Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-29-2014.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Subarea
12CoE/29/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Novák, proti povinnému U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. Q. A. G. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 533/2014, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.994,66 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Er/78/2014 - 13 zo dňa 18. 02. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 18. 02. 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným titulom je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., sp. zn. IX - C/0112/0395 zo dňa 04. 07. 2013 a bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 01. 06. 2009, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou predtlače formulárovej zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok čl. 11.2. Uvedené obchodné podmienky úveru v bode 11.2. a predtlačená formulárová zmluva ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul. Rozhodcovskú doložku exekučný súd teda vyhodnotil tak, že nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy, kde povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť pri podpise zmluvy túto podpísať bez takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola podľa názoru okresného súdu v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako táka bola od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností považoval okresný súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného potom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Podľa
jeho názoru prvostupňový súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napríklad zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Takýmto konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnený ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca F. W., a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil ďalej to, že právny predchodca postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity uvedenej v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to aplikáciou ustanovení § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje a zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, medzi nimi nebola. Exekučný súd teda nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.. Exekučný súd ďalej podľa názoru oprávneného konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a nesprávne aplikoval aj judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený poukázal taktiež na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozdielnu rozhodovaciu činnosť exekučných súdov v skutkovo aj právne obdobných veciach. Podľa jeho názoru je ďalej v exekučnom konaní povinný neprimerane zvýhodňovaný a exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O. s. p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.
Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. § 44 Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 10. 02. 2014, doručenou okresnému súdu dňa 14. 02. 2014, s odkazom na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IX-C/0112/0395 zo dňa 04. 07. 2013, právoplatným dňa 26. 08. 2013 a vykonateľným dňa 30. 08. 2013, ktorým bola uložená žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.994,66 Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol, nakoľko vyhodnotil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je od počiatku neplatnou.
Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé, že exekučný súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej doložky. Z predloženého súdneho spisu však vyplýva, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko v súdnom spise absentuje rozhodcovská doložka, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako neplatnú. Zmluva o úvere a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, z ktorých exekučný súd vychádzal, obsahujú len odkaz na rozhodcovskú doložku, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach.
V zmluve o úvere zo dňa 01. 06. 2009 (č.l. 9 súdneho spisu) je v bode 7 uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ V článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva (č.l. 10 súdneho spisu) je uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešenie týchto sporov.“
Zo zmluvy o úvere, konkrétne z bodu 3, je zrejmé, že pri úprave zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sa vychádza zo zmluvy o úvere, z Všeobecných obchodných podmienok, z Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, zo Sadzobníka poplatkov, z Oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, z Oznámenia o
úrokových sadzbách a z Informácií o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z. V súdnom spise sa však nachádza len zmluva o úvere (č.l.9) a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva (č.l. 10). Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých by mala byť podľa vyššie uvedeného obsiahnutá samotná rozhodcovská doložka, však v súdnom spise absentujú. Prvostupňový súd teda nemohol adekvátne vyhodnotiť rozhodcovskú doložku, ktorú nemal k dispozícii. Navyše z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že nerozlišuje Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva.
Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával sa s námietkami oprávneného k nim, prihliadol v zmysle § 212 ods. 2 O. s. p. na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri skúmaní a hodnotení, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý má na to právomoc a teda v tej súvislosti pri skúmaní a hodnotení rozhodcovskej doložky, musí mať exekučný súd predmetnú rozhodcovskú doložku k dispozícii v jej úplnom znení a až následne po oboznámení sa s ňou môže skúmať, či spĺňa príslušné zákonné kritériá. V predmetnom prípade to však tak nebolo, nakoľko exekučný súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach k dispozícii nemal a vychádzal len z odkazov uvedených v zmluve o úvere a v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva.
V súvislosti so založením právomoci rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, podľa ktorého základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie, a to preskúmaním rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.