Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-8-2022.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Muránskej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanej: V. B., D.. X.XX.XXXX, N. XX. D. XXX/ XX, XXX XX Z., zastúpená Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 5.739,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.12.2021 č.k. 24Csp/106/2021-100 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a nepriznal stranám náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 08.07.2015 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - Flexi pôžička, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 10.000,- eur, žalovaná sa zaviazala vrátiť ho v 108. mesačných splátkach po 169,85 eur, z čoho mesačná splátka poistného predstavovala 8,10 eur. Listom z 05.12.2017 vyzval veriteľ žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 8.913,80 eur a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle predpokladov zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- eur, žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním dlžnej sumy, následkom čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a sporné bolo, či nárok žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 05.12.2017. Podľa § 103 OZ najneskôr od tohto okamihu začala plynúť premlčacia lehota. Možno tak konštatovať, že premlčacia doba uplynula 05.12.2020. Keďže žaloba bola podaná v roku 2021, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd podľa žalobcu vec nielen nesprávne právne posúdil, ale nezistil ani dostatočne
skutkový stav. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení vo veci je zrejmé, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo 12.10.2018 a nie dňa 05.12.2017 ako to uvádza nesprávne súd prvej inštancie. Žalobca poukázal na ust. § 101, § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z § 101 Občianskeho zákonníka, teda, že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 22.06.2018, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z toho vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát, teda aj súdne uplatniť najneskôr dňom nasledujúcim po 22.09.2018, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktoré nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, teda aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 23.09.2018, žaloba bola podaná na súde 17.05.2021, preto nárok premlčaný nie je. Pre úplnosť zároveň žalobca poukázal aj na neplynutie lehôt upravených zákonom č. 62/2020 Z.z. Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci pre je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
11. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože zmluva uzatvorená medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
12. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver podľa § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to:
- ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
- dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok),
- prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu
- uplatnenie práva najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
- upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej, ako 15 dní.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. V ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
16. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že jeho právny predchodca v súvislosti s neplnením povinností zo strany žalovanej splácať úver vyhlásil ku dňu 11.10.2018 predčasnú splatnosť pohľadávky z tohto úveru s tým, že toto oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 12.11.2018. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie však nepochybne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu s účinnosťou ešte k 05.12.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, s plnením ktorého bola žalovaná v omeškaní, vrátane príslušenstva tohto úveru so zostatkom 8.913,80 eur, z čoho istina tvorila sumu 8.525,33 eur. Oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru (zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 08.07.2015) sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá túto skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení z 22.09.2021 a zároveň predložila spomínané vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru (č. l. 81). Súd prvej inštancie preto v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej správnym spôsobom vec právne posúdil v zmysle tom, že najneskôr od dátumu 05.12.2017 s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná, zákonom určená premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 05.12.2020 a žaloba zo strany žalobcu bola podaná na príslušnom prvoinštančnom súde až dňa 17.05.2021. S ohľadom na tieto časové údaje nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu ani pokiaľ ide o jeho poukaz na ust. § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z., keďže zákonom určená premlčacia doba v tejto súvislosti neplynula iba po dobu 35 dní.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno dospieť k rovnakému záveru ako ho prezentoval súd prvej inštancie, a teda, že v čase podania žaloby už bolo právo žalobcu premlčané, a preto bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. Správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).