Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-238-2014.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/238/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752 zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47233516 proti žalovaným v 1. rade: Z. F., R.. XX.X.XXXX, D. R. U., R. XXXX/XX, v 2. rade: K. F., R.. XX.X.XXXX, D. Š., C.. Š. XXX/X o zaplatenie 1.681,74 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 62,19 euro a to v 10- eurových mesačných splátkach počnúc mesiacom september 2014 do zaplatenia pričom každá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky, zročným sa stáva celý dlh, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu jeho plnenia.
V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou došlou na súd dňa 15.4.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.681,74 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovanému v 1. rade bol na základe zmluvy zo dňa 27.5.2009 poskytnutý úver vo výške 1.493,73 euro, ktorý sa zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 64,86 euro a žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade. Žalovaný sa dostal do omeškania, na základe čoho mu bol zosplatnený úver a žalovaná suma činí sumu neuhradených splátok.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že celkovo mal tri úvery od žalobcu, pričom dva už splatil. V súčasnosti spláca okrem tohto úver hypotekárny úver 490 euro, ďalší spotrebný úver od nebankového subjektu 50 euro a jeho mesačný príjem činí 500 euro. Na základe toho žiadal, aby súd mu povolil žalovanú sumu splácať v splátkach.
Žalovaná v 2. rade sa na pojednávanie nedostavila a súd konal v jej neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, zmluvou o poskytnutí úveru ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 27.5.2009 žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 1.493,73 euro. Poskytnutý úver sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške po 64,86 euro mesačne. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, a preto žalobca nariadil okamžité splatnosť úveru, pričom z úveru doposiaľ žalovaný v 1. rade zaplatil 1.431,54 euro. Žalobca v tomto konaní žaluje žalovaných na zaplatenie 1.681,74 euro, čo je suma neuhradených splátok.
Ako to vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný v 1. rade žiadal úver vo výške 1.659,70 euro. Žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 1.493,73 euro, kde zmluvná odmena za spotrebiteľský úver predstavovala sumu 1.619,60 euro. Ročný úrok činil 51,37%.
Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa).
Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými - 27.5.2009, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d), g), a i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky v sume 1.493,73 eur pri úroku 51,37% ročne a RPMN 49,25% a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť formou pravidelných mesačných splátok, pričom v predmetnej zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečná splatnosť úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem uvedeného súd dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie úveru (bod 5.3. zmluvných dojednaní), považoval za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol pri nových spotrebiteľských úveroch priemerný úrok 14,54% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 51,37%, čo predstavuje viac ako 3,53- násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, a preto je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V konaní bolo žalobcom predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil jednotlivými splátkami sumu 1.31,54 eur, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť úveru v sume 62,19 eur (1.493,73
- 1.431,54) a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 1.493,73 euro, odmena za úver činila 1.619,60 euro, čiže odmena za úver predstavovala 108,42% z poskytnutého úveru. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za obdobie od 16.5.2009 do 15.8.2009 podľa Nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru činia 77,76% z poskytnutého úveru. Žalobca nedodržal toto zákonné ustanovenie, keď jeho povinnosťou bolo určiť maximálnu odplatu vo výške 77,76%, pričom on si účtoval za poskytnutý úver 108,42% z poskytnutého úveru.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov, a to vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporcov v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.