Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-35-2022.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: X. H. L.C., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, XXX XX F., X. C. L., X.. XX.X.XXXX, L. X. XX, XXX XX X., obaja zastúpení: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 62 723,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.4.2022, č. k. 24Csp/98/2021 - 181, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu bol podnikateľským subjektom, pričom jedným z predmetom jeho podnikania bolo poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaní pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu vyhodnotil preto ako zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 2 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa § 101, § 103, § 565 a 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zdôraznil, že žalovaní vzniesli v konaní námietku premlčania a poukázal na to, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátka sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich, až do ich zaplatenia. Ak však účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia doba od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu práva predčasnej splatnosti dlhu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že veriteľ si svoje zákonné povinnosti splnil, zmluva obsahuje zákonom vyžadované náležitosti a veriteľ aj náležite skúmal bonitu klientov. Z obsahu spisu, predovšetkým z upozornenia na omeškania zo dňa 26.3.2017 vyplynulo, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.3.2017, nasledujúci deň začala veriteľovi plynúť premlčacia doba v súvislosti s nezaplatením dlžnej sumy žalovaným. Nakoľko k vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru poskytnutého žalovaným došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 20.3.2017 a žaloba bola podaná v máji 2021, súd prvej inštancie žalobu z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby, a teda pre premlčanie, zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak aby, žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko takto uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný, a to ani len v časti. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko tento opomenul vo veci aplikovať na plynutie premlčacích lehôt ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z., resp. z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či súd aplikoval na vec aj spomínaný zákonný predpis. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj z tohto dôvodu nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania dlhu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach, môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v § 565 OZ umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. Neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Keďže však právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, teda v danom prípade splátky splatnej dňa 20.8.2018. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 OZ plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda od splátky splatnej už spomínaným dňom 20.8.2018. Splátky splatné od 20.5.2018 do 20.8.2018 boli v prejednávanom prípade, bez ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ, uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, keďže ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, teda ide o splátky, pre ktoré plynie podľa prvej vety § 103 OZ samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky a žaloba bola podaná na súde dňa 19.5.2021. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 7.9.2018 začala podľa § 103 OZ plynúť premlčacia doba po dni zročnosti splátky splatnej dňa 20.8.2018, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 21.8.2021, pričom žaloba bola podaná na súde 19.5.2021, a teda včas. Nemožno sa stotožniť so závermi súdu, podľa ktorého podaním zo dňa 10.9.2018 došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ pre nesplnenie splátky splatnej 20.3.2017. Tieto závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ a pre žalobcu skracujú zákonodarcom stanovenú trojročnú premlčaciu dobu. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ a splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať izolovane, avšak súd prvej inštancie tieto ustanovenia podľa jeho názoru neprípustne zlúčil. Ak veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 OZ, v právnom vzťahu vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť spotrebiteľ v trojmesačnom omeškaní s platením splátok, musí byť upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ, avšak napriek tomu môže byť toto právo dodávateľom uplatnené podľa druhej vety § 565 OZ len pre nesplnenie splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko pre všetky skôr splatné splátky toto právo podľa druhej vety § 565 OZ zaniklo. Preto pre všetky splátky, ktoré predchádzajú uplatneniu tohto práva plynie samostatná trojročná premlčacia doba od splatnosti tej-ktorej splátky a pre všetky splátky, ktoré nasledujú po uplatnení tohto práva plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko podľa § 565 OZ nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto práva pre žiadnu inú splátku dlhu. V tejto súvislosti poukázal aj na obsah rozhodnutí iných odvolacích súdov, ktoré sa stotožnili s takto vyjadrenou argumentáciou a na základe uvádzaných dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 10.11.2009 uzatvorená písomná zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej výška úveru predstavovala 90.000 eur, výška mesačnej splátky 418,83 eur, počet mesačných splátok 346, splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená dňom 20.7.2010 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.4.2039.
7. Je zrejmé, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto veriteľ
- právny predchodca žalobcu podaním z 26.3.2017 ich upozornil na omeškanie so splácaním dlhu. Listom zo dňa 25.4.2017 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných na omeškanie so splácaním sumy 685,58 eur, listom z 8.5.2017 žalovaných upomenul, že ich dlh k 8.5.2017 predstavuje 693,58 eur a v prípade, že dlh uhradený nebude, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podaním z 27.6.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžná suma v stanovenej lehote uhradená nebude, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Následne dňa 7.9.2018 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, o čom boli žalovaní informovaní písomným podaním z 10.9.2018.
8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
11. Plnenie dlhu vo všeobecnosti možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie celý dlh.
12. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
13. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne zosplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
14. V ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatenia dlhu, len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), a to tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 9 spresňuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo môže využiť za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
15. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí správne zdôraznil, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a v tejto súvislosti opodstatnene poukázal na výpis z úverového účtu žalovaných (č. l. 71 a nasl. spisu). Z tohto vyplýva, že od zročnosti splátky splatnej 20.3.2017 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením dlhu. Je tiež zrejmé, že už viac ako tri mesiace pred týmto dátumom boli žalovaní v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie tak uvádza, že nakoľko žalovaní neplatili riadne a včas, k zosplatneniu úveru pri dodržaní omeškania predchádzajúcich troch splátok mohlo dôjsť najskôr pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.3.2017 (splátky úveru boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci).S poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka veta druhá je nepochybné, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po zročnosti takto nesplatenej splátky, teda od 21.3.2017 do 21.3.2020. Poukaz žalobcu na neplynutie premlčacích lehôt podľa zákona č. 62/2020 Z. z v znení neskorších predpisov, za tejto situácie nemá právny význam, keďže je zrejmé, že žalobca podal žalobu v danej právnej veci na príslušnom súde prvej inštancie až 19.5.2021.
16. Súd prvej inštancie zároveň správne zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia na žalobcu dňa 24.3.2020 spôsobilá na postúpenie tak, ako to predpokladá ním citované ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinnom ku dňu postúpenia tejto pohľadávky.
17. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (napr. ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).