Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-183-2014.pdf
PDF · 137.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, o zaplatenie 695,36 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 695,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 28,46 eur za obdobie odo dňa 18. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% p.a. zo sumy vo výške 28,10 eur za obdobie odo dňa 18. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% p. a. zo sumy vo výške 638,80. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanej služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanej servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 9724911586 splatná dňa 17. 03. 2011 na sumu vo výške 28,46 eur, faktúra č. 1726930350 splatná dňa 17. 05. 2011 na sumu vo výške 28,10 eur, faktúra č. 9727945669 splatná dňa 17.06.2011 na sumu 638,80 eur. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čim porušila povinnosti jej vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 695,36 eur a úhrady po postúpení pohľadávky sumu 0,00 eur. Aktuálna dlžná suma je 695,36 eur. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre, žalovaná vykonala čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 517 ods. 2 a
nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. 01.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol pred 01.02.2013.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože predvolanky na pojednávanie si nevyzdvihla. Súd preto konal v zmysle § 47 a § 101 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 17.11.2010, faktúrou č. 9727945669, č. 1726930350, č. 9724911586, písomným podaním žalobcu zo dňa 24.04.2014 spolu s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.08.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.04.2014 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej program služieb Magio SAT klasik za zľavnený mesačný paušálny poplatok 12,98 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu bola 18,95 eur. V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplanila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, boli jej služby vypojené z prevádzky, čím žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú ( reparačnú ). Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, žalovaná je teda sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho muselo byť jej koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej vzniká na strane právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového zariadenia a práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane žalobcu.
V ďalšom uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila účel. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za služby. Výšky zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy ( hodnota dotácie na koncové zariadenie- Magio Box, hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcovu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu.
Ďalej žalobca poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom na analógiu iuris § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko toto mobilné zariadenie je fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa žalobcovi vráti až prostredníctvom
postupných platieb a plnení od žalovaného. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote 500 eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur z titulu hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti a teda žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo a z tohto dôvodu uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť vyššia.
Na záver žalobca uviedol, že prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Právny predchodca žalobcu fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Žalovaný mal predmetné koncové zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Žalobca by neposkytol dotáciu do koncového zariadenia žalovanej, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaná dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. V prípade ak by súd neznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, má žalobca nárok na náhradu škody od žalovanej v sume dotácie poskytnutej žalobcom žalovanej na nákup koncového zariadenia.
Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 08.08.2014 žalobca ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol informáciu, že došlo so žalovanou k odstúpeniu od zmluvy pre neplatenie. Zároveň súdu predložil oznámenie o odstúpení od zmluvy.
Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat č. 1203349900 dňa 17.11.2010. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu Magio Sat a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služby podľa platnej Tarify na poskytovanie služby Magio Sat, a v prípade využitia akcie Cenového výmeru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Žalovaná si zvolila program služby Magio Sat Klasik pri viazanosti 26 mesiacov, HBO+ Cinemax bez poplatkov na 3 mesiace, pričom zmluva zahŕňala aj Magio Box s HDD+ Magio Box bez HDD za nájomné 4,98 eur mesačne.
Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 9727945669, splatnú dňa 17. 06. 2011, znejúcu na sumu vo výške 638,80 eur, faktúru č. 1726930350, splatnú dňa 17. 05. 2011, znejúcu na sumu vo výške 28,10 eur, faktúru č. 9724911586, splatnú dňa 17.03.2011 na sumu 28,46 eur.
Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté vyššie uvedené zmluva o poskytovaní služby a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry.
Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat a nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájomné, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.
Faktúrou č. 9727945669 s žalobca uplatnil nárok na zmluvné pokuty spolu v sume 638,80 eur.
Z uvedenej faktúry je zrejmé, že jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške 199,- eur. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute v sume 199,- eur bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca iba predložil Cenový výmer č. 41647/2010, kde je v tabuľke č. 3 uvedená zmluvná pokuta za porušenie časového záväzku 26-mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat. Uvedené vymedzenie v cenovom výmere však súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľ obsah cenového výmeru a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je iba uvedená v cenovom výmere. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve sú uvedené identifikačné údaje fyzickej osoby. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že už len tieto dôvody sú dostatočné na záver súdu, že táto zmluvná pokuta nebola dojednaná platne, preto žalobu žalobcu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Aj v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty, súd by ju musel považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým zároveň neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Takto formulovaná zmluvná podmienka nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 199,- eur za porušenie, , v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového záväzku 26 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred koncom doby viazanosti.
Dodávateľ v danom prípade vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že by došlo k vypovedaniu zmluvy alebo odstúpeniu id zmluvy konaním alebo opomenutím spotrebiteľa v posledných mesiacoch doby viazanosti. Potom zmluvná pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko výška pokuty nezohľadňuje časový okamih, kedy k porušeniu povinnosti došlo.
Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnené telekomunikačné zariadenie, resp. že jej umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok, považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď
je nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a prenájom tzv. koncového zariadenia. Taktiež má súd za to, že tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na zľavu z ceny poskytnutých služieb, samo osebe takéto právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého koncového zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za služby obdŕžal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanej nebolo odpredané, ale iba prenajaté.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovanou.
Žalobca si vo faktúre č. 9727945669 za obdobie od 01.05.2011-31.05.2011 uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty a to pokutu za Magio Box v sume 2x150 eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 2x 20,- eur, pokutu za kartu 2x19,95 eur, pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 2x29,95 eur.
K žalobcom uplatneným pokutám Magio Box v sume 2x150 eur, pokuta za diaľkový ovládač v sume 2x 20,- eur, pokuta za kartu 2x19,95 eur, pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 2x29,95 eur, je potrebné uviesť, že uvedené pokuty v zmluvách dojednané neboli, avšak písomností predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uvedené pokuty z týchto zmlúv uplatňoval na základe Cenového výmeru č. 41647/2010, Cenníka pre koncové zariadenia časť A, ako aj Tarify ST, a.s. na poskytovanie Služby Magio Sat, ktoré neboli osobitne žalovanou podpísané. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca iba predložil Cenníky pre koncové zariadenia, Cenový výmer a Tarifu. Uvedené vymedzenie však súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedené pokuty boli zároveň v príslušnom Cenníku, Tarife a Cenovom výmere dohodnuté pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia, prípadne straty alebo poškodenia jednotlivých zariadení. Na základe uvedeného preto nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanej uvedené zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jeho strany preukázané, že by došlo strate, odcudzeniu jednotlivých zariadení, alebo že by ich žalovaná odmietla žalobcovi vydať. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nároky na jednotlivé zmluvné pokuty ako nedôvodné, nakoľko neboli splnené predpoklady, za ktorých by žalobcovi vznikol nárok na jednotlivé zmluvné pokuty.
Vzhľadom na uvedené súd zamietol nárok žalobu na pokuty ako boli vyčíslené vo faktúre č. 9727945669 v celom rozsahu.
Ako už bolo uvedené, na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.
Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy za služby ako boli tieto účtované faktúrou č. 1726930350 na sumu 28,10 eur, 9724911586 na sumu 28,46 eur.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 13.05.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a Všeobecných podmienok spoločnosti odstúpil od zmluvy o pripojení uvedenej v priloženom zozname zmlúv, pričom dôvodom bolo nezaplatenie ceny za poskytnutie služby účastníkom do 45 dní odo dňa splatnosti. Zároveň v zmysle Obchodných podmienok na poskytovanie služby Magio Sat právny predchodca žalobcu v celom rozsahu odstúpil aj od zmluvy na poskytovanie služby Magio Sat s účinkami odstúpenia posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25. januára 2011, v ktorom sa uvádza, že zmluva o pripojení vymedzená v ustanovení § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zák. č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasledujúce).
Žalobcovi tak odstúpením od uvedených zmlúv vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 14.03.2014. podľa oznámenia o odstúpení od zmluvy, účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené. Aj keď nie je preukázané vykázané doručenie tohto oznámenia žalovanej, ak doručenie bolo vykonané obyčajne poštou, je nanajvýš pravdepodobné, že keď oznámenie bolo vystavené dňa 13.05.2011, účinky odstúpenia nastali 31.05.2011. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom, v ktorom bolo oznámenie o odstúpení doručené žalovanej t.j. 31.05.2011, preto dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 31.05.2013. Vzhľadom na povinnosť súd prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo ohľadne nároku žalobcu na cenu poskytnutých služieb, preto mu nezostávalo nič iné, ako žalobu v aj tejto časti zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je u vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.