Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-148-2014.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/148/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 70, IČO: 31 815 138 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, R., o vymoženie sumy 54,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 8. júla 2013 č. k. 11Er/425/2006-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 24. 05. 2006 na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 336/2006, NZ 4308/2006, NCRLs 4306/2006, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05. 02. 2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej dňa 08. 09. 2006. Uznesením zo dňa 06. 10. 2006 pripustil súd zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. 06. 2005 zmluvu o úvere č. 4420484, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný titul), t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považovaná za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre dané exekučné konanie. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne,
aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd podľa oprávneného neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie. Pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18. 04. 2012, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-472/11 zo dňa 21. 02. 2013 (Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai). V danom prípade podľa oprávneného nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv, pretože nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Ďalej oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Okrem toho uviedol s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že k revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ďalej namietal, že Notársky poriadok presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ďalej namietal, že pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záver, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, je len domnienkou a subjektívnym názorom súdu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Taktiež konštatovanie súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom, je založené len na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Súd neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinného. Podľa oprávneného je v rozpore so súdnou praxou tvrdenie súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť podpísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. V závere zdôraznil, že otázku, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napokon konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Poukázal pritom na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24. 05. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05. 02. 2006 pod č. N 336/2006, NZ 4308/2006, v ktorej uznal predmetný dlh Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci, ktorému povinný na základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4420484 zo dňa 22. 06. 2005 udelil plnú moc na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému. Dňa 08. 09. 2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 06. 10. 2006 pripustil súd zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal dňa 08. 07. 2013 napadnuté uznesenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia nesprávne aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 574 ods. 2, § 39), keď dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení exekúcie bola neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorou sa povinný vopred vzdal práva uznať dlh voči oprávnenému.
Uznesenie súdu prvého stupňa je v uvedených častiach zmätočné a nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol v tom smere, že súd prvého stupňa vec nepoužil správne zákonné ustanovenia na zistený skutkový stav.
Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej právnej veci zaoberať podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej veci je nesporné, že povinný notársku zápisnicu nespísal, ale splnomocnil na jej spísanie inú osobu
- Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí. Súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP.
V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Na margo návrhov na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje.
K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).
Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázku zmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.