Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/181/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Groupe Atlantic Slovakia, s.r.o., Trenčianska 19, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 48 263 729, zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: TERCOPLAST, s.r.o., Zátišie 1, 831 03 Bratislava, IČO: 35 749 296, zastúpený: HNILICA Legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 296 601, o zaplatenie 2.015,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -96 zo dňa 17.2.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -96 zo dňa 17. 2. 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -124 zo dňa 23.9.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. -96 zo dňa 17. 2. 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -124 zo dňa 23.9.2020 (ďalej iba napadnutý rozsudok) žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.015,-- Eur titulom vrátenia poskytnutého plnenia po odstúpení od zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom vznikol záväzkovo - obchodný vzťah. Po tom ako sa žalobca dozvedel o rozsahu povinností žalovaného ako dodávateľa, resp. o rozsahu ním dodávaných služieb, bezodkladne odstúpil dňa 15.05.2018 od uzatvoreného obchodno-právneho vzťahu. Možnosť a právo odstúpiť od uzatvoreného obchodno-právneho vzťahu potvrdil aj žalovaný v e-mailovej komunikácii so žalobcom zo dňa 14.05.2018. Žalobca žalovanému uhradil dňa 24.04.2018 zálohu vo výške 2.015,00 Eur. Žalobca riadne odstúpil od zmluvy, z čoho stranám vznikla povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: odstúpenie od zmluvy, stornovanie objednávky zo dňa 15.05.2018, e-mailová komunikácia, cenová ponuka, zálohová faktúra a vyjadreniami strán sporu, vyjadrením predsedu predstavenstva Laheye Dirk Lucien Corneel. Vec právne posúdil podľa a .

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zo zhodného tvrdenia strán sporu ustálil, že žalovaný si na základe cenovej ponuky žalovaného, vystavenej zálohovej faktúry č. 28129 zo dňa 18.04.2018 objednal výrobu a montáž 6 ks ventilačných okien do svetlíkov. V cenovej ponuke a aj v zálohovej faktúre je uvedené, že cena neobsahuje elektromontáž otváracích motorov. Žalobca zaplatil zálohu vo výške 2.015,-- Eur. Žalobca tvrdil, že potom, čo sa dozvedel, že v cene nie je zarátaná elektromontáž, odstúpil od zmluvy, čo žalovaný akceptoval, o čom svedčí e-mail (č. l. súdneho spisu 7), v ktorom je uvedené: „chceli sme nastúpiť na montáž objednávky, montáž ste odmietli a zrušili objednávku s odôvodnením, že ste si nevšimli, že dodávka neobsahuje elektroinštaláciu (zapojenie) elektromotorov, aj napriek upozorneniu v cenovej ponuke aj v zálohovej faktúre. Týmto žiadame o písomné vyjadrenie, resp. storno Vašej objednávky“.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný považuje odstúpenie za neplatné, v cenovej ponuke a aj v predfaktúre je výslovne uvedené čo obsahuje cena. Okná sú vyrobené a keď mali prísť na miesto, konateľ žalobcu odmietol poskytnuté plnenie. K dohode o odstúpení nedošlo, e-mail, na ktorý odkazuje žalobca nemožno považovať za dohodu. Žalovaný má okná vyrobené a je pripravený plniť svoj záväzok. Súd uviedol, že k okolnostiam odstúpenia od zmluvy, prípadne dohody sa vyjadril Laheye Dirk Lucien Corneel, štatutárny zástupca žalobcu, ktorý potvrdil, že deň pred samotnou montážou prišiel zástupca žalovaného, keď sa žalobca dozvedel, že v cene okien nie je zarátaná elektromontáž uviedol, že stornuje objednávku.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 12.08.2009, sp. zn. osobitne akcentoval, že od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo iný zákon (s odkazom na ), pričom zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť, táto dohoda však nesmie odporovať kogentným ustanoveniam. Túto požiadavku možno samozrejme považovať za štandardnú v právnom poriadku, je tak vždy potrebné ustáliť limity dispozície zmluvných strán na dojednanie odstúpenia a skúmať naplnenie skutočných dôvodov odstúpenia (v zmluvnom alebo zákonnom rozsahu).

7. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ako uvádza súdna prax, nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení, a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas. Vždy je však potrebné skúmať, či vôbec dôvody na odstúpenie aj reálne existujú, či už zmluvné alebo zákonné.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že ak žalobca tvrdil, že došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, neuviedol na základe akého zákonného dôvodu. Žalobca mal cenovú ponuku k úhrade zálohy k dispozícii. K potvrdeniu teda nedochádzalo v časovej tiesni, ktorá by snáď mohla viesť k nedostatočnému oboznámeniu sa s vymedzením obsahu, ktorý jednoznačne je tam uvedený, obsahuje text „Cenová ponuka neobsahuje elektromontáž otváracích motorov.“ V zálohovej faktúre je rovnako uvedené: „Fakturujeme Vám tieto položky výroba a montáž 6 kusov ventilačných okien (bez elektroinštalácie) do svetlíkov.“ Pri uzatváraní zmluvy sa očakáva, že pred uzatvorením zmluvy sa zmluvná strana náležite oboznámi s jej obsahom. Do obchodnoprávnych vzťahov vstupujú profesionáli, ktorí nesú isté podnikateľské riziko, vyžaduje sa od nich pri uzatváraní zmlúv náležitá obozretnosť v smere predchádzania eventuálnych problémov. Žalobca nekonal v tiesni, mal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom cenovej ponuky, prípadné nezrovnalosti si vykomunikovať. Dohodu o ukončení zmluvného vzťahu žalovaný vylúčil. Žalobca, tak ako vyplýva z písomných podaní, ktoré prebiehali medzi stranami sporu odstúpil od zmluvy, pojem storno objednávky nemožno chápať ako dohodu. Súd z dôkazov ustálil, že nebola naplnená ani jedna skutková podstata zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia . Žalovaný bol a je pripravený plniť svoj záväzok. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobcovi nesvedčí ani jeden zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. V nadväznosti na priebeh celého konania, ako aj na skutkový a právny stav uvedený v napadnutom rozsudku a jeho odôvodnení má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení a v aktuálnom znení (ďalej len „“), a teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti predstavujú aj odvolacie dôvody.

11. Uviedol, že dohoda, ktorá medzi stranami existovala sa týkala výlučne oprávnenia odstúpiť od zmluvy a nie samotného úkonu odstúpenia. Teda je pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda, avšak nie ako ukončenie zmluvy, ale výlučne o práve ukončiť zmluvu a to jednostranným odstúpením od zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil pri osobnom stretnutí pred montážou okien (svetlíkov) aj samotný žalovaný a túto skutočnosť, že oznámil žalobcovi, aby svoju objednávku stornoval žiadnym spôsobom nepoprel, a teda túto skutočnosť možno považovať za preukázanú. Na túto skutočnosť poukazoval aj samotný žalobca, pričom žalovaný jednoznačne potvrdil, že o ukončení zmluvy žalobcom vedel, nakoľko v e-maile zo dňa 14.05.2018 žalovaný uviedol: „Týmto Vás teda žiadame aj o Vaše písomné vyjadrenie resp. storno objednávky.“ Žalovaný teda žiadnym spôsobom nerozporoval ukončenie zmluvy odstúpením, ktoré žalobca v predchádzajúcom období neformálne (tak ako bola uzatvorená zmluva) vykonal. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že medzi stranami bola dohodnutá možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, teda žalovaný požadoval, aby odstúpenie od zmluvy bolo vykonané písomne, čo v skutočnosti aj žalobca vykonal, pričom ako logický dôvod uviedol, hoci ho uvádzať nemusel, že by v žiadnom prípade nemal záujem o vykonanie montáže okien do svetlíkov, ak by spolu s nimi nemala byť vykonaná elektromontáž.

12. Poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon smerujúci k zmareniu účinkov prejavenej vôle. Účinky odstúpenia nastávajú automaticky okamihom, keď tento právny úkon dôjde do sféry dispozície druhého účastníka. Jednostranne možno odstúpiť od zmluvy, ak to vyplýva zo zákona alebo ak si to účastníci dohodli v zmluve, ide o možnosť slobodne sa dohodnúť na zániku zmluvného vzťahu a na prípadných následkoch dohody o zrušení zmluvy.“ V tejto súvislosti zároveň poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2009 sp. zn. , v zmysle ktorého prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v odstúpení od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak dôvody v ňom uvedené sú, neznamená to, že odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná.

13. Žalobca má za to, že pokiaľ žalovaný pri osobnom stretnutí uviedol, že žalobca má odstúpiť od zmluvy resp. stornovať objednávku aj písomne, pri použití logického výkladu je možné konštatovať, že žalovaný umožnil žalobcovi od zmluvy odstúpiť a skutočnosť odstúpenia žalobcom od zmluvy jednoznačne akceptoval. Poukazuje na to, že vôľu zmluvných strán je možné vykladať aj podľa zaužívanej obchodnej praxe týchto strán a vzájomného styku, ako aj s poukazom na ich následné správanie, ak to pripúšťa povaha veci. Skutočnosť, že žalobca po ústnom odstúpení od zmluvy odstúpil aj písomne, na ktorú skutočnosť ho žalovaný vyzval, je jednoznačne preukázaná a taktiež aj to, že žalovaný akceptoval toto odstúpenie.

14. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje odvolanie za nedôvodné a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalovaný zásadne odmieta tvrdenia žalobcu na str. 2 Odvolania, že A) medzi žalobcom a žalovaným mala existovať dohoda o práve ukončiť zmluvu jednostranným odstúpením od zmluvy a B) mala byť dohodnutá možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu. Podľa žalovaného uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnom stave veci, neboli v konaní preukázané vykonaným procesným dokazovaním a nevyplývajú ani zo spisu.

16. Zastáva názor, že z e-mailu zo dňa 14.5.2018 jednoznačne nemožno vyvodiť akúkoľvek dohodu strán o možnosti odstúpiť od predmetnej zmluvy o dielo. Dáva do pozornosti, že žalovaný v konaní konzistentne tvrdí, že tento e-mail bol realizovaný výhradne ako výzva žalovaného na písomné zaslanie pôvodne ústne oznámeného zrušenia objednávky žalobcom, a to z dôvodu posilnenia právnej istoty (kontrakt bol uzatvorený síce neformálne, ale na základe písomnej ponuky žalovaného a písomnej objednávky žalobcu). Z citovaného e-mailu preto nemožno vyvodiť ani to, že by ním mal žalovaný vyzývať na urobenie úkonu (uplatnenie práva), ktorý by mohol mať za následok zrušenie objednávky a už vôbec nie odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo.

17. Poukázal na to, že žalobcom akceptovaná cenová ponuka následne uhradená zálohová faktúra obsahujú zreteľnú a jednoznačnú informáciu o tom, že dielo sa žalovaným dodáva bez elektroinštalácie. Ventilačné okná do svetlíkov boli zhotovené a pripravené na montáž podľa objednávky žalobcu. Skutočnosť, ak žalobca uzatváraniu kontraktu nevenoval dostatočnú pozornosť alebo náležitú odbornú starostlivosť, nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného a nemožno prenášať finančné bremeno riadne zhotoveného diela na plecia zhotoviteľa.

18. Záverom poukazuje, že žalobcove odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 15.05.2018 neobsahuje žiadny relevantný právny dôvod odstúpenia. Zmluva o dielo preto nezanikla a je potrebné ju v zmysle zásady pacta sunt servanda naplniť. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje právne závery v Rozsudku založil na správnom právnom posúdení veci. Rozsudok považuje za vecne správny.

19. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení z 9.1.2023 zotrval na svojej doterajšej argumentácii, pričom opätovne poukázal na to, že správnou aplikáciou výkladových pravidiel na kontrakt medzi ním a žalovaným je potrebné dôjsť k jednoznačnému záveru, že bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy a tiež existoval dôvod na jeho uplatnenie, čo žalovaný nerozporuje, keďže nesporne elektroinštalácia nebola namontovaná a dielo bolo prakticky pre žalobcu nefunkčné.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 3.2.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.015,-- Eur od žalovaného (vrátenie zálohovej platby) titulom odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a na základe zhodného tvrdenia strán sporu ustálil ako nesporné, že žalobca si na základe cenovej ponuky žalovaného a vystavenej zálohovej faktúry č. 28129 zo dňa 18.4.2018 objednal výrobu a montáž 6 ks ventilačných okien do svetlíkov s tým, že cenová ponuka ako aj zálohová faktúra výslovne obsahuje údaj, že „cena neobsahuje elektromontáž otváracích otvorov“. Žalobca zálohovú faktúru uhradil dňa 24.4.2018 a dňa 14.5.2018, keď žalovaný začal s plnením zmluvy, resp. bol pripravený začať plniť predmet objednávky, žalobca zrušil objednávku z dôvodu, že predmetom zmluvy nie je zapojenie elektromotorov do elektrickej siete dodávaných ventilačných okien. Žalovaný následne zaslal žalobcovi e-mail, ktorým mu oznámil, že chceli nastúpiť na montáž, pričom žalobca ju odmietol a zrušil objednávku s odôvodnením, že si nevšimol, že dodávka neobsahuje elektroinštaláciu. Žalovaný upozornil, že táto skutočnosť bola uvedená v cenovej ponuke ako aj zálohovej faktúre a žiadal žalobcu o písomné vyjadrenie, resp. storno objednávky. Žalobca e-mailom zo dňa 15.5.2018 odstúpil od zmluvy, pričom žalovaný toto odstúpenie považuje za neplatné. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná dohoda o odstúpení a ak žalobca tvrdí, že došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, z dôkazov ustálil, že nebola naplnená ani jedna skutková podstata zákonných dôvodov na jednostranné odstúpenie od zmluvy.

22. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho neexistuje nárok žalobcu na vrátenie zálohovej platby, resp. či medzi stranami existovala dohoda o možnosti jednostranne odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, ako tvrdí žalobca.

23. Podľa , účastník môže od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

24. V záväzkovom práve platí všeobecná zásada, že zmluva ako konsenzuálny prejav vôle je pre zmluvné strany záväzná, čoho vyjadrením je aj zásada pacta sunt servanda, ako aj to, že zmluva sa môže meniť alebo rušiť opätovne dohodou strán. Sú však aj prípady, keď nastanú okolnosti (napr. porušenie povinnosti, prípadne aj iná okolnosť), že trvanie zmluvného záväzku stráca pre jeho účastníka význam. Ani jedna zmluvná strana nemá právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Môže tak urobiť len v prípade, ak jej toto právo poskytuje zákon alebo to vyplýva zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Uskutočňuje sa v prípadoch ustanovených zákonom alebo dohodnutých v zmluve. Jeho dôsledkom je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy. Zároveň v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikajú nároky súvisiace s vysporiadaním účastníkov zrušeného zmluvného vzťahu (napr. nárok na náhradu škody, na náhradu nákladov). Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 12. augusta 2009, sp. zn. : „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo , alebo iný zákon ( <aspi://module='local'&link='%2523344'&ucin- k-dni='30.12.9999'>). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť, a zároveň si dohodnúť dôvody, keď sú oprávnené tak urobiť. Táto dohoda však nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona.“

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v konaní bola preukázaná dohoda medzi žalobcom a žalovaným o práve ukončiť zmluvu jednostranným odstúpením. Podľa odvolacieho súdu odstúpil žalobca od zmluvy formou jednostranného právneho úkonu (čo nebolo sporné), nepreukázal však zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, ani zmluvný dôvod, teda dohodu o oprávnení zmluvnej strany od zmluvy odstúpiť. Z už citovaného e-mailu (viď ods. 21) nemožno vyvodiť, že by sa zmluvné strany dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu a že by týmto e- mailom vyzýval žalovaný žalobcu na uplatnenie práva. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaný netvrdil, že by sa zmluvné strany dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy v čase vzniku zmluvného vzťahu t.j. pri akceptácii cenovej ponuky bez výhrad. Citovaným e-mailom, podľa odvolacieho súdu, žalovaný len vyzýval žalobcu na písomné zaslanie, resp. potvrdenie ústne zrušenej objednávky a to v nadväznosti na odmietnutie montáže a ústne zrušenie objednávky po tom, čo sa pracovníci žalovaného dostavili na montáž diela do sídla žalobcu. Skutočnosť, že žalobca v deň montáže, keď bol žalovaný pripravený plniť predmet zmluvy, plnenie odmietol z dôvodov, ktoré žalovaný nezavinil, nemožno považovať za dohodu o možnosti odstúpiť od zmluvy a to ani v spojitosti s citovaným e-mailom. K odstúpeniu od zmluvy už totiž došlo týmto ústnym prejavom žalobcu (odmietnutie plnenia), čo len potvrdil listom zo dňa 15.5.2018.

26. S poukazom na citované ustanovenie § 344 Obch. zák. a vykonané dokazovanie možno uzavrieť, že žalobcom nebol naplnený žiadny zo zákonom stanovených predpokladov na odstúpenie od zmluvy. Je nesporné, že žalovaný podmienky zmluvy neporušil, keďže žalobcom akceptovaná cenová ponuka i následne uhradená zálohová faktúra obsahujú zreteľnú a jednoznačnú informáciu o tom, že dielo sa žalovaným dodáva bez elektroinštalácie a dohoda o práve odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu preukázaná nebola.

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa C.s.p,. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).