Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-940-2003.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/940/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt POWER, s.r.o., so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 583 920, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 581,09 Eur (47 632,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 749/03, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,09 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 581,09 Eur (47 632,- Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného - platobného výmeru SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa v Košiciach, pobočka Podbrezová č.k. 2000-00053/IS zo dňa 08. 08. 2000.
Poverením č. 5601 003481 * zo dňa 13. 06. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 749/03.
Oprávnený podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 14. 01. 2014.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 05. 06. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 3298/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 6Cbr 116/2013-27 zo dňa 18. 10. 2013, právoplatným dňa 19. 11. 2013, bola obchodná spoločnosť POWER, s.r.o., so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 583 920 zrušená bez likvidácie. Následne bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku dňu 14. 01. 2014.
Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).
V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 113,56 Eur, z toho odmena vo výške 38,84 Eur (13,28 za 2 začaté hodiny á 6,64 eura + 26,56 Eur za 8 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 55,63 Eur a 20 % DPH z odmeny, t.j. 18,10 Eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu exekučný spis EX 749/2003, v ktorom sa nachádzala časová špecifikácia jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Postupoval tiež správne, keď si vyúčtoval podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 8 úkonov exekučnej činnosti vo výške 26,56 Eur. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor si taktiež uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky dohromady vo výške 13,28 € za 105 minút vynaložených na exekúciu. Po preskúmaní tejto časti vyúčtovania súd zistil, že súdny exekútor si vyúčtoval časovú odmenu za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 vyhlášky. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (znesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). Súdny exekútor si konkrétne vyúčtoval odmenu za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie (15 min.) a za vyhotovenie žiadostí o udelenie poverenia (10 min.), čo je zahrnuté pod úkon: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej si nesprávne vyúčtoval vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie (20 min.), čo je zahrnuté pod úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Vyhotovenie výzvy na súčinnosť pri vykonaní exekúcie (5 min.), vyhotovenie žiadosti o súčinnosť DI (5 min.), vyhotovenie výzvy - pre konateľa spoločnosti zo dňa 25. 03. 2004 (5 min.) a vyhotovenie žiadosti o súčinnosť DI, DU zo dňa 24. 06. 2009 (10 min.), je už zahrnuté pod úkonom zisťovanie majetku povinného. Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie ZZU - 2x (15 min.), je už zahrnuté v úkone doručovanie príkazu na začatie exekúcie. Vyhotovenie upovedomenia o spôsobe ZZU (10 min.), je už zahrnuté v úkone doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie. Vyhotovenie exekučného príkazu - 2x (15 min.), je už zahrnuté pod úkon doručovanie exekučného príkazu. Súd ďalej posudzoval čas 5 min. na vyhotovenie žiadosti o súčinnosť CEPO, nakoľko povinným je právnická osoba
- obchodná spoločnosť a lustrácia bydliska konateľov tejto spoločnosti sa súdu javí ako neúčelná, a preto ju súd súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 55,63 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - kolky vo výške 4,98 Eur, hotové výdavky - poplatky vo výške 4,65 Eur a hotové výdavky - poštovné vo výške 23,05 Eur, tak ako si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní, nakoľko súdu preukázal ich vynaloženie v exekučnom spise EX 749/03. Doručovanie súdny exekútor preukázal dokladmi preukazujúcimi doručenie písomností - doručenkami. Súd tiež posudzoval účelnosť vynaloženie hotových výdavkov - cestovné náhrady vo výške 22,95 Eur. Súdny exekútor nepredložil súdu riadne vyúčtovanie pracovnej cesty (súdu je pracovná cesta známa len z úradného záznamu zo dňa 12. 02. 2008). Z predmetného úradného záznamu, je súdu zrejmé, že súdny exekútor vykonal pracovnú cestu za účelom preverenia sídla povinného ako aj konateľov tejto obchodnej spoločnosti. Súd nepovažoval predmetný výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, nakoľko v exekučnom spise sa už v čase uskutočnenia pracovnej cesty nachádzala vrátená zásielka z poštovej prepravy s oznámením, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Obdobne to mal súdny exekútor preukázané aj pri konateľoch obchodnej spoločnosti. Súd však poukazuje aj na fakt, že navyše na adrese konateľa povinného nie je možné vykonať súpis hnuteľných vecí povinného. Súd preto nepovažoval predmetný výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a preto ho nepriznal.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 71,09 Eur, z toho odmena 26,56 Eur (za 8 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 32,68 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 11,85 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.