Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpený Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra IČO: 42 371 601, proti žalovanej: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. N. XXX, právne zastúpená JUDr. Martin Valaský, advokát so sídlom Škultétyho 6, 955 01 Topoľčany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat.úz. A., zapísaných na LV č. XXXX ako rekreačná chata súp.č. XXX postavená na parc. č. 3594/13 a pozemku parc.č. 3594/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2 a to v podiele 1/2, nakoľko kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú považuje za absolútne neplatnú a preto má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, keďže tomuto nezodpovedá zápis v katastri nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnil tým, že sa v minulosti zoznámil so sestrou žalovanej W. N. a býval s ňou v spoločnej domácnosti s jej synmi O. N. a U. N., pričom chceli s partnerkou riešiť svoju bytovú otázku a preto si zakúpili rekreačnú chatu na W. súp.č. XXX s tým, že obaja nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku, avšak celú kúpnu cenu v sume 30 000 eur zaplatil on výlučne zo svojich peňažných prostriedkov. Chatu postupne rekonštruovali a žili v nej s tým, že dňa 25.09.2015 uzavreli manželstvo. Jeho manželke sa na jeseň 2020 postupne zhoršoval zdravotný stav a dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom v dedičskom konaní po nej vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod č.k. bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej syn O. nadobudol spoluvlastnícky podiel k chate vo výške 1/2. Následne v období od začiatku januára a v priebehu februára 2022 mu O. a U. N. neustále opakovali, aby previedol svoj spoluvlastnícky podiel k chate a on bol ochotný pristúpiť na také riešenie, že O. dá podiel na chate a zároveň tam bude mať zriadené právo doživotného bývania. O. ho uisťoval, že ak mu dá polovičný podiel ku chate, tak zriadi pre neho doživotné právo bývania na nej a dňa 24.02.2022 mu oznámil, že pôjde s jeho manželkou U. N. podpísať na matriku v F. zmluvu ku chate. Neustále mu zdôrazňoval, že má v zmluve všetko tak, ako chcel a toto mu potvrdila aj manželka O. N. a keďže im dôveroval, tak podpísal zmluvu na matrike, kde overili jeho podpis a následne ju odovzdal U. N.. Uvedenú zmluvu neštudoval a ani nemal na to čas a mal za to, že ju uzatvára s O. N.. V strese si vôbec nevšimol, že je na zmluve uvedená žalovaná a že ide o kúpnu zmluvu. Po krátkom čase sa narušili vzťahy medzi ním a O. N. a preto začiatkom mája 2022 musel opustiť jeho rodinný dom a až vtedy zistil, že kúpnu zmluvu uzavrel so žalovanou, ktorá mu mala údajne zaplatiť kúpnu cenu 9 500 eur. So žalovanou však nikdy nerokoval ohľadom predaja jeho spoluvlastníckeho podielu ku chate a nikdy

sa s ňou ohľadom tejto veci ani nestretol. Taktiež nepodpisoval návrh na vklad na matrike. Z uvedeného vyplýva, že bol opakovane uvádzaný do omylu blízkymi osobami a preto kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko v nej absentuje slobodná a vážna vôľa z jeho strany previesť spoluvlastnícky podiel ku chate na žalovanú. V skutočnosti nechcel uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou, ale spoluvlastnícky podiel ku chate chcel previesť na niektorého zo synov nebohej manželky. Okrem toho kúpnu zmluvu považuje za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a preto by mala byť neplatná aj podľa a .

2./ Žalovaná sa písomne vyjadrila k podanej žalobe dňa 24.08.2022 (č.l. 62) a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že so žalobcom až do obdobia máj - jún 2022 vychádzala veľmi dobre a podľa nej žalobca nemal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mohli mať dopad na jeho súdnosť. Žalobca začiatkom februára 2022 oslovil O. N. s tým, že potrebuje peniaze a ponúkal mu podiel na chate, avšak O. peniaze nemal a preto oslovil ju, či nechce kúpiť podiel na chate. Žalobcovi povedala, že s tým nemá problém a že si od neho chatu kúpi, pričom kúpna cena sa jej zdala primeraná, nakoľko chatu čakali veľké výdavky. V súvislosti s prípravou kúpnej zmluvy O. oslovil p. W., ktorý chatu obhliadal v dedičskom konaní a tento pripravil kúpnu zmluvu, pričom ona žalobcovi doma vyplatila kúpnu cenu 9 500 eur v hotovosti, ktorú mala doma uloženú. Pri tomto bol aj O. N. a žalobca si peniaze zobral a vec považovali za uzavretú. K obsahu zmluvy nemal nikdy žiadne pripomienky, pričom žalobca si nechal jednu zmluvu a ostatné tri zostali u O.. Žalobca bol overiť zmluvu na matrike v F., kam ho odviezla U. a od nej vie, že matrikárka sa spýtala žalobcu, či si zmluvu prečítal a on to potvrdil. Overený bol aj návrh na vklad. Koncom mája 2022 žalobca odišiel do D. a po návrate bol ako vymenený a začal im vyčítať, že ho podviedli. O vecnom bremene dožitia v prospech žalobcu sa ani nezhovárali a nemalo to logiku, keďže on mal dožiť u O. a okrem toho vlastní rodinný dom v S..

3./ Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním zo dňa 26.09.2022 (č.l. 75), v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalovanej o tom, že by oslovil O. s tým, že potrebuje peniaze a s ponukou na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na chate. Poukázal na stav svojho bežného účtu s tým, že peniaze nepotreboval a nikdy sa s O. nebavil o kúpe jeho podielu a ani mu tento neponúkal a rovnako tak ani žalovanej, ale vždy len zdôrazňoval, že mu ide o nadobudnutie práva doživotného bývania ku chate. So žalovanou nikdy nerokoval o kúpe jeho spoluvlastníckeho podielu a táto mu nikdy neponúkala žiadnu kúpnu cenu a preto sa s ňou nemohol zhodnúť na kúpnej cene za predaj spoluvlastníckeho podielu ku chate. Kúpna cena, ktorú si žalovaná dala do kúpnej zmluvy je zjavne neprimeraná vo vzťahu k všeobecnej cene takej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti, nakoľko cena by predstavovala minimálne 40 000 eur. Taktiež poprel skutkové tvrdenie žalovanej, že mal údajne prebrať v jej rodinnom dome kúpnu cenu 9 500 eur, nakoľko nikdy žiadne peniaze od žalovanej neobdržal a ani ju o žiadne peniaze nežiadal. S O. sa stretol v ich dome č. XXX pri krbe na lavičke deň pred uzavretím zmluvy a to vo večerných hodinách, pričom bola tma a videl len v návrhu zmluvy meno žalovanej a povedal mu, že s tým nesúhlasí a takú zmluvu nepodpíše, ale len zmluvu, kde on daruje podiel ku chate O. alebo U. a bude mať právo doživotného bývania. O. ho ubezpečoval, že v zmluve je právo doživotného bývania niekde na konci, ale keďže to tam nevidel, tak odmietol podpisovať zmluvu so žalovanou. Návrh zmluvy teda videl deň pred jej uzavretím a v celom rozsahu tento návrh odmietol, žiadne peniaze nedostal ani neprevzal, ani s nikým o žiadnych peniazoch nerokoval. U. N. nebola s ním prítomná v miestnosti u matrikárky a pokiaľ ide o návrh na vklad, tak už presne nevie a nepamätá si, či ho mal podpisovať alebo nie a čo mu dala do ruky U.. To, čo malo byť predmetom dohody s O. podpisoval u matrikárky, ale pamätá si vyslovene zmluvu.

4./ Na pojednávaní dňa 29.11.2022 žalobca uviedol, že O. N. vo februári 2022 naliehal na vysporiadanie polovice chaty, ktorá patrila jemu a on bol ochotný previesť na neho polovicu chaty s tým, že tam bude mať doživotné právo bývania. O predaji polovice chaty so žalovanou nerokoval a nikdy od nej kúpnu cenu 9 500 eur neprevzal. Deň pred podpisom kúpnej zmluvy bol s O. N., ktorý mu zmluvu predostrel a on bol v tom, že v zmluve bude zakomponovaný prevod polovice chaty na O. s doživotným právom bývania pre neho. Na druhý deň išiel zmluvu podpisovať do F. s U. N. a ešte predtým ho O. N. ubezpečoval, že zmluva je napísaná tak, ako chcel a o tomto ho ubezpečovala aj U., ktorá ho viezla na matriku. Zmluvu mu dala do ruky a ona zostala na chodbe a teda nebola pri jej podpisovaní. Nevie sa vyjadriť, koľko rovnopisov zmluvy mu dala do ruky, ale on platil za overenie podpisov 18 eur a to za každý podpis 2 eurá a teda bolo overených 9 podpisov. Na zmluve, ktorú podpisoval nebol podpis kupujúcej a všimol si, že vedľa jeho mena ako predávajúceho je meno kupujúcej, ale držal sa toho, aká bola dohoda s O. N.. Zmluvu podpísal, lebo O. N. ho ubezpečoval, že tam bude mať doživotné právo bývania. Prečítal si aj obsah zmluvy, pričom tam nebola uvedená suma 9 500 eur a videl, že v kúpnej zmluve je uvedená

žalovaná ako aj to, že on predáva polovicu chaty a že tam bude mať doživotné právo bývania. Okrem kúpnej zmluvy inú listinu nepodpisoval a po podpise si zmluvy zobrala U. N. a po návrate z matriky už žalovaná čakala pri bránke a zobrala si zmluvy a zrejme potom ich aj podpísala. Podľa neho je zmluva neplatná, nakoľko bez neho by nikdy nemali chatu, keďže nemali peniaze a on chcel dať polovicu chaty O. N. bezodplatne s tým, že tam bude mať doživotné právo bývania. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy predloženej žalobcom na č.l. 28 ako aj do návrhu na vklad vlastníckeho práva na č.l. 33 žalobca potvrdil, že podpisoval lepku, ktorá je na zviazaní kúpnej zmluvy, ale návrh na vklad nepodpisoval. Zároveň uviedol, že mu nebolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany, odbor katastrálny o povolení vkladu.

5./ Žalovaná na tom istom pojednávaní vypovedala, že so žalobcom mali dobrý vzťah a boli ako rodina a keď potreboval, tak mu požičiavala peniaze. Pred uzavretím kúpnej zmluvy prišiel žalobca za ňou s tým, že potrebuje peniaze a pýtal sa jej, či nekúpi od neho polovicu chaty, na čo mu uviedla, že má len 9 500 eur a teda sa dohodli na tejto sume a ona mu dala peniaze. Vypracovanie kúpnej zmluvy zabezpečil O. N. u p. W. a ona zmluvu podpisovala ešte predtým, ako bol žalobca na matrike v F., pričom ju podpisovala u O. N., ktorý tam bol prítomný. Z kúpnej zmluvy boli asi 4 exempláre a žalobca podpisoval zmluvu na matrike dňa 24.02.2022, pričom sumu 9 500 eur mu dala v sobotu za prítomnosti O. N. a žalobca si prepočítal peniaze. Ešte predtým zrušila stavebné sporenie, kde bolo 6 alebo 7 000 eur a zvyšok mala našetrené, pričom peniaze mala doma v hotovosti. Po podpise zmluvy žalobcom sa táto dávala p. W. s tým, že zvyšok vybaví.

6./ Svedok O. N. potvrdil, že ho žalobca oslovil ohľadne predaja jeho spoluvlastníckeho podielu na chate, avšak v tom čase nemal peniaze, keďže prerábal dom a teda nemohol tento podiel kúpiť. Vyjadril sa však, že žalovaná by im mohla pomôcť s týmto predajom a táto súhlasila s odkúpením podielu, pretože chcela, aby chata zostala v rodine. On mal síce záujem o tento podiel, ale nechcel si kvôli tomu brať hypotéku a zakladať dom. Žalovaná sa dohodla so žalobcom na kúpnej cene 9 500 eur a žalobca nemal žiadne podmienky ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy a preto ju dal vypracovať p. W., ktorý predtým ohodnocoval chatu v dedičskom konaní. Dal mu podklady na uzavretie tejto zmluvy a povedal mu aj výšku kúpnej ceny. Žalobca kúpnu zmluvu podpísal na matrike v F. a jeho manželka (svedkova) bola v tom čase na chodbe. Vypracovanú kúpnu zmluvu od p. W. dal doma prečítať žalobcovi aj žalovanej a obaja si ju prečítali a nemali voči nej výhrady. Žalovaná zmluvu podpísala hneď po prečítaní a to 4 exempláre zmluvy. Peniaze odovzdávala žalobcovi v kuchyni u nej doma ešte pred prečítaním zmluvy a okrem nich dvoch tam bol prítomný aj on (svedok). Peniaze boli v obálke na stole a žalobca si ich prepočítal s tým, že je všetko v poriadku. Žalobca v tom čase býval u neho a až do konca mája neprejavil záujem o doživotné právo bývania na chate a ani na to nebol dôvod, keďže mal zabezpečené bývanie u neho. Po podpise zmluvy na matrike ju žalobca doniesol domov a spolu so žalovanou si nechali po jednom exemplári zmluvy a dve zmluvy dal p. W., aby zabezpečil vklad na katastri. Okrem kúpnych zmlúv tam bol aj návrh na vklad do katastra.

7./ Svedkyňa U. N. uviedla, že nevie nič bližšie ohľadne kúpnej zmluvy a jej iba manžel povedal, že žalobca chce predať podiel na chate, resp. že by chcel od žalobcu tento podiel kúpiť, avšak v tom čase nemali peniaze, keďže prerábali dom a majú dve maloleté deti. Jej manžel sa preto mal opýtať žalovanej, či by na to nemala peniaze a ona s kúpou súhlasila. Kúpnu zmluvu nečítala (svedkyňa) a túto dal vypracovať jej manžel, keďže ho o to poprosila žalovaná, ktorá chodila do práce a nemala čas. Zmluvu vypracovával nejaký realitný maklér, ale ani nevie, ako sa volal a zmluvu najskôr podpísala žalovaná po tom, ako si ju prečítala. Ona bola so žalobcom na matrike v F. kvôli podpisu zmluvy, avšak čakala ho na chodbe a teda pri samotnom podpisovaní zmluvy nebola. Zmluva bola položená u nich v kuchyni na stole a odtiaľ si ju žalobca zobral a celý čas ju mal pri sebe, keď išli na podpis. Zdá sa jej, že tam boli 4 kúpne zmluvy a návrh do katastra. Po podpise zmluvy žalobca zaplatil poplatok za overenie podpisu a išli domov, ale už si nepamätá, kde zmluvy potom skončili, pretože mala iné starosti. Vie, že nehnuteľnosť sa predávala za 9 500 eur, ale nevie nič o odovzdávaní peňazí a ani ju to v tom čase nezaujímalo. Žalobca býval u nich od februára toho roku, keď svokra zomrela a býval tam až do začiatku mája a potom odišiel s tým, aby zostali sami a mali súkromie. Na otázky svedkyňa uviedla, že cestou na podpis zmluvy do F. sa so žalobcom nerozprávali a ona nebola prítomná pri rokovaniach ešte pred uzavretím zmluvy a ani nikdy nepočula o tom, že by žalobca chcel mať na chate doživotné právo bývania ak by ju aj previedol. Ona síce nebola prítomná v miestnosti, kde sa overovali podpisy, ale počula matrikárku, ktorá sa pýtala, prečo si dávali podpisy overovať v F., keď to mohli urobiť aj v N., avšak vtedy bol v N. zavretý obecný úrad.

8./ Svedok U. N. potvrdil, že má vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, ale nebol pri tom. Informácie mal len od nich oboch ako aj od brata. Vie, že sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy a všetko bolo v poriadku a preto to viac neriešil a taktiež vie, že kúpna cena bola 9 500 eur. Predaj podielu žalobca ponúkal bratovi O., ale ten nemal toľko peňazí a taktiež ani on a preto mu bolo povedané, aby sa išiel opýtať žalovanej a oni sa potom dohodli. Od žalovanej vie, že zmluva bola podpísaná, aj peniaze odovzdané u nej v kuchyni, ale pri tom nebol. Nevie sa vyjadriť, kde zmluvu podpisoval žalobca a kedy, keďže tiež pri tom nebol. Po podpise zmluvy bolo všetko v poriadku a preto je šokovaný terajšou situáciou, keďže predtým nevidel žiaden problém a tento nastal až po výstupe žalobcu v N.. Na otázky svedok uviedol, že vzťahy v rodine boli dobré a často chodil za bratom aj za žalovanou, pričom spolu grilovali a nikdy nepočul o vecnom bremene na chate v prospech žalobcu. Tento mal s nimi bývať a mali sa o neho starať ako o vlastného otca.

9./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov O., U. a U. Burzových, oboznámením sa so spisom Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V625/2022 ako aj s predloženými dokladmi a zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. A. (č.l. 34) je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc.č. 3594/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68m2 spolu s rekreačnou chatou súp.č. XXX na parc.č. 3594/13 a to v podiele 1/2 s tým, že tento podiel nadobudla kúpnou zmluvou V625/2022. Z obsahu spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V625/2022 vyplýva, že uvedená kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou s tým, že žalobca previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel na pozemku a na chate za dohodnutú kúpnu cenu 9 500 eur, ktorá bola v celosti zaplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy (čl. III kúpnej zmluvy) a podpis žalobcu ako predávajúceho na kúpnej zmluve bol overený pred Obecným úradom v F. dňa 24.02.2022. Rovnako tak sa jeho overený podpis nachádza aj na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra, na oznámení o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a na žiadosti o zmenu adresy v katastri nehnuteľností. Návrh na vklad bol podaný na Okresnom úrade Topoľčany dňa 25.02.2022 a tento dňa 23.03.2022 vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami s tým, že týmto dňom je vklad povolený a zároveň aj nadobúda rozhodnutie právoplatnosť a nastávajú jeho právne účinky. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo doručené žalovanej dňa 28.03.2022 a žalobcovi až 05.12.2022, pričom žalobca dňa 07.12.2022 podával sťažnosť na Slovenskú poštu a.s. ohľadne nedoručenia tejto listovej zásielky a v odpovedi na jeho sťažnosť bolo uvedené, že nie je možné preveriť vykonanie pokusu o doručenie ako aj doručenie oznámenia o uložení zásielky a preto k správnosti postupu doručovania nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko. V súvislosti s jeho podanou sťažnosťou však boli poštoví doručovatelia upozornení na dodržiavanie príslušných poštových podmienok pri doručovaní zásielok. Na pojednávaní žalobca ohľadne doručovania rozhodnutia o povolení vkladu uviedol, že v tom čase sa u nich menila doručovateľka a nová nevedela, kde mu má ukladať poštu a táto jeho zásielka sa stratila a preto aj podával sťažnosť na poštu, pričom je pravdou, že rozhodnutie prevzal až v decembri 2022. Druhým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je O. N. a to v podiele 1/2, ktorý nadobudol v dedičskom konaní po matke W. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX vedenom na OS Topoľčany pod sp.zn. (č.l. 25), pričom v tomto dedičskom konaní bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ocenený realitnou kanceláriou na sumu 21 500 eur.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

10./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na určenie vlastníckeho práva k podielu žalovanej na nehnuteľnostiach nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Keďže v tomto konaní išlo o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu žalovanej, tak pasívne legitimovaná v konaní je iba žalovaná ako dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalšieho spoluvlastníka O. N. sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na jeho právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie jeho práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2010). Žalobca sa žalobou domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle a to podaním určovacej žaloby, ktorá je jedným z prostriedkov slúžiacich vlastníkovi k tomu, aby sa bránil, keď do jeho vlastníckeho práva bolo neoprávnene zasiahnuté. Primárnym účelom určovacej žaloby je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu a vniesť do neistých právnych vzťahov istotu za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Jej miesto je aj tam, kde sa prostredníctvom tejto žaloby vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorý bude slúžiť na odvrátenie možných prípustných budúcich sporov účastníkov konania. Pri podaní takejto žaloby je v zmysle potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník (spoluvlastník) a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

11./ V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k podielu žalovanej na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v kat.úz. Prašice s tým, že je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v rozsahu 1/2 a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval z toho, že síce tento podiel previedol na žalovanú, avšak kúpnu zmluvu, ktorou sa tak stalo, považuje za absolútne neplatný právny úkon a tým bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, pretože v prípade, ak k prevodu vlastníckeho práva došlo neplatným právnym úkonom, tak právne postavenie žalobcu je naďalej neisté v dôsledku zápisu v katastri nehnuteľností a túto neistotu je možné odstrániť len rozhodnutím súdu o určovacej žalobe. Vzhľadom na dôvod, o ktorý žalobca svoju žalobu na určenie vlastníctva opieral, bolo preto potrebné v konaní vysporiadať sa s prejudiciálnou otázkou a to otázkou platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach od žalobcu. S poukazom na ustanovenia a žalobca považoval predmetnú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon s tým, že kúpnu zmluvu nechcel uzavrieť so žalovanou a právny úkon neurobil slobodne a vážne a okrem toho je táto zmluva v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho poukazoval na ustanovenie v súvislosti s dohodnutou kúpnou cenou, ktorá bola 9 500 eur, avšak podľa neho hodnota spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach predstavuje 40 000 eur.

12./ Podľa sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu (a naopak).

13./ Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe ako aj v priebehu konania bolo preto potrebné skúmať, či právny úkon, ktorým na žalovanú previedol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bol urobený slobodne a vážne (určitosť a zrozumiteľnosť tohto právneho úkonu žalobca nenamietal) a zároveň, či tento právny úkon nie je v rozpore s dobrými mravmi.

14./ Subjekt pri vykonaní právneho úkonu, ktorý má byť platný, musí navonok prejaviť tú vôľu, ktorú má a ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného vytvorenia. Nedostatkom slobody vôle môže byť postihnutá ako vôľa smerujúca ku konaniu (vôľa prejavovacia), tak aj vôľa, ktorá je prejavená navonok (vôľa prejavená). O slobodný úkon nepôjde v prvom rade tam, kde je úkon výsledkom priameho fyzického donútenia (vis absoluta), ide o vadu vôle prejavovacej, keďže v tomto prípade je vôľa konajúceho nahradená vôľou osoby, ktorá konajúceho k úkonu donútila - vôľa konajúceho teda nie je ani slobodná, ani daná. Možno povedať, že v tomto prípade ide o vôľu donucujúceho, nie konajúceho. V praxi sa však častejšie vyskytujú právne úkony, ktoré sú následkom psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky (vis compulsiva). Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byť protiprávna, pričom môže pochádzať buď priamo od spolukontrahenta, ale aj od tretej osoby, o čom spolukontrahent vedel alebo mohol vedieť, a túto situáciu využil.

15./ Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonov vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle. Od tohto je potrebné odlišovať nevedomé vady vážnosti vôle, kedy konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom, napríklad omyl - § 49a. Vnútorná výhrada je prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením, aby nenastali právne následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Simulovaný, predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri jednostranne simulovaných právnych úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery. Za prípady simulácie nemožno považovať antidatovanie zmluvy, nesprávne označenie právneho úkonu.

16./ Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické) momenty. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané, za právne), iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne). Pri úvahách ako správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle (napr. hodnotenie danosti a zamerania obsahu vôle, či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút o zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach trestných) a tiež prejav vôle ( napr. stanovenie obsahových náležitostí prejavu vôle). Právny poriadok spája s chýbajúcou, neslobodnou, či nevážnou vôľou následky spočívajúce v ničotnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov (pokiaľ ide o oblasť civilného práva). Vzťah vnútornej vôle, teda skutočnej psychickej vôle toho, kto právny úkon činí, a vôle prejavenej je zložitým filozofickým problémom. Skutočná vôľa a prejavená vôľa sa totiž môžu líšiť, pričom v prípade rozporu sa môže záujem toho, kto vôľu prejavil dostať do konfliktu so záujmom adresáta prejavenej vôle. Preto zákonodarca v záujme vyváženia spravodlivosti dopĺňa právny poriadok o rovnako všeobecný korektív spočívajúci v zákaze konaní namierených proti účelu zákona, ktoré myšlienku spravodlivosti potierajú (napr. zneužitia práva, obchádzania zákona, konaní priečiacich sa dobrým mravom a pod.). Takýmto konaniam právny poriadok ochranu neposkytuje. I keď okolnosti môžu byť často značne komplikované a netypické, tak to nezbavuje všeobecný súd pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom prípade poskytnúť ochranu, povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia. V prípade, že nie je možné zachovať maximum oboch v kolízii stojacich základných práv, je všeobecný súd povinný túto kolíziu vyriešiť v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti. Pri hľadaní spravodlivého riešenia a v konkrétnom prípade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu v zmysle §

34 a nasl. , musí súd vziať do úvahy všetky okolnosti a súvislosti, ktoré sú mu známe. Vytváranie vôle a jej deformácia môže byť dlhodobým procesom. Preto je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré predchádzali vzniku právneho úkonu, platnosť ktorého je spochybňovaná, pohnútky zúčastnených strán, ich obozretnosť (v zmysle zásady vigilantibus iura), existenciu či naopak absenciu dobrej vôle a podobne. Všeobecný súd sa nemôže obmedziť len na skúmanie písomného prejavu vôle (textu zmluvy). Rovnako tak súd nesmie pri rozhodovaní zabúdať ani na zásadu dobrých mravov, ktoré možno vyjadriť tiež ako „cítenie každého poctivo a spravodlivo zmýšľajúceho človeka“. Práve zásada výkonu práva v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti, a to dokonca aj keby mal rozhodnúť praeter legem, či contra legem. Rozpor s dobrými mravmi môže byť zistený až po preskúmaní všetkých okolností úkonu (pohnútok, účelu, ktorý sleduje), nemusí spočívať len v samotnom obsahu právneho úkonu. Kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na to, aby k jej vzniku došlo, musí sa stretnúť vôľa kupujúceho a vôľa predávajúceho, pričom obe musia smerovať k rovnakému cieľu (t.j. predať, resp. kúpiť predmet kúpy za dohodnutú cenu). Ako každý právny úkon aj kúpna zmluva má svoju materiálnu (vzťahujúcu sa na náležitosti vôle) aj formálnu stránku (vzťahujúcu sa na náležitosti prejavu vôle, ktorým je v tomto prípade súkromná listina spísaná na nejakom nosiči - papieri). Ak vznikne pochybnosť o platnosti právneho úkonu, všeobecný súd je povinný s ohľadom na povahu tvrdení sporových strán skúmať jeho formálnu aj materiálnu stránku. Skutočnosť, že žalobca zmluvu riadne podpísal, nevypovedá nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu. Táto skutočnosť môže svedčiť len o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle . Ani zmluvné ustanovenie, podľa ktorého strany vyhlasujú, že ju uzavreli slobodne, vážne a nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, samozrejme, nevypovedá nič o zameraní vôle žalobcu (t.j. podstatná náležitosť právneho úkonu), pretože uvedené je potrebné v konaní dokázať, keďže žalobca existenciu vôle spochybňoval (nález Ústavného súdu SR č.k. zo dňa 19.08.2020).

17./ V súčasnosti všetky vyspelé právne systémy sankcionujú rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi neplatnosťou. Konštatovanie, že slobodne, vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti absolútne neplatný, je vo svojej podstate hrubým zásahom do zmluvnej autonómie strán. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. ako aj je ďalším základným princípom výkladu zmlúv priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Neplatnosť právneho úkonu podľa možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Prvá skutková podstata neplatnosti podľa je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom. O rozpor so zákonom z hľadiska obsahu právneho úkonu ide vtedy, ak sú v rozpore so zákonom práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu a o rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Inštitút neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi možno vnímať ako ďalší korektív zmluvnej autonómie. Nie je prípustné, aby právny poriadok zabezpečil vykonateľnosť právnych úkonov, ktoré sa priečia elementárnym hodnotám spoločnosti, a preto tieto zmluvy musia byť neplatné. Pokiaľ ide o definíciu dobrých mravov, tak sú to základné, všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi.

18./ Ustanovenie o súkromnoprávnej úžere je novoprijatým ustanovením účinným od 1. júna 2014. Zákon so súkromnoprávnou úžerou spája neplatnosť právneho úkonu postihnutého opísanými vadami. Pojem úžera sa nespája len s poskytovaním pôžičiek a teda úžeru nemôžeme obmedzovať len na úverové zmluvy, spotrebiteľské zmluvy alebo na konkrétny zmluvný typ, ale úžera sa bude vzťahovať na všetky odplatné právne úkony (teda okrem zmlúv o úvere alebo pôžičke aj kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo atď..). Subjektívnou stránkou konania osoby porušujúcej práva poškodeného sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky zo strany poškodeného. Splnenie všetkých uvedených znakov musí byť skúmané ku dňu vykonania napádaného právneho úkonu, nie je možné priznať následky z nich súvisiace, ktoré vyplynú účastníkom počas trvania zmluvy. Ustanovenie je potrebné považovať za lex specialis a v jeho zmysle vykladať predmetné ustanovenie a jeho aplikáciu je potrebné uprednostniť pred aplikáciou ostatných všeobecných ustanovení - , , .

19./ S poukazom na vyššie citovanú právnu teóriu ako aj zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovanú a preto nemohol byť úspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva k tomuto podielu. Podľa názoru súdu žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že predmetný právny úkon - kúpnu zmluvu so žalovanou neuzavrel slobodne a vážne, nakoľko nepreukázal, že by právny úkon uzatváral buď v dôsledku priameho fyzického donútenia alebo psychického donútenia. O slobodný úkon by nešlo len v tom prípade, ak by tento úkon bol výsledkom priameho fyzického donútenia inou osobou a teda vôľa konajúceho by nebola slobodná, ani daná. V prípade psychického donútenia ide predovšetkým o bezprávnu vyhrážku, ktorou niekto pôsobí na psychiku konajúceho a v dôsledku ktorej je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle, avšak žalobca ani netvrdil, že by k uzavretiu právneho úkonu bol donútený fyzicky alebo v dôsledku bezprávnej vyhrážky. Rovnako tak nepreukázal, že by právny úkon nevykonal vážne, pretože medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, simulácie a právnych úkonov vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by kúpnu zmluvu uzatváral s vnútorným presvedčením, aby nenastali jej právne následky a s nádejou, že tieto následky nenastanú. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani to, že by šlo o simulovaný, predstieraný právny úkon, pri ktorom prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Uvedené závery súdu vyplývajú hlavne z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu, keď tento v žalobe uvádzal, že chcel dať podiel na nehnuteľnostiach O. N. s tým, že bude pre neho zriadené právo doživotného bývania a o znení zmluvy v takomto zmysle ho uisťoval O. N. aj jeho manželka U., pričom on zmluvu neštudoval a iba podpísal a nevšimol si, že je tam uvedená žalovaná a že ide o kúpnu zmluvu. Okrem toho v žalobe uviedol, že so žalovanou nikdy nerokoval o predaji a ani nepodpisoval návrh na vklad a teda bol uvedený do omylu, keďže nechcel uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou , ale previesť podiel na niektorého zo synov nebohej manželky. Z jeho vyjadrenia zo dňa 26.09.2022 (č.l. 75) zase vyplýva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nepotreboval peniaze a to s poukazom na stav svojho účtu, pričom kúpnu cenu považoval za zjavne neprimeranú a poprel prevzatie sumy 9 500 eur v dome žalovanej. Potvrdil však, že deň pred uzavretím zmluvy sa stretol s O. N. a videl v návrhu zmluvy meno žalovanej, pričom takúto zmluvu odmietol a od žalovanej žiadne peniaze nedostal. Na pojednávaní dňa 29.11.2022 však žalobca vypovedal, že O. N. mu deň pred podpisom zmluvy uvedenú zmluvu predostrel a on bol v tom, že v zmluve je zakomponovaný prevod polovice chaty na O. s doživotným právom bývania pre neho a keď na druhý deň zmluvu podpisoval na matrike, tak na tejto nebol podpis kupujúcej, ale všimol si, že vedľa jeho mena je meno kupujúcej, obsah zmluvy si prečítal (nebola tam uvedená suma 9 500 eur) a videl, že je v nej uvedená žalovaná ako aj to, že predáva polovicu chaty a že tam bude mať doživotné právo bývania. Trval na tom, že inú listinu okrem kúpnej zmluvy nepodpisoval a po nahliadnutí do kúpnej zmluvy, ktorú predložil spolu so žalobou potvrdil, že podpisoval lepku na tejto zmluve, avšak podpis na návrhu na vklad poprel. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú a súd mal za to, že tieto produkoval v závislosti od vyjadrení žalovanej a s cieľom spochybniť platnosť kúpnej zmluvy, pričom z týchto vyjadrení mal súd za nesporne preukázané, že žalobca sa pred uzavretím kúpnej zmluvy s jej obsahom oboznámil a pred podpisom si ju prečítal a zistil z nej, že spoluvlastnícky podiel predáva žalovanej a následne zmluvu aj podpísal. Okrem zmluvy podpisoval aj návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, čo jednoznačne vyplýva z obsahu spisu V625/2022, keď návrh na vklad, kúpna zmluva ako aj oznámenie o návrhu na vklad a žiadosť o zmenu adresy obsahujú osvedčené podpisy žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že nechcel uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, pretože spoluvlastnícky podiel chcel previesť na jedného zo synov nebohej manželky súd s poukazom na jeho výpoveď na pojednávaní považuje za účelové a nevieryhodné, nakoľko mal možnosť oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy nielen deň pred jej podpisom, ale aj v čase, keď ju podpisoval, čo sám potvrdil a preto nemôže namietať, že zmluvu neuzavrel slobodne a vážne.

20./ Na druhej strane z vyjadrení žalovanej vyplýva, že s návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy žalobca najskôr oslovil O. N., ktorý však nemal peniaze a preto následne oslovil ju a keďže súhlasila s kúpou spoluvlastníckeho podielu žalobcu, tak sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy ako aj na kúpnej cene, ktorú žalobcovi vyplatila ešte pred tým, ako on podpísal kúpnu zmluvu. Žalobca po oboznámení sa s kúpnou zmluvou nemal k jej obsahu pripomienky a tvrdenie žalobcu, že v kúpnej zmluve malo byť zriadené aj vecné bremeno a to právo doživotného bývania pre neho, nemalo podľa žalovanej žiadnu logiku, keď tento mal zabezpečené bývanie u O. N. a okrem toho vlastnil dom v S.. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom mali dobrý vzťah a v minulosti mu požičiavala peniaze a na kúpnej cene 9 500 eur sa

dohodli z dôvodu, že mala peniaze v hotovosti len v tejto výške. Zmluvu podpisovala ešte predtým, ako ju podpísal žalobca.

21./ Svedok O. N. sa k procesu uzavretia kúpnej zmluvy vyjadril prakticky zhodne s výpoveďou žalovanej, keď potvrdil, že žalobca najskôr oslovil jeho, ale on nemal peniaze a preto oslovil žalovanú, ktorá súhlasila s kúpou a dohodli sa na kúpnej cene 9 500 eur. Svedok tiež potvrdil, že žalobca aj žalovaná si kúpnu zmluvu prečítali a nemali výhrady voči jej obsahu, pričom žalovaná ju hneď podpísala a žalobcovi odovzdala peniaze. Žalobca nikdy neprejavil záujem o doživotné právo bývania na chate a prakticky na to ani nebol dôvod, keďže býval u neho. Svedkyňa U. N. sa k procesu uzavretia kúpnej zmluvy nevedela bližšie vyjadriť a iba potvrdila to, že s manželom nemali peniaze, aby mohli odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcu, pričom kúpna zmluva sa nachádzala u nich v kuchyni a odtiaľto si ju žalobca zobral pred cestou na podpis a počas tejto cesty sa spolu nerozprávali. Svedok U. N. nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy a mohol reprodukovať iba informácie sprostredkované od žalovanej a O. N. s tým, že podľa neho sa žalobca a žalovaná dohodli na kúpnej zmluve a všetko bolo v poriadku, keďže v tom čase medzi nimi boli dobré vzťahy.

22./ Posudzujúc jednotlivé dôkazy samostatne a všetky vo vzájomných súvislostiach a to hlavne výpovede sporových strán a svedkov, mal súd za to, že žalobca podpisom kúpnej zmluvy so žalovanou prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu previesť na žalovanú za dohodnutú kúpnu cenu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Proces vytvárania tejto slobodnej a vážnej vôle mal súd za preukázaný nielen z výpovede žalovanej a svedka O. N., ktorí prakticky zhodne potvrdili, že žalobca v súvislosti s predajom spoluvlastníckeho podielu oslovil najskôr O. N., ktorý však nemal finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny a preto žalobca následne oslovil žalovanú, s ktorou sa dohodli na výške kúpnej ceny s prihliadnutím na finančné možnosti žalovanej umožňujúce jej zaplatiť kúpnu cenu vo výške 9 500 eur. Po uzavretí dohody o náležitostiach kúpnej zmluvy dal O. N. túto spracovať v písomnej podobe p. W. z realitnej kancelárie oceňujúcej predtým v dedičskom konaní spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti a po vyhotovení kúpnej zmluvy bola táto predložená obom sporovým stranám na oboznámenie sa, pričom ani jedna zo strán nemala k tejto zmluvy výhrady a došlo k jej podpisu najskôr žalovanou a následne aj žalobcom na matrike v F.. Z obsahu kúpnej zmluvy ako aj z výpovedí žalovanej a O. N. vyplýva, že kúpna cena bola žalovanému zaplatená v hotovosti ešte pred podpisom zmluvy. Proces predchádzajúci samotnému podpisu zmluvy zo strany žalobcu mal súd za preukázaný nielen z výpovede žalovanej a svedka O. N., ale rovnako tak aj z výpovede žalobcu, ktorý na pojednávaní potvrdil, že zmluva mu bola predložená O. N. ešte deň pred jej podpisom a s touto sa oboznámil a následne si obsah zmluvy prečítal aj na matrike v F. a videl, že na strane kupujúcej vystupuje žalovaná a poznajúc obsah zmluvy, túto podpísal spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. Výpoveďou žalovanej ako aj svedkov O. N. a U. N. bolo preukázané, že žalobca pred podpisom kúpnej zmluvy jej obsah žiadnym spôsobom nenamietal, i keď bol s ním riadne oboznámený a preto tvrdenia žalobcu v samotnej žalobe ako aj v priebehu konania, podľa ktorých chcel podiel na nehnuteľnostiach previesť na jedného zo synov nebohej manželky s tým, aby tam mal doživotné právo bývania vyznievajú v tomto kontexte nelogicky a tieto žalobca zrejme produkoval len so snahou spochybniť platnosť uzavretej kúpnej zmluvy a domôcť sa určenia jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ohľadne nedostatku slobody a vážnosti vôle pred uzavretím kúpnej zmluvy sú v rozpore s tým, čo uviedol na pojednávaní, keď potvrdil, že kúpna zmluva mu bola predložená deň pred jej podpisom a pokiaľ tvrdí, že s obsahom takejto zmluvy nesúhlasil, tak je to v zjavnom rozpore s jeho následným konaním na druhý deň, keď si zmluvu zobral a išiel ju dobrovoľne podpísať na matriku v F.. Pokiaľ by nebolo vôľou žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel na žalovanú, tak by zmluvu na matrike v F. nepodpisoval po tom, čo sa oboznámil s jej obsahom a s tým, že spoluvlastnícky podiel prevádza na žalovanú za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca konajúci s obvyklou mierou obozretnosti by predsa nemohol podpísať kúpnu zmluvu so žalovanou, pokiaľ by sa predtým dohodol na jej uzavretí s O. N. a pokiaľ by po jej prečítaní videl, že kupujúcou je žalovaná. Podľa názoru súdu konanie žalobcu jednoznačne svedčí o tom, že podpisom kúpnej zmluvy prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu a z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu produkované v priebehu konania považoval iba za účelové s cieľom dosiahnuť úspech v samotnom súdnom konaní a nezodpovedajúce tomu, čo žalobca právnym úkonom

- kúpnou zmluvou chcel dosiahnuť.

23./ S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca uzavrel so žalovanou platnú kúpnu zmluvu v zmysle , keď táto kúpna zmluva zhmotňuje jeho slobodnú a vážnu vôľu a samotný obsah kúpnej zmluvy je určitý a zrozumiteľný a žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili

nedostatok slobodnej a vážne vôle pri uzatváraní predmetného právneho úkonu. Rovnako tak žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že uzavretá kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca počas celého konania ani nekonkretizoval, aké konanie žalovanej prípadne svedka O. N. by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, teda so základnými, všeobecne uznávanými a v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi. Z výpovede žalovanej, svedkov O. N. a U. N. ako aj samotného žalobcu mal súd za jednoznačne preukázané, čo predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorú je potrebné považovať za prejav slobodnej a vážnej vôle žalobcu zavŕšenej podpisom kúpnej zmluvy overeným úradným spôsobom a súdu nie je jasné, čo následne motivovalo žalobcu k zmene jeho postoja, keď predtým so žalovanou ako aj svedkami žili v harmonickom spoločenstve a navzájom si pomáhali. Súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z toho, že žalobca opatril kúpnu zmluvu svojim osvedčeným podpisom, pričom v tejto kúpnej zmluve prehlásil, že vyjadruje jeho slobodnú, vážnu a určitú vôľu (čl. VII bod 1), ale aj z toho, aké boli vzťahy medzi účastníkmi zmluvy pred jej uzatvorením a ako sa formovala vôľa žalobcu uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu až po jej podpis, pričom ani jeden z dôkazov produkovaných v priebehu konania nesvedčil v prospech tvrdení žalobcu, že zmluva je neplatná, keďže ju neuzavrel slobodne a vážne a že táto je v rozpore s dobrými mravmi.

24./ Žalobca vo svojej žalobe taktiež uviedol, že kúpnu zmluvu považuje za neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie , avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. , podľa ktorého objektívnym znakom tzv. úžerníckej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je existencia písomne uzavretej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v ktorej je poskytované plnenie (cena za prevádzaný nehnuteľný majetok) v hrubom (podstatnom) nepomere oproti hodnote prevádzaného majetku. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o hrubý nepomer vo vzájomnom plnení, nie je možné spravidla vystačiť si len so zistením hodnôt jednotlivých plnení a ich jednoduchým porovnaním, ale bude potrebné prihliadnuť i k ďalším okolnostiam prípadu, ktoré spoločne s naplnením jedného zo subjektívnych znakov úžerníckeho konania môžu mať spravidla vplyv na takto realizované vzájomné plnenie. Pre záver, že zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavuje úžernícku zmluvu, je nevyhnutné zistenie o naplnení objektívneho a (aspoň jedného) subjektívneho znaku úžery, ktoré sú v príčinnej súvislosti, ako i zistenie, že konanie osoby profitujúcej z úžery bolo úmyselné, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu; pôjde teda o konanie, ktoré s prihliadnutím k okolnostiam prípadu a zistenému hrubému nepomeru vo vzájomnom plnení vylučuje akékoľvek úvahy o tom, že sa jednalo o prejav bežného konania obvyklého pri uzatváraní prevodnej zmluvy medzi uvážlivo konajúcimi osobami a súčasne nevnáša žiadne pochybnosti o tom, že toto konanie v danom mieste a čase už prekročilo pravidlá slušnosti a poctivosti a teda v zmysle ustanovenia je v kolízii s dobrými mravmi.

25./ S poukazom na uvedený právny názor ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami nie je možné považovať za úžernícku, nakoľko nebol preukázaný objektívny znak úžery a to hrubý nepomer medzi kúpnou cenou dohodnutou medzi sporovými stranami a hodnotou spoluvlastníckeho podielu prevádzaného žalobcom a rovnako tak nebol preukázaný ani jeden subjektívny znak úžery, ktorými sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky zo strany žalobcu, ktorý v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie aspoň jedného subjektívneho znaku úžery a práve naopak, tvrdil, že predaj spoluvlastníckeho podielu nebol nútený realizovať, keďže mal dostatok finančných prostriedkov na účte a pokiaľ vo svojich tvrdeniach zdôrazňoval, že veril svedkovi O. N. a mal za to, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach prevádza jemu, tak je to v rozpore s jeho samotnou výpoveďou, z ktorej vyplýva, že sa oboznámil s obsahom kúpnej zmluvy pred jej podpisom a teda vedel, že nejde o bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu na O. N., ale o odplatný prevod na žalovanú, pričom výška kúpnej ceny bola výsledkom vzájomnej dohody predávajúceho a kupujúcej a táto bola limitovaná finančnými možnosťami kupujúcej. Iba na základe tvrdenia žalobcu, že hodnota spoluvlastníckeho podielu by mala predstavovať cca 40 000 eur bez náležitého preukázania tohto tvrdenia a bez toho, aby bol preukázaný čo i len jeden subjektívny znak úžery, nie je možné vysloviť záver, že predmetná kúpna zmluva je zmluvou úžerníckou a v dôsledku toho je neplatným právnym úkonom a to za situácie, že výška kúpnej ceny bola výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovanou a predstavovala slobodnú a vážnu vôľu žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel práve za takú cenu, ako je uvedená v kúpnej zmluve bez preukázania úmyslu žalovanej obohatiť sa na úkor žalobcu.

26./ Vychádzajúc z predpokladu, že žalobca v prípade uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou konal ako osoba, ktorej rozumové schopnosti sú na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania (analogicky ) a že tento právny úkon predstavuje jeho slobodnú a vážnu vôľu, nakoľko nebol preukázaný opak a zároveň z prevedeného dokazovania nevyplynulo, že by bol právny úkon uzavretý v rozpore s dobrými mravmi a že by tento napĺňal skutkové znaky úžery, súd žalobu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovanej na nehnuteľnostiach v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

27./ Žalobca v podanej žalobe navrhoval výsluch svedkov G. F., O. B., Z. N., A. T. a dedka N. z N. s tým, že uvedení svedkovia by mali vypovedať, aká bola jeho vôľa ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom informácie o tejto skutočnosti mali získať až po uzavretí kúpnej zmluvy a to výlučne od žalobcu, ktorý sa uvedeným osobám mal sťažovať, ako ho podviedla žalovaná spoločne s O. N.. Súd vykonanie dôkazu výsluchom uvedených svedkov nepripustil, resp. zamietol, nakoľko mal za to, že ich výsluch je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania a vo väzbe na samotné konanie nedisponuje žiadnou výpovednou potenciou, nakoľko ide o osoby, ktoré neboli priamo alebo sprostredkovane zainteresované do procesu uzatvárania kúpnej zmluvy a teda nemali o tejto prakticky žiadnu vedomosť až do chvíle, keď im po uzavretí kúpnej zmluvy žalobca sprostredkoval svoje subjektívne názory a uvedení svedkovia by teda mohli reprodukovať len tieto informácie prednesené im žalobcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a/ sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b/ nie je spôsobilý overiť, alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c/ je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Vzhľadom na doterajšie vykonané dokazovanie mal súd za to, že výsluch ďalších svedkov, ktorí by mali iba sprostredkovať informácie prednesené im žalobcom po uzavretí samotnej kúpnej zmluvy by bol bez relevantnej súvislosti s predmetom konania a nedisponoval by žiadnou výpovednou hodnotou a ako taký by tento dôkaz bolo možné považovať za nadbytočný, keďže by nebol spôsobilý overiť alebo vyvrátiť skutočnosti tvrdené v priebehu konania sporovými stranami a už vypočutými svedkami O. N. a U. N.. Prakticky z rovnakých dôvodov súd zamietol vykonanie dokazovania výsluchom svedka O. W., ktorý vypracovával samotnú kúpnu zmluvu na základe údajov poskytnutých mu O. N., čo v konaní nebolo sporné, avšak tento svedok nebol v priamom kontakte ani s jednou zo sporových strán a podľa žalobcu sa mal vyjadriť iba k tomu, že ho po uzavretí kúpnej zmluvy navštívil a teda opätovne by išlo len o svedka, ktorý by mohol reprodukovať informácie poskytnuté mu žalobcom po uzavretí kúpnej zmluvy.

28./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).