Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/189/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Gyncentrum s.r.o. Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 3560/52A, 075 01 Trebišov, IČO: 36 214 311, právne zastúpený: ADVOKÁT FUTÓ s.r.o., so sídlom L. Svobodu 2412/8, 075 01 Trebišov, IČO: 36 589 489, proti odporcovi: v rade 1/ MEDFIN-lízing, a.s., so sídlom Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 826 584, v rade 2/ Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci a o určenie zániku záložného práva k hnuteľnej veci, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Trebišov dňa 2.5.2013 domáhal voči v návrhu označeným odporcom v rade 1/ a 2/ určenia, že hnuteľná vec - ultrazvukový prístroj MEDISON M. - S. s 15“ monitorom a farebným dopplerom, vrátane príslušenstva, sonda konvexná H.-X/XXXEl-X. a sonda endocavitálna B.-I.-X/XXXEL, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a súčasne určenia, že záložné právo na vyššie označenej hnuteľnej veci, zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX, uzatvorenej medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ dňa 21.7.2009, registrovanej dňa 21.7.2009 v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX, na zabezpečenie úveru na základe Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 19.12.2008 v znení jej dodatku č. 1 uzatvoreného medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ dňa 21.7.2009, zaniklo. Žiadal zaviazať odporcov na náhradu trov konania navrhovateľovi.

Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 7.4.2009 uzatvoril odporca v rade 1/ v zmluvnom postavení prenajímateľa s navrhovateľom v zmluvnom postavení nájomcu lízingovú zmluvu č. X/XXXX (ďalej tiež „LZ“). Podľa ustanovenia čl. IV ods. 1 sa predmetná lízingová zmluva uzatvára na dobu do splatenia celého lízingu. V zmysle splátkového kalendára k predmetnej lízingovej zmluve, v znení jeho dodatku č. 1, bol stanovený termín poslednej, v poradí 48. lízingovej splátky vo výške 672,09 eur s DPH na deň 20.3.2013. Podľa čl. I ods. 2 lízingovej zmluvy bol navrhovateľ ako nájomca oprávnený na kúpu prenajatej veci s tým, že predmetné právo bolo potrebné si uplatniť do 30 dní pred ukončením zmluvy, doručením písomnej žiadosti o kúpu prenajatej veci. Podľa čl. II ods. 5 v prípade, ak navrhovateľ ako nájomca využije svoje právo na kúpu prenajatej veci, tak kúpna cena bude 463,- eur s DPH. Dňa 26.2.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odporcovi v rade 1/ v súlade s príslušnými ustanoveniami a lízingovej zmluvy písomné oznámenie o uplatnení si práva na kúpu prenajatej veci s tým, že odporca v rade 1/ prevzal predmetné oznámenie dňa 28.2.2013. Dňa 4.3.2013 navrhovateľ uhradil odporcovi v rade 1/ poslednú lízingovú splátku a zároveň dňa 8.3.2013 aj kúpnu cenu za kúpu prenajatej veci v súlade s čl. II ods. 5 lízingovej zmluvy. S poukazom na ustanovenia , 492, 493 ods. 1 navrhovateľ uviedol, že k vzniku kúpnej zmluvy v zmysle kogentného ustanovenia a vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k prenajatej veci, došlo jednostranným písomným oznámením oprávnenej strany v súlade so zmluvou druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu prenajatej veci. Právo na kúpu prenajatej veci si navrhovateľ preukázateľne uplatnil voči odporcovi v rade 1/ písomne v lehote do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy, a teda doručením tohto písomného oznámenia došlo k zániku predmetnej lízingovej zmluvy a k vzniku kúpnej zmluvy, ktorým momentom na navrhovateľa prešlo aj vlastnícke právo k pôvodne prenajatej veci. Dňa 19.2.2013 bol navrhovateľovi doručený list s vyznačeným dátumom jeho vyhotovenia 6.2.2013, ktorým odporca v rade 2/ ako záložný veriteľ oznámil navrhovateľovi, že voči lízingovej spoločnosti - odporcovi v rade 1/ ako záložcovi začal výkon záložného práva, pričom záložné právo bolo okrem iného zriadené aj na hnuteľné veci, ktoré navrhovateľ ako nájomca užíval na základe vyššie uvedenej lízingovej zmluvy. V registri záložných práv bola dňa 21.7.2009 vykonaná pod sp. zn. NCRzp: XXXXX/XXXX registrácia záložného práva na základe záložnej zmluvy, kde predmetom zálohu je hnuteľná vec, ktorú navrhovateľ pôvodne užíval na základe lízingovej zmluvy. V registri záložných práv bola dňa 8.2.2013 vykonaná pod sp. zn. NCRzp: XXXX/XXXX registrácia začatia výkonu záložného práva, ktoré sa má realizovať predajom na dobrovoľnej dražbe hnuteľnej veci, ktorú navrhovateľ pôvodne užíval na základe lízingovej zmluvy. S poukazom na príslušnú zákonnú úpravu navrhovateľ uviedol, že k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci došlo v bežnom obchodnom styku medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ v rámci výkonu jeho prevažujúceho predmetu podnikania, čím došlo v zmysle ustanovenia k zániku záložného práva viaznuceho na hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom lízingovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/, a to momentom, kedy prešlo na navrhovateľa vlastnícke právo k pôvodne prenajatej veci. Zánikom záložného práva k zálohu zaniklo aj právne postavenie záložného veriteľa vo vzťahu k zálohu, a teda výkon záložného práva postihujúci vec predajom na dobrovoľnej dražbe na základe návrhu odporcu v rade 2/ ako záložného veriteľa, porušuje ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko návrh v danom prípade podáva osoba neoprávnená, t. j. osoba, ktorá vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu zálohu nie je v právnom postavení záložného veriteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v rade 2/ ako záložný veriteľ oznámil odporcovi v rade 1/ ako záložcovi začatie výkonu záložného práva, pričom oznámeným spôsobom výkonu záložného práva je predaj na dobrovoľnej dražbe hnuteľnej veci, ktorá je podľa názoru navrhovateľa v jeho výlučnom vlastníctve, právne postavenie navrhovateľa, ktorý sa dôvodne cíti byť vlastníkom predmetnej hnuteľnej veci, vrátane príslušenstva, je bez tohto určenia ohrozené a neisté, pričom podaným návrhom na určenie vlastníckeho práva ako aj na určenie zániku záložného práva, sa môže odstrániť právna neistota v postavení navrhovateľa, a to aj v tom smere, že súdnym rozhodnutím určený vlastník veci, vo vzťahu ku ktorej došlo k zániku záložného práva, by sa mohol následne domáhať aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uvedenou okolnosťou navrhovateľ osvedčoval svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ako aj na určení zániku záložného práva v súlade s ustanovením Pasívna legitimácia odporcu v rade 1/ je daná jeho zmluvným postavením vyplývajúcim z lízingovej zmluvy, ktorej predmetom bola hnuteľná vec, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva a pasívna legitimácia odporcu v rade 2/ je daná jeho zmluvným postavením vyplývajúcim zo záložnej zmluvy, kde zálohom je hnuteľná vec, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, ako aj určenia zániku záložného práva.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - lízingovú zmluvu č. X/XXXX zo dňa 7.4.2009, dodatok č. 1 k splátkovému kalendáru k lízingovej zmluve zo dňa 3.1.2011, kúpnu zmluvu č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009 uzatvorenú medzi spoločnosťou NIMAG, spol. s r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou MEDFIN-lízing, a.s. ako odberateľom, potvrdenie objednávky zo dňa 24.3.2009, príkazy na úhradu zo dňa 13.3.2013, písomné oznámenie o uplatnení práva na kúpu prenajatej veci zo dňa 26.2.2013, zaslanie písomného oznámenia o uplatnení práva na kúpu prenajatej veci zo dňa 26.2.2013, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 6.2.2013, úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 21.7.2009 a zo dňa 8.2.2013.

Okresný súd Trebišov s poukazom na uplatnenú námietku miestnej príslušnosti odporcom v rade 2/ pri prvom úkone v rámci písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania, postúpil predmetnú právnu vec podľa ustanovenia , 85 ods. 2 v spojení s ustanovením Okresnému súdu Žilina ako súdu miestne a vecne príslušnému.

Odporca v rade 2/ v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.6.2013 uviedol, že podľa čl. I bod 2 lízingovej zmluvy, je nájomca oprávnený na kúpu prenajatej veci, ak toto právo uplatní do 30 dní pred ukončením tejto zmluvy, a to doručením žiadosti o kúpu predmetu lízingu. Navrhovateľ uhradil odporcovi v rade 1/ poslednú lízingovú splátku, na ktorú dobu sa uzatvárala lízingová zmluva, v zmysle čl. IV bod 1 lízingovej zmluvy, dňa 4.3.2013, čím došlo k ukončeniu lízingovej zmluvy. Keďže nájomca bol oprávnený uplatniť právo na kúpu prenajatej veci do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy, bol takto oprávnený urobiť do 2.2.2013. Nájomca si však právo na kúpu prenajatej veci uplatnil až dňa 28.2.2013, a preto uplatnenie tohto práva je právne neúčinné. Keďže k uplatneniu práva na kúpu prenajatej veci nedošlo v súlade so zmluvou, kúpna zmluva týkajúca sa predmetu lízingu, nevznikla. Nemohlo tak na navrhovateľa prejsť ani vlastnícke právo k predmetu lízingu. Odporca v rade 2/ uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že záložné právo zaniklo prevodom zálohu v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania odporcu v rade 1/. Odporca poukázal na uznesenie Ústavného súdu III -11 zo dňa 22.1.2013, v zmysle ktorého sa bežným obchodným stykom podľa jednotlivých komentárov k aj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov považuje spravidla bežne obchodovateľný tovar, nachádzajúci sa napr. na sklade. Navrhovateľ nepreukázal, že sporná hnuteľná vec s príslušenstvom je bežne obchodovateľným tovarom, a preto má odporca za to, že záložné právo nezaniklo, keďže záloh nebol predmetom prevodu v bežnom obchodnom styku. Ak je v zmysle ustanovenia záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak sa nepreukáže opak. Navrhovateľ mal teda kedykoľvek možnosť sa s existenciou záložného práva oboznámiť, a teda vedel, že v prípade prevodu zálohu, bude záložné právo pôsobiť aj voči nemu ako nadobúdateľovi. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva, záložca nesmie bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel, alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva ( ). Keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľa malo dôjsť až po oznámení začatia výkonu záložného práva odporcovi v rade 1/, ku ktorému došlo listom zo dňa 6.2.2013, doručený dňa 20.2.2013, prevod vlastníckeho práva je podľa v spojení s ustanovením neplatný. S poukazom na uvedené odporca žiadal návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca v rade 1/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

Pojednávanie konané dňa 19.8.2014 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcov v rade 1, 2/ a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby, na doplnenie ktorej uviedol, že právo na uplatnenie kúpy prenajatej veci bol lízingový nájomca oprávnený v lehote do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy, pričom navrhovateľ vychádzal z predpokladu, že pre určenie tejto doby je právne významná interpretácia zmluvného ustanovenia tak, že toto právo je nájomca oprávnený uplatniť počas posledných 30 dní pred zánikom lízingovej zmluvy. Výklad tohto ustanovenia učinený odporcom v rade 2/ by zodpovedal formulácii „najneskôr 30 dní pred ukončením nájomnej zmluvy“. Doručením žiadosti odporcu o odkúpenie predmetu nájomnej zmluvy dňa 28.2.2013 došlo k zániku lízingovej zmluvy a zároveň medzi účastníkmi vznikla kúpna zmluva s poukazom na ustanovenie . Vznikom kúpnej zmluvy došlo k prechodu aj vlastníckeho práva k tejto veci na pôvodného nájomcu. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii odporcu v rade 1/ v konaní navrhovateľ uviedol, že táto je daná povahou uplatneného nároku, v rámci ktorého sa navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom hnuteľnej veci špecifikovanej v petite žaloby. Napriek tomu, že medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ bolo v lízingovej zmluve dojednané, že na základe uplatneného práva na kúpu prenajatej veci za podmienok vyplývajúcich z uzatvorenej lízingovej zmluvy vzniká odporcovi v rade 1/ ako lízingovému prenajímateľovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom ako lízingovým nájomcom kúpnu zmluvu, takéto konanie odporcovi v rade 1/ zakazuje zákonná úprava v ustanovení ods. 2 . Medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, avšak navrhovateľ je názoru, že v danom prípade došlo k vzniku vlastníckeho práva už samotným uplatnením práva na kúpu prenajatej veci, ktorý ako jednostranný právny úkon bol nesporne odporcovi v rade 1/ v súlade so zmluvou doručený. Na uplatnenie práva na kúpu prenajatej veci odporca v rade 1/ žiadnym spôsobom nereagoval. Do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa odporca v rade 1/ žiadnym spôsobom nezasahoval.

Odporca v rade 1/ ako účastník konania uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ vznikol štandardný zmluvný vzťah založený lízingovou zmluvou, pričom na zabezpečenie a kúpu predmetu lízingu boli použité odporcom v rade 1/ vlastné finančné prostriedky a čiastočne finančné prostriedky bankovej inštitúcie, ktorá svoju pohľadávku voči odporcovi v rade 1/ zabezpečovala štandardne záložným právom na predmet lízingu. Zmluvné ustanovenie čl. I bod 2 lízingovej zmluvy č. X/XXXX odporca označil za štandardné ustanovenie zmluvy, ktoré bolo medzi účastníkmi dojednané tak, že navrhovateľ ako lízingový nájomca bol oprávnený uplatniť právo na kúpu prenajatej veci v lehote 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy. V prípade, ak nájomca takéto právo v dojednanej lehote uplatní, odporca v rade 1/ ako lízingový prenajímateľ pripravuje kúpnu zmluvu s dojednaným predmetom kúpy a dohodnutou kúpnou cenou.

Odporca v rade 2/ sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k podanej žalobe. Odporca má za to, že uplatnením práva na kúpu prenajatej veci dňa 28.2.2013 došlo oneskorene, keď vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky bol navrhovateľ oprávnený toto právo uplatniť do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy, t.j. s prihliadnutím na okamih úhrady poslednej splátky dňa 4.3.2013, tak mal učiniť v lehote do 2.2.2013. Oneskoreným uplatnením práva nastala právna neúčinnosť tohto právneho úkonu. K zániku záložného práva prevodom zálohu nedošlo aj z dôvodu, že k prevodu založenej veci nedošlo v rámci bežného obchodného styku záložcu.

Z vykonaných listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ v postavení nájomcu uzatvoril s odporcom v rade 1/ ako prenajímateľom lízingovú zmluvu č. X/XXXX, predmetom ktorej je prenájom zdravotníckeho zariadenia podľa špecifikácie vyplývajúcej z čl. I bod 1 lízingovej zmluvy. Navrhovateľovi vzniklo oprávnenie na kúpu prenajatej veci s možnosťou uplatnenia tohto práva do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy, a to doručením žiadosti o kúpu predmetu lízingu, ktorým okamihom vzniká prenajímateľovi podľa čl. I bod 2 lízingovej zmluvy (ďalej len „LZ“) povinnosť uzatvoriť s nájomcom do 30 dní kúpnu zmluvu na predmet lízingu. Lízingový nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné podľa splátkového kalendára s tým, že poslednú splátku nájomného nájomca zaplatí 20.3.2013. V prípade využitia práva na kúpu prenajatej veci bola medzi účastníkmi dojednaná kúpna cena vo výške 463,- eur s DPH. Čas nájmu účastníci dojednali na dobu do splatenia celého lízingu (čl. IV bod 1 LZ). Podľa dodatku č. 1 k splátkovému kalendáru, k LZ č. X/XXXX mala byť posledná splátka lízingu vo výške 672,09 eur uhradená ako 48. splátka dňa 20.3.2013.

Písomným oznámením zo dňa 26.2.2013, ktoré odporca v rade 1/ prevzal dňa 28.2.2013, navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na kúpu prenajatej veci, a to s poukazom na obsah LZ č. X/XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ dňa 7.4.2009. K úhrade kúpnej ceny predmetu lízingu v sume 463,- eur došlo na základe príkazu k úhrade zo dňa 13.3.2013. Odporca v rade 2/ oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 6.2.2013 začatie výkonu záložného práva k spornej hnuteľnej veci s poukazom na skutočnosť, že odporca v rade 1/ ako dlžník bol so splácaním úveru zo zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 19.12.2008 v znení neskorších dodatkov v omeškaní, a preto banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru s využitím dostupných právnych prostriedkov na uspokojenie svojej pohľadávky, medzi iným aj realizáciou záložného práva na hnuteľný majetok registrovaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX, na základe ktorej bolo v prospech banky zriadené záložné právo k hnuteľnému majetku: 1 ks ultrazvukový prístroj SAX firmy MEDISON s príslušenstvom. Odporca v rade 2/ súčasne ako veriteľ upozornil navrhovateľa na obsah ustanovenia , v zmysle ktorého po doručení tohto oznámenia o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa previesť záloh na inú osobu. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 21.7.2009 vyplýva registrácia záložného práva na základe záložnej zmluvy záložcu - odporcu v rade 1/, ktorý je aj záložným dlžníkom a veriteľa - odporcu v rade 2/ pre pohľadávku záložného veriteľa zo zmluvy o termínovanom účte č. XX/XXX/XX na hnuteľný majetok - 1 ks ultrazvukový prístroj SAX6 firmy MEDISON s príslušenstvom, ktorý záložca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou NIMAG, spol. s r.o. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 8.2.2013 vyplýva oznámenie začatia výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe spôsobom upraveným v o dobrovoľných dražbách v platnom znení.

Na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia :

Podľa - táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. [Komentár Iura] [Komentár C. H. Beck]

Podľa zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Podľa ods. 2 zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

Podľa ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.

Podľa ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.

Podľa § ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

Podľa vznikom kúpnej zmluvy ( ) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa pri prevode alebo prechode pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi , ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 na nadobúdateľa , voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ , voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Podľa ods. 3 záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi , ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

Podľa ods1 písm. f/ záložné právo zaniká ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu nadobúdateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom.

Podľa začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo . Podľa ods. 2 po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Podľa ods. 3 záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Podľa ods. 4 ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. V rámci skúmania naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha jednak určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci a súčasne určenia, že záložné právo na hnuteľné veci označené v žalobe, zaniklo, je účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či takouto žalobou navrhovateľ môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval tým, že bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté, keďže navrhovateľ sa dôvodne cíti byť vlastníkom predmetnej hnuteľnej veci vrátane príslušenstva, pričom jeho vlastnícke právo je odporcom v rade 2/ spochybňované, pričom pasívnu legitimáciu odporcu v rade 1/ navrhovateľ odvodzoval zo zmluvného postavenia tohto subjektu, ktorému vyplýva z uzatvorenej LZ, ktorej predmetom bola hnuteľná vec, a vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia svojho vlastníckeho práva, ako aj určenia zániku záložného práva. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti preukázal, že existujú skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktoré viedli účastníkov k vzniku sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, a rovnako preukázal, že podaná žaloba môže viesť k odstráneniu neistoty v právnom vzťahu účastníkov a môže vytvoriť základ pre jeho usporiadanie (obdobne rozsudok NS SR zo dňa 6.12.2012, sp. zn. ).

Za jednu z podstatných právnych otázok pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku súd považoval vyhodnotenie povahy záväzkovo-právneho vzťahu založeného leasingovou zmluvou (LZ) č. X/XXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ dňa 7.4.2009. Aby bolo možné túto zmluvu posúdiť ako konkrétny zmluvný typ upravený alebo , musí zmluva obsahovať základné pojmové znaky daného zmluvného typu, vymedzené v základných ustanoveniach pre jednotlivý zmluvný typ. Tieto náležitosti sú označené ako podstatné časti zmluvy, ktoré sú základným kvalifikačným kritériom pre posúdenie, či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený , alebo či sa jedná o iný typ zmluvy, ktorý je obsahom iného všeobecne záväzného právneho predpisu. V rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv, zákonná úprava umožňuje uzavrieť účastníkom aj zmluvy nepomenované, t. j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv, upravených zákonom, pričom ustanovenie určuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby inominátna zmluva bola uzavretá. Jedná sa o dostatočné určenie predmetu záväzkov. Napriek tomu, že sa v praxi často vyskytujú zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv, ale mávajú označenie „zmluva o reklamnej činnosti“, „zmluva o kontrolnej činnosti“, „lízingová zmluva“, „dílerská zmluva“ a pod., nemožno odvodzovať povahu tejto zmluvy z jej označenia, ale vždy rozhoduje obsah tejto zmluvy. Z ustanovenia vyplýva, že na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Jedná sa o analógiu zákona (analógia legis), čo pre oblasť obchodných vzťahov znamená, že pokiaľ určitá otázka nie je v zmluve upravená, prednostne sa použije a ak takúto úpravu nemá, použijú sa ustanovenia . Pre zmiešané zmluvy platí ustanovenie ods. 3 , ktorý ustanovuje, že na záväzky zo zmiešanej zmluvy sa primerane použijú ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Z textu predloženej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ zo dňa 7.4.2009 pod označením „lízingová zmluva č. X/XXXX“ vyplýva, že jej účelom je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu po dojednanú dobu trvania lízingu za odplatu, pričom predmet lízingu je zo strany lízingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom a v súčinnosti s lízingovým nájomcom tak, ako vyplýva z pripojenej kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009. Lízingový prenajímateľ sa v zmluve zaviazal, že ak lízingový nájomca v dojednanej lehote uplatní právo na kúpu prenajatej veci, uzavrie s lízingovým nájomcom kúpnu zmluvu na predmet lízingu za podmienok stanovených v LZ.

Leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v Občianskom, ani v a má spravidla prvky nájomnej a kúpnej zmluvy obsiahnuté v jednej listine, pričom zmluvnými stranami sú spravidla lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca. Rozdielne od nájomnej zmluvy nebezpečenstvo škody na poskytnutej veci vzniká lízingovému nájomcovi už samotným uzavretím LZ tak, ako vyplýva z čl. III bod 5 lízingovej zmluvy, pričom zmluva môže byť zrušená len písomnou dohodou zmluvných strán (t.j. bez možnosti výpovede zmluvy) a uzatvára sa do splatenia celého lízingu. Z uvedeného je zrejmé, že lízingová zmluva predstavuje špecificky ekonomický nástroj, ktorý má prvky viacerých zmluvných typov, a to prvky úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytnutím finančnej služby pri zakúpení predmetu lízingu, prvky nájomnej zmluvy v súvislosti s prenechaním veci do dočasného užívania lízingovému nájomcovi a prvky kúpnej zmluvy, pri úprave práva na kúpu prenajatej veci. Z právneho hľadiska a pokiaľ ide o právne dôsledky inominátnych zmlúv, rozhodujúce podmienky úpravy záväzkovo-právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa obsahu zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a tiež obchodných zvyklostí, za splnenia podmienky, že zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. Záväzkovo-právny vzťah založený inominátnou zmluvou podlieha predovšetkým režimu zmluvy, všeobecným predpisom pre celú oblasť súkromnoprávnych vzťahov, ktorým je a pre oblasť obchodných vzťahov je tak vo vzťahu k tejto úprave daná špeciálna úprava . Zmluvné strany môžu v rámci dispozitívnej úpravy podmienky vzťahu dohodnúť tak, aby dohodou určený právny režim zodpovedal podmienkam a potrebám účastníkov zmluvy.

Z čl. I bod 2 LZ č. X/XXXX zo dňa 7.4.2009 vyplýva oprávnenie nájomcu na kúpu prenajatej veci, ktoré môže uplatniť v lehote do 30 dní pred ukončením lízingovej zmluvy doručením žiadosti o kúpu predmetu lízingu. Na základe doručenej žiadosti vzniká prenajímateľovi (v posudzovanom prípade odporcovi v rade 1/) povinnosť uzatvoriť s nájomcom (t.j. navrhovateľom) do 30-tich dní kúpnu zmluvu na predmet lízingu.

Z textu zmluvy je zrejmé, že k vzniku vlastníckeho práva k predmetu lízingu dochádza na základe dvojstranného právneho úkonu, uzavretím kúpnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, ku ktorej medzi účastníkmi nedošlo. Vo vzťahu k spornému výkladu zmluvného ustanovenia čl. I bod 2 LZ, a to lehoty na uplatnenie práva na kúpu prenajatej veci, základné východisko pre výklad obsahu právneho úkonu vyplýva z SR čl. II ods. 3, ktorá zakotvuje ústavnoprávne hľadisko princípu zmluvnej slobody, a teda aj kritérium posudzovania zásahov do autonómie vôle zmluvných strán. Osobitné interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahuje ustanovenie , ktoré vyjadruje ako základný princíp interpretácie právnych úkonov výzvam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Teda jedná sa o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, ktorý musí byť strane, ktorej je právny úkon určený, známy. Teda vôľa musí byť prejavená a známa obom stranám zmluvy. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa, spôsobu uplatnenia práva na kúpu prenajatej veci, ako aj z výpovede odporcu v rade 1/ na pojednávaní vyplynulo, že právo na uplatnenie kúpy prenajatej veci zmluvné strany viazali na lehotu 30-tich dní pred ukončením LZ, ktorá podmienka uplatnenia práva bola zo strany navrhovateľa dourčením jednostranného právneho úkonu zo dňa 26.2.2013 odporcovi v rade 1/ dňa 28.2.2013 splnená. Právna úprava uzatvárania zmlúv je v v postavení lex specialis, a preto ustanovenia dopĺňajú právnu úpravu uzatvárania zmlúv obsiahnutú v . Základom úpravy v ustanovení - 51 je návrh (offerta) a prijatie (akceptácia). nadväzuje na tento princíp, avšak obsahuje niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv v ustanovení - 288 , zohľadňujúci určité špecifiká obchodných zmlúv s cieľom zjednodušiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. Podľa ustanovenia , s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy, alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, a došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Z citácie ustanovenia vyplýva úprava vzniku zmluvy prijatím návrhu konkludentným konaním . Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že hoci navrhovateľ doručil odporcovi v rade 1/ jednostranný právny úkon, ktorým oznámil odporcovi v rade 1/ uplatnenie si práva na kúpu prenajatej veci dňa 28.2.2013 a následne dňa 13.3.2013 zaplatil kúpnu cenu prenajatej veci v sume 463,- eur, na výzvu navrhovateľa odporca v rade 1/ žiadnym spôsobom nereagoval, a tak nemožno z pasívneho postoja odporcu v rade 1/ vyvodiť záver o uzavretí kúpnej zmluvy. Teda napriek tomu, že odporca v rade 1/ do užívacích práv navrhovateľa aktuálne nezasahuje a vydania sa spornej veci voči odporcovi v rade 1/ nedomáha, vychádzajúc z obsahu čl. I ods. 2 LZ súd dospel k záveru, že k vzniku vlastníckeho práva na strane navrhovateľa mohlo dôjsť len za súčasného splnenia zmluvnej povinnosti odporcom v rade 1/ uzatvoriť s nájomcom v lehote 30 dní od uplatnenia práva na kúpu prenajatej veci, kúpnu zmluvu na predmet lízingu, k čomu nesporne nedošlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a prijaté závery súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti požadovaného určenia vlastníckeho práva k predmetu lízingu, je nedôvodný.

Vo vzťahu k požadovanému určeniu zániku záložného práva na hnuteľnej veci súd za zásadné ustanovenie zákona považuje ustanovenie . Vplyv prevodu vlastníckeho práva na existenciu záložného práva upravuje ustanovenie . V zmysle ustanovenia je základným pravidlom, že prevod vlastníctva k veci nemá vplyv na existenciu záložného práva k nej. Teda záložné právo zásadne pôsobí aj voči nadobúdateľovi veci. Z tohto všeobecného pravidla však zákon pripúšťa výnimku v ustanovení , v zmysle ktorého záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi , ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ došlo k prevodu vlastníctva veci v rámci bežného obchodného styku prevodcu, tak záložné právo nepôsobí voči osobe nadobúdateľa. Predaj lízingovej veci po skončení platnosti lízingovej zmluvy je typickou súčasťou daného typu zmlúv a pokiaľ je predmetom podnikania odporcu v rade 1/ poskytovanie lízingu, prípadne obdobná činnosť, nie je možné namietať predaj veci na základe lízingovej zmluvy ako prevod mimo bežný obchodný styk. Teda v prípade, ak by došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy v čase pred oznámením začatia výkonu záložného práva, záložné právo by bolo voči navrhovateľovi neúčinné a neprešli by na neho práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva ( ). Podmienky začatia výkonu záložného práva sú upravené v zákonnom ustanovení , a to tak, že v prípade, ak zabezpečená pohľadávka, ktorá je splatná, nie je dlžníkom uspokojená, záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohov. Záložný veriteľ je však povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva má dôležitý hmotnoprávny význam, nakoľko záložný veriteľ môže pristúpiť k speňaženiu až po uplynutí 30-dňovej lehoty, ktorá sa počíta od doručenia tohto oznámenia záložcovi, prípadne i dlžníkovi. Ak ide o záložné právo, ktoré je registrované v registri záložných práv, záložný veriteľ je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri. V zásade možnosť dispozície záložcu s predmetom trvá dovtedy, kým sa nezačne výkon záložného práva, resp. kým záložný veriteľ neoznámi záložcovi začatie výkonu záložného práva. Od okamihu doručenia oznámenia záložca nesmie previesť bez súhlasu záložného veriteľa, pričom porušenie tohto zákazu po oznámení začatia výkonu záložného práva má za následok, že tretia osoba nadobudne zaťažený záložným právom a záložný veriteľ môže voči záložcovi uplatniť nárok na náhradu škody, ak nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky zo , alebo iným spôsobom od dlžníka. Porušenie povinnosti záložcom neprevádzať po oznámení začatia výkonu záložného práva, nemá vecno-právne účinky voči tretím osobám za splnenia podmienky, že záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci svojho predmetu podnikania a súčasne nadobúdateľ nevedel a vzhľadom na všetky okolnosti, vedieť nemohol, že sa začal výkon záložného práva. Teda aj za predpokladu, že by medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmet lízingu, ktorý je súčasne predmetom záložného práva v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/, oznámením začatia výkonu záložného práva navrhovateľovi listom zo dňa 6.2.2013, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 19.2.2013 a súčasne zverejnením začatia výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 8.2.2013, navrhovateľ mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu lízingu, avšak s vecno-právnymi účinkami záložného práva, nakoľko navrhovateľ vedel o začatí výkonu záložného práva, a teda nemohol pri nadobúdaní vlastníckeho práva byť dobromyseľný.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil návrh navrhovateľa ako v celom rozsahu nedôvodný, a preto návrh voči odporcom v rade 1/ a 2/ zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ ako účastníci úspešní v konaní si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnili, a preto súd rozhodol tak, že odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.