Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-513-2009.pdf
PDF · 79.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/513/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnej A & JP, s.r.o., IČO: 36 286 893, naposledy so sídlom Bošany, Garbiarska 481/40, pre vymoženie 66,- €, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenej ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo výške 39,83 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.09.2009 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie v neprospech povinnej pre vymoženie 66,- € na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnej exekútorke Mgr. Viere Hurtišovej dňa 31.12.2009.
Dňa 09.07.2014 bol doručený tunajšiemu súdu podnet súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, náhradníka poverenej súdnej exekútorky (ďalej len „súdny exekútor“), na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinnej z obchodného registra.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 48,95 €, pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 7,60 € a DPH vo výške 8,16 €.
Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/29/2010-21 zo dňa 05.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 16.11.2011.
S poukazom na uvedené súd zistil dôvod na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) EP zastavil. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011) sa pri zastavení exekúcie v prípade zániku povinného výmazom z obchodného registra dajú skúmať dôvody výmazu, a preto ak príčinou zániku povinného bol nedostatok jeho majetku, exekučný súd musí zastaviť exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP).
Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len „vyhláška“/.
Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora, preštudoval spis súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne:
1./ minimálnu zákonnú odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €
Pretože si súdny exekútor uplatnil odmenu len v minimálnej zákonnej výške, súd mu ju priznal bez potreby ďalšieho skúmania počtu úkonov exekučnej činnosti a účelnosti ich vykonania.
K uplatnenej náhrade hotových výdavkov súd v prvom rade poznamenáva, že súdny exekútor si náhradu hotových výdavkov uplatnil len vo výške 7,60 € sčítajúc dve položky poštových výdavkov. Hotové výdavky spočívajúce v tzv. kancelárskych výdavkoch súdny exekútor do konečnej výšky náhrady hotových výdavkov nezahrnul, a preto sa súd nimi pri rozhodovaní nezaoberal.
Pri rozhodovaní o náhrade vynaložených poštových výdavkov súd vychádzal z názoru, že povinnosťou súdneho exekútora je v prípade, ak si uplatňuje náhradu trov exekúcie, predložiť exekučnému súdu vyčíslenie uplatnených trov a zároveň aj uplatnené položky preukázať listinnými dôkazmi. Z dikcie ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov, avšak len tých, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. Keďže zákonodarca kladie exekučnému súdu za povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie, je povinnosťou súdu skúmať aj to, či uplatnené hotové výdavky boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Na to je potrebná súčinnosť súdneho exekútora spočívajúca v tom, že súdny exekútor uvedie, ktoré hotové výdavky vynaložil a v akej výške, pričom ich vynaloženie a výšku musí aj preukázať /napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, podacieho lístka, doručenky alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim ich vynaloženie a výšku/. Súd preto súdnemu exekútorovi môže priznať len náhradu tých hotových výdavkov, ktoré boli 1) uplatnené súdnym exekútorom v konkrétnej výške, 2) ktorých vykonanie a výška boli súdnym exekútorom dostatočne preukázané a 3) ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať náhradu za poštovné výdavky vo výške 7,60 € z dôvodu ich nepreukázania. Súdnemu exekútorovi je možné priznať len náhradu tých preukázateľne vynaložených hotových výdavkov, ktoré už vznikli a nie tých, ktoré by ešte len v budúcnosti vzniknúť mohli, pretože rozhodujúci je stav v čase vydania rozhodnutia. Navyše v zmysle vyššie uvedeného tieto nepriznané hotové výdavky nie sú hotovými výdavkami účelne vynaloženými v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, ale vykonávaním činnosti administratívnej (§ 25 vyhlášky).
2./ DPH podľa § 196 EP 20 % zo základu /odmena + náhrady/ 33,19 € = 6,64 €
Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 k náhrade trov exekúcie súd zaviazal oprávnenú, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013).
Proti výroku II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP, § 243b ods. 3 EP v platnom znení), avšak podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.