoľvek škody takto vzniknutej v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Súd ďalej uviedol, že ak by žalobca postupoval s primeranou dávkou odbornosti a bezodkladne správcu dane na nesprávne doručenie písomnosti upozornil, a súčasne riadne a včas si splnil všetky povinnosti, na ktoré ho správca dane vyzval, nebolo potrebné, aby bol zastúpený tak dlhý čas dotknutým zástupcom, t. j. náklady v tejto súvislosti vynaložené na základe Dohody potom nemožno vyhodnotiť ako náklady v príčinnej súvislosti s preukázaným nesprávnym úradným postupom. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že žalobca vznik škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

20. Pokiaľ išlo o požadovanú nemajetkovú ujmu, súd s poukazom na ustanovenie , v znení účinnom do 31.12.20010, konštatoval, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci je nepochybne spôsobilý zasiahnuť do práv osoby nemajetkového charakteru - spôsobiť mu nemajetkovú ujmu. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je predovšetkým to, aby si žalobca splnil povinnosť tvrdenia ( a ktorým korešponduje ), t. j. aby dostatočne konkretizoval vzniknutú nemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach definovaných v . Žalobca v konaní žiadne takéto tvrdenia neuplatnil; okrem všeobecného tvrdenia, že bolo poškodené jeho meno bez identifikácie toho, akou konkrétnou formu a v akom rozsahu sa tak stalo a ako tvrdené poškodenie súvisí so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Súdu preto neostalo iné ako vyhodnotiť nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako neodôvodnený a žalobu v príslušnej časti zamietnuť.

21. Napokon súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku žalobcu, že v súčasnosti už vznik nemajetkovej ujmy nevie preukázať z dôvodov na strane konajúceho súdu - pretože v dôsledku dlhého súdneho konania, svedkovia, ktorí by mohli nemajetkovú ujmu žalobcu preukázať, v priebehu súdneho konania zomreli. V priebehu celého súdneho konania obe procesné strany predkladali/označovali súdu dôkazy bez dostatočnej špecifikácie. Takmer žiaden navrhnutý dôkaz neobsahoval uvedenie predmetu dokazovania - t. j. aká sporná skutočnosť sa má navrhnutým dôkazom vykonať. Uvedený nedostatok nebol odstránený ani na základe výzvy súdu. Dôkazy sa v súdnom konaní vykonávajú na zistenie sporných skutočností, preto vykonaniu každého dôkazu by malo predchádzať označenie skutočnosti, ktorá je v konaní sporná. Ak strana uvedie skutočnosť, ktorá sporná nie, potom prirodzene nie je potrebné túto skutočnosť preukazovať vykonávaním dôkazov. Námietke žalobcu identifikovanej v tomto bode by bolo možné priznať právnu relevanciu, len ak by v konaní uviedol predpoklady vyžadované ustanovením , ktoré boli v konaní sporné, čo sa však do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania nestalo.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa .

23. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že neznalosť daňového práva zákonnou sudkyňou sa odzrkadlila v nesprávnom právnom posúdení veci. Súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, že daňová kontrola u žalobcu nebola účinne začatá, čím žalobcovi vznikla majetková škoda v žalovanej výške (vo výške neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH v sume 37.215,26 Eur, ako aj titulom vyplatenia odmeny Q.. X. W. za zastupovanie žalobcu v daňovom konaní), keďže zásadným spôsobom bol porušený princíp zákonnosti daňového konania, čo v konaní preukázaným bolo (protesty KP BA, výpovede svedkov). Súd sa dôsledne nevysporiadal s porušením , (zásada zákonnosti daňového konania), ani s porušením cit. zákona (zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní). Daňová kontrola tak nebola účinne začatá a preto na všetky úkony správcu dane sa hľadí ako na absolútne neúčinné, v dôsledku čoho bol správca dane povinný žalobcovi bez ďalších obštrukcií vyplatiť ním riadne uplatnený nadmerný odpočte DPH v sume 37.215,26 Eur, najneskôr do 25.11.2007 (k čomu však nedošlo). Škoda teda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (nebyť namietaného nesprávneho úradného postupu správcu dane tak by majetková škoda žalobcovi nevznikla). Správca dane teda nekonal v súlade so zásadou zákonnosti a žalobcovi nedoručil účinne do vlastných rúk oznámenie o výkone daňovej kontroly a preto táto daňová kontrola sa účinne nezačala. Preto bolo povinnosťou správcu dane vyplatiť v zákonnej lehote uplatnený nadmerný odpočet DPH do 25.11.2007 (keďže tak nespravil, žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane vznikla majetková škoda). Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, nebolo potrebné dokazovať jej vznik s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax.

24. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Žalobca v podaní z 18.12.2018 zotrval na svojej odvolacej argumentácii v celom rozsahu.

26. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil (, ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.02.2023. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (, ).

28. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Táto vyplýva z ustanovenia , v zmysle ktorého sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Daňové orgány môžu pri vyrubení dane aplikovať iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to ako hmotnoprávne, tak aj procesnoprávne, ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona, ako aj iným ako zákonom ustanoveným postupom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

29. V danej veci zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplynulo, že daňový úrad Bratislava III. (správca dane), v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH žalobcom za II. Q 2007, sa rozhodol u žalobcu vykonať daňové kontroly (za zdaňovacie obdobie roku 2006, druhého a štvrtého štvrťroka 2007, augusta 2008). Správca dane najskôr dňa 22.11.2007 odovzdal H.. W. (manželovi konateľky žalobcu) do vlastných rúk upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie odpočtu DPH za II. Q 2007. Túto kontrolu v zmysle považoval správca dane za začatú tretí deň od doručenia tohto upovedomenia. Vykonanými šetreniami správca dane zistil, že žalobca si v období II. Q 2007 uplatnil nadmerný odpočet DPH neoprávnene (práve naopak mu mala vzniknúť daňová povinnosť). Správca dane vydal aj dodatočný platobný výmer dňa 2.7.2008, ktorým žalobcovi vyrúbil rozdiel dane DPH za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťrok 2006. Na základe kontrolných zistení bol dňa 18.12.2008 vypracovaný protokol, ku ktorému sa žalobca dňa 20.1.2009 vyjadril. Prerokovanie Protokolu sa však napokon neuskutočnilo, pretože oddelenie vnútornej kontroly DR SR na základe vykonanej kontroly skonštatovalo nesprávne doručenie upovedomenia o začatí daňovej kontroly Ing. W. v čase, keď nebol osobou oprávnenou zastupovať žalobcu, t. j. upovedomenie nebolo doručené v súlade so zákonom a tým sám správca dane nepovažoval túto kontrolu za zákonne začatú. Preto správca dane v tejto daňovej kontrole nevydal ani žiadne právne účinné rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi vyrúbená povinnosť zaplatiť daň, resp. ktorým by nebol priznaný nadmerný odpočet DPH (všetky listiny, písomnosti a rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období I. až IV. štvrťrok 2006 a II. štvrťrok 2007 doručované pri tejto kontrole považoval samotný správca dane za nevydané a za právne neúčinné - keďže tu nebola účinne začatá samotná daňová kontrola, práve z dôvodu neúčinného doručenia upovedomenia o výkone kontroly dňa 22.11.2007 Ing. W.). Následne však správca dane doručil dňa 09.03.2009 zástupcovi žalobcu Ing. W. oznámenie o začatí („ďalšej“) kontroly za zdaňovacie obdobie II. Q - IV. Q 2007. Termín kontroly bol stanovený na 07.04.2009, ktorý žalobca odmietol a nenavrhol iný deň kontroly. Preto správca dane za deň začatia kontroly považoval 40- ty deň odo dňa doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, t. j. 20.4.2009 ( ). Následne i Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave (v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného) požiadalo správcu dane listom zo dňa 21.4.2009 o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. O vykonanej kontrole bol vypracovaný protokol dňa 29.1.2010, ktorý bol žalobcovi doručený na vyjadrenie (23.2.2009 sa žalobca k nemu vyjadril). Dňa 15.3.2010 bol vyhotovený k nemu dodatok. Táto daňová kontrola bola ukončená dňa 16.3.2010 s následným vydaním dodatočného platobného výmeru zo dňa 17.3.2010 o vyrúbení rozdielu dane z DPH za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 v sume 40.794,82 Eur. Nakoľko však žalobcovi nebol nadmerný odpočet v sume 1.121.147 Sk/37.215,27 Eur (vykázaný v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007) vrátený, žalobcovi ako platiteľovi dane DPH bola určená povinnosť, zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, dodatočnú daň vo výške 3.579,55 Eur. Žalobca výmer prevzal dňa 19.4.2010 a podal proti nemu odvolanie (o ktorom nebolo v čase rozhodovania súdu rozhodnuté). Tieto závery (ako už uviedol súd prvej inštancie) rovnako vyplývajú aj z rozsudku KS BA č. k. -118 zo dňa 08.07.2010 (ktorý bol preskúmaný Ústavným súdom SR, pričom rozhodnutím sp. zn. -14 zo dňa 8.10.2010 bola podaná ústavná sťažnosť žalobcu proti nemu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená) a z protokolu DÚ BA III č. z 29.1.2010 o výsledku zistenia daňovej kontroly vrátane jeho Dodatku, z ktorých vyplynulo, že za dotknuté zdaňovacie obdobie (II. Q 2007) žalobcovi nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vôbec nevznikol, ale naopak, vznikol mu daňový nedoplatok, ktorý bol žalobcovi vyrúbený dodatočným platobným výmerom (zo 17.3.2010). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie dodatočný platobný výmer ešte nadobudol právoplatnosť (žalobca voči nemu podal opravný prostriedok, o ktorom nebolo v tom čase rozhodnuté).

30. Z tohto skutkového stavu potom súd prvej inštancie vyvodil, že správca dane sa síce dopustil nesprávneho úradného postupu, avšak iba pokiaľ išlo o daňovú kontrolu neúčinne začatú v dôsledku nesprávneho doručenia upovedomenia o výkone kontroly dňa 22.11.2007 H.. W. ( všetky listiny a rozhodnutia v nej vydané nebolo možné považovať za účinne doručené žalobcovi podľa a 17 , a teda tieto neboli doručené právne účinným spôsobom a preto výkon tejto daňovej kontroly nebol účinne ani začatý (ako keby neprebehol). Iný nesprávny úradný postup správcu dane preukázaný nebol. Aj samotný žalobca v podanom odvolaní namietal iba skutočnosť, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti daňového konania (, ), keď túto daňovú kontrolu nepovažoval za účinne začatú a preto na všetky úkony správcu dane sa má hľadieť ako na absolútne neúčinné. Žalobca bol potom názoru, že v dôsledku uvedeného bol správca dane povinný žalobcovi bez ďalších obštrukcií vyplatiť ním riadne uplatnený nadmerný odpočet DPH v sume 37.215,26 Eur, najneskôr do 25.11.2007 (k čomu však nedošlo).

31. V tejto súvislosti odvolací súd (nad rámec dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie nárok žalobcu na náhradu škody zamietol a s ktorými sa i odvolací súd stotožnil) dodáva, že vyššie označený nesprávny úradný postup správcu dane nebol príčinou vzniku žalovanej škody (absentuje tu priama príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a označeným nesprávnym úradným postupom správcu dane). „Prvá“ daňová kontrola (ako už bolo uvedené) bola začatá neúčinne a nezákonne (čo priznal aj samotný správca dane), pričom aj sám správca dane všetky písomnosti a rozhodnutia v nej vydané, nepovažoval za právne účinné (vychádzal z názoru, ako keby táto kontrola vôbec neprebehla). Ak potom táto kontrola vôbec (právne neúčinne) neprebehla, nemohlo byť v nej vydané ani účinné rozhodnutie o prípadnom vyplatení uplatneného nadmerného odpočtu DPH (aj takéto rozhodnutie by potom bolo neúčinné) a teda nesprávne (nezákonné) začatie daňovej kontroly na podklade upovedomenia o výkone kontroly doručovaného dňa 22.11.2007 H.. W., vylučovalo v nej priznať žalobcovi uplatnenú sumu nadmerného odpočtu DPH. Navyše už pri tejto kontrole bolo správcom dane zistené, že žalobca si nadmerný odpočet DPH za II.Q 2007 uplatnil neoprávnene (naopak mu vznikla daňová povinnosť) a preto následne správca dane doručil dňa 09.03.2009 zástupcovi žalobcu H.. W. oznámenie o začatí („ďalšej“) kontroly za zdaňovacie obdobie II. Q - IV. Q 2007, ktorej výsledkom (po ukončení 16.3.2010) bol záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH za II.Q 2007 a bol mu dodatočným platobným výmerom zo dňa 17.3.2010 vyrúbený rozdiel dane z DPH za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 v sume 40.794,82 Eur. Nakoľko žalobcovi nebol ním uplatnený nadmerný odpočet v sume 1.121.147 Sk/37.215,27 Eur (vykázaný v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007) vrátený, bola mu určená povinnosť, zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, dodatočnú daň vo výške 3.579,55 Eur. Inými slovami povedané, z doposiaľ predložených listín a dôkazov nevplynulo, že by žalobcovi oprávnene vôbec vznikol samotný nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH za obdobie II.Q 2007, práve naopak mu vznikla dodatočná daňová povinnosť. Ak potom nebolo preukázané, že by mu takýto nárok vôbec vznikol (tento nebol od počiatku oprávnený), nemohla mu (jeho nevyplatením) vzniknúť ani žalovaná škoda vo výške 37.215,26 Eur (t. j. vo výške samotného uplatneného nadmerného odpočtu DPH).

Žalobca sa zrejme snaží argumentovať tým, že nebyť nezákonne (neúčinne) vedenej prvej daňovej kontroly, nič by nebránilo správcovi dane (bez ďalšieho) v lehote podľa o DPH vyplatiť mu ním uplatnený nadmerný odpočet DPH (keďže jeho vyplateniu nemohla zabrániť neúčinne vedená daňová kontrola), resp. že nevydaním žiadneho rozhodnutia v zákonnej lehote podľa o DPH (nevydaním rozhodnutia v zákonne začatej a vedenej daňovej kontrole, resp. nezačatím daňovej kontroly zákonným spôsobom v lehote podľa , kde by platilo, že daňový úrad by bol povinný nadmerný odpočet vyplatiť až po jej skončení), bol správca dane povinný mu bez ďalšieho uplatnený nadmerný odpočet DPH vyplatiť. Uvedené by však platilo len potiaľ, pokiaľ by správca dane následne nepristúpil k ďalšej daňovej kontrole, ktorej výsledkom bolo zistenie (konštatovanie) neoprávnenosti samotného nadmerného odpočtu DPH uplatneného žalobcom (bola konštatovaná samotná neoprávnenosť tohto nároku), resp. vznik dodatočnej daňovej povinnosti (vyrúbenej mu dodatočným platobným výmerom), teda pokiaľ by sa neskôr nepreukázala samotná neoprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Inak povedané, samotná oprávnenosť žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH (za II.Q 2007) sa (hoci neskôr) nepreukázala (práve naopak), a ak by aj bol žalobcovi nadmerný odpočet DPH (postupom podľa ) bez ďalšieho vyplatený (z dôvodu, že v lehote podľa správca dane zákonne nezačal žiadnu daňovú kontrolu, ktorá by jeho vyplatenie oddialila), tento by sa stal neoprávneným prospechom, ktorý by bol žalobca povinný následne (neskôr) vrátiť [je potrebné si uvedomiť, že žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH za II.Q2007 nebol od počiatku oprávnený, a hoci by bol bez ďalšieho žalobcovi vyplatený (iba z dôvodu, že správca dane v lehote podľa zákonne nezačal daňovú kontrolu, resp. ju nezačal právne účinným spôsobom), táto skutočnosť by „nekonvalidovala“ jeho samotnú neoprávnenosť a žalobca by bol povinný takto vyplatený nadmerný odpočet neskôr vrátiť, príp. doplatiť rozdiel dane - tak ako mu bol dovyrúbený platobným výmerom z 17.3.2010 ]. Preto si žalobca nemohol uplatňovať nárok na náhradu škody zodpovedajúci (až) sume uplatneného nadmerného odpočtu DPH z dôvodu neúčinne začatej prvej daňovej kontroly (keďže sa neskôr ukázalo, že samotný uplatnený nadmerný odpočet nebol oprávnený). V danej veci samotné nezákonne (neúčinne) vedené pôvodné daňové konanie nebolo príčinnou nevyplatenia nadmerného odpočtu DPH žalobcovi, ale ním bolo to, že sa neskôr (ďalšou daňovou kontrolou - pri ktorej k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo) zistila samotná neoprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH, resp. sa zistila dodatočná daňová povinnosť žalobcu. Navyše platí, že ak „postup orgánu verejnej moci smerujúci k vydaniu rozhodnutia bol nesprávny, avšak zároveň bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia (v danom prípade rozhodnutia o vyrúbení dane dodatočným platobným výmerom zo 17.3.2010 ), platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu nezákonného rozhodnutia, pretože takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup. Žalobcovi však nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že predpokladom vzniku tohto nároku je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom ( )“. Keďže správca dane po zistení, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH (ale mu vznikla daňová povinnosť), ani nemohol rozhodnúť o jeho vyplatení, ale rozhodol o dovyrúbení dane (žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol jeho nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH oprávnený, doposiaľ nedošlo ani k zrušeniu dodatočného platobného výmeru, ktorým práve naopak mu bola daň dovýrúbená). Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu DPH ešte neznamená, že takýto nárok je zároveň nárokom oprávneným.

Ak by sme potom aj pripustili záver, že správca dane mal (bol povinný) žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH (bez ďalšieho) vyplatiť iba z dôvodu, že v zákonnej lehote riadne nezačal daňovú kontrolu, príp. že v lehote podľa nevydal rozhodnutie o jeho nevyplatení, žalobcovi by nemohla vzniknúť škoda vo výške samotného uplatneného nadmerného odpočtu (37.215,26 Eur), nakoľko sa neskôr ukázalo, že išlo o neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet DPH, a žalobca by ho musel vrátiť. Škoda na majetku žalobcu by tu teda mohla vzniknúť len z dôvodu nekonania správcu dane - t. j. v podobe opomenutia konania podľa , na ktoré bol povinný (z dôvodu nevyplatenia uplatneného nadmerného odpočtu v zákonnej lehote, t. j. že ho správca dane bez ďalšieho nevyplatil napriek tomu, že vo veci v lehote podľa neprebehla žiadna daňová kontrola, ktorá by jeho vyplatenie oddialila), nie však z dôvodu nezákonne (neúčinne) začatej daňovej kontroly (ktorý za nesprávny úradný postup označil žalobca), pričom jej výška by mohla zodpovedať nanajvýš tomu, že žalobca mohol získať (avšak nezískal, príp. mohol zhodnotiť avšak nezhodnotil) určitý výnos z takto vyplatenej sumy do času, kým sa nezistila neoprávnenosť tohto odpočtu, pre ktorú by bol povinný takto vyplatený nadmerný odpočet DPH štátu vrátiť. Takúto škodu (v podobe ušlého zisku) si však žalobca v konaní neuplatňoval. V danej veci teda nielenže chýbala priama príčinná súvislosť medzi deklarovaným nesprávnym úradným postupom (v podobe neúčinne začatej daňovej kontroly) a uplatnenou škodou vo výške 37.215,26 Eur, ale i žalobcom uplatnená výška škody (37.215,26 Eur) nemohla byť oprávnenou, nakoľko žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH v uvedenej výške nebol od počiatku oprávneným nárokom (žalobcovi mohla potom nanajvýš vzniknúť len škoda v podobe ušlého zisku z tejto sumy, ktorý by získal jej prípadným zhodnotením v dobe od jeho vyplatenia (bez ďalšieho, ak by ho správca dane vyplatil podľa , keďže oddialeniu jeho vyplatenia nebránila daňová kontrola, ktorá by bola začatá účinne) do doby, kedy správca dane rozhodol o jeho neoprávnenosti, resp. do dovyrúbenia dane (takýto nárok sa však predmetom tohto konania nestal).

32. Možno teda uzavrieť, že medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom správcu dane (nezákonne začatá a vedená daňová kontrola na podklade neúčinného doručenia upovedomenia o výkone kontroly doručovaného dňa 22.11.2007 Ing. W.) a vznikom deklarovanej škody vo výške 37.215,26 Eur nebola priama príčinná súvislosť, ako jeden z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu. Zároveň nebola preukázaná ani dôvodnosť, resp. vznik samotnej škody u žalobcu až vo výške 37.215,26 Eur . Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 37.215,26 Eur, ako nedôvodný, zamietol.

33. Pokiaľ išlo o uplatnenú škodu vo výške 13.185,37 Eur, aj tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie tento nárok zamietol. Nad rámec dôvodov vyslovených súdom prvej inštancie, odvolací súd iba dodáva, že aj pri tomto nároku absentuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom správcu dane a uplatnenou škodou, kedy bolo slobodným rozhodnutím žalobcu (ktorý bol podnikateľským subjektom a navyše dlhoročným platcom DPH) zvoliť si zástupcu na jeho zastupovanie v daňovom konaní. Žiadne ustanovenie (predovšetkým ) neupravuje, že daňový subjekt musí byť v daňovom konaní obligatórne zastúpený zvoleným zástupcom, príp. že tento ho musí zastupovať za odmenu. Je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu (žalobcu), či sa dá alebo nedá v daňovom konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (nie je tu teda obligatórna povinnosť byť zastúpený zástupcom). Ak sa potom daňový subjekt sám rozhodne zvoliť si zástupcu, je povinný s tým sám znášať aj náklady s tým spojené (prípadnú odmenu zástupcu). Takto vyplatená odmena potom nevznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu správcu dane (nebola s ním v priamej príčinnej súvislosti), ale vznikla z rozhodnutia samotného daňového subjektu. Rovnako i jej výška (odmeny) bola výlučne na rozhodnutí samotného daňového subjektu, ktorý v danom prípade (vzhľadom na príbuzenský vzťah zástupcu a konateľa daňového subjektu) mohol žalobcu zastupovať aj bezodplatne. Nárok na zaplatenie škody by mohol byť v tomto prípade dôvodným iba v prípade, ak by zákon vyžadoval obligatórne zastúpenie daňového subjektu v daňovom konaní, s tým, že aj výška odmeny by mohla byť potom priznaná len v tarifnej hodnote (nie v zmluvne dojednanej). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 13.185,37 Eur.

34. Napokon rovnako za nedôvodný, považoval odvolací súd aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Ako už uviedol súd prvej inštancie predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je predovšetkým to, aby si žalobca splnil povinnosť tvrdenia ( a ktorým korešponduje ), t. j. aby dostatočne konkretizoval vzniknutú nemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach definovaných v . Žalobca v konaní žiadne takéto tvrdenia neuplatnil; okrem všeobecného tvrdenia, že bolo poškodené jeho meno bez identifikácie toho, akou konkrétnou formu a v akom rozsahu sa tak stalo a ako tvrdené poškodenie súvisí so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

zaviedol právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci za podmienok stanovených zákonom, t. j. vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa uhrádza v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Zákonodarca zároveň stanovil niektoré kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj hornú hranicu výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú možno priznať. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Podľa právneho názoru Ústavného súdu ČR, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť prieťahy v konaní a "primeranosť nároku", existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym úradným postupom musí byť tvrdená a preukázaná (uznesenie Ústavného súdu ČR z 27. septembra 2007, sp. zn. ).

Odvolací súd odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca v konaní dostatočne nekonkretizoval vzniknutú nemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach definovaných v (v tomto smere neuniesol nielen bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno), zohľadnil aj to, že samotné DR SR (teda štát) vo viacerých listoch (viď oznámenie DÚ BA III č. j. zo dňa 12.03.2009

- čl. 16 - druhá strana, čl. 165, list DR SR zo dňa 17.07.2009 - čl. 94, list DR SR zo dňa 30.09.2009 - čl. 194) adresovaných žalobcovi sám konštatoval svoje pochybenie pri začatí „prvej“ daňovej kontroly u žalobcu a vyslovil, že nepovažuje túto kontrolu za zákonne začatú (preto i všetky listiny, písomnosti a rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období I. až IV. štvrťrok 2006 a II. štvrťrok 2007 doručované pri tejto kontrole považoval za nevydané a za právne neúčinné), čím žalobcovi vo svojej podstate poskytol (za ním spôsobený nesprávny úradný postup) morálne zadosťučinenie v dostatočnom rozsahu - sám si teda uznal chybu a konštatoval svoj nesprávny úradný postup, čo potom odvolací súd považoval za dostatočné zadosťučinenie ( ), a nakoľko žalobca v ďalšom už netvrdil (a ani nepreukázal) žiadnu inú skutočnosť, ktorá by povahu tohto zadosťučinenia spochybnila ako dostatočnú (resp. by preukazovala, že toto zadosťučinenie nebolo dostatočným), a to vzhľadom na prípadnú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (keďže žalobca žiadnu ujmu nepreukázal), odvolací súd nevzhliadol v konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala v danom prípade (nad rámec poskytnutého morálneho zadosťučinenia) aj priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navyše, keďže žalobca si musel byť od počiatku vedomý aj toho, že si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH za II.Q2007 (resp. že tento nemohol byť oprávnený), za danej situácie priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nemohlo byť dôvodným. Samotné, hoci nezákonné (neúčinné), začatie daňovej kontroly (pri súčasne neoprávnene uplatnenom nadmernom odpočte DPH) potom nemohlo vyvolať negatívne dopady v podnikateľskej sfére žalobcu. Nie je tu teda daná ani príčinná súvislosť medzi neúčinne začatou daňovou kontrolou (nesprávnym úradným postupom) a deklarovanou nemajetkovou ujmou žalobcu.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil (, ).

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).