Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/12/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti odsúdenému J. C., nar. XX.X.XXXX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2014, prejednal sťažnosť odsúdeného J. C. proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. zo dňa 23.9.2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu a súdu prvého stupňa s a u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. zo dňa 22.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 30.6.2011 bol J. C. uznaný vinným pod bodom 1/ z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, 3 písm.c/ Tr.zák. a pod bodom 2/ zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2, písm. d/ Tr.zák. Za skutok pod bodom 1/ rozsudku bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák., § 36 písm. l/, písm.n/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 1 rok so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Za skutok pod bodom 2/ bol odsúdený podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák., § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm.h/ Tr.zák. a § 42 ods. 1, ods.2 Tr. zák. podľa zásady uvedenej v § 41 ods.2 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.10.2008, sp.zn. , právoplatným dňa 19.12.2008, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Dňa 25.6.2013 bol na Okresný súd v Považskej Bystrici doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 30.6.2011, ktorý smeroval proti výroku o treste. Návrh odôvodnil s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorým v § 41 ods. 2 Tr.zák. časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú. Keďže aj jemu bol ukladaný trest s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. žiadal o povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Na svojom návrhu zotrval aj na verejnom zasadnutí okresného súdu, kde bol k nemu za prítomnosti obhajcu vypočutý.

Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 23.9.2013, sp.zn. , podľa zamietol návrh odsúdeného J. C. na povolenie obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, vedenej pod sp.zn. , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdenému nebol v pôvodnom rozsudku ukladaný trest za použitia tzv. „asperačnej zásady“ podľa Tr.zák. a taktiež nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle , pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol sťažnosťou odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu, doplnenej vlastnoručnými podaniami odsúdený poukazoval na skutočnosť, že je viac ako zrejmé, že bol odsúdený aj za použitia ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák., teda mala byť povolená v jeho prípade obnova konania s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. . Preto žiadal, aby bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. .

K sťažnosti odsúdeného sa písomne vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla, že sťažnosť odsúdeného smeruje predovšetkým proti výroku o súhrnnom treste odňatia slobody uloženého krajským súdom v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov za použitia § 41 ods.2 Tr.zák. Podľa názoru prokurátorky, ak by bola pri výmere trestu použitá asperačná zásada v zmysle citovaného ustanovenia, bol by krajský súd uložil trest odňatia slobody v trvaní najmenej 5 rokov a 7 mesiacov, pričom uložený trest bol 5 rokov a 6 mesiacov. Naviac poukázala na to, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, pričom trest mu bol uložený v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby uvedenej podľa § 276 ods.2 Tr.zák. Preto navrhla sťažnosť odsúdeného zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne po tom, čo mu bola vec predložená ako nadriadenému súdu, dňa 13.8.2014 rozhodujúc na neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti, preskúmal podľa správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

V prvom rade krajský sú uvádza, že je nesprávny názor súdu prvého stupňa, že odsúdenému nebol ukladaný trest za použitia § 41 ods.2 Tr.zák. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. zo dňa 22.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 30.6.2011, J. C. bol za skutok pod bodom 2/ uložený trest podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák., § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm.h/ Tr.zák. a § 42 ods. 1, ods.2 Tr. zák. podľa zásady uvedenej v § 41 ods.2 Tr.zák. vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Je teda nepochybné, že bol J. C. ukladaný zvýšený súhrnný trest odňatia slobody aj podľa ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. vtedy platného, teda za použitia tzv. asperačnej zásady aj s použitím vety za bodkočiarkou, čomu nasvedčuje aj samotné odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 30.6.2011.

Vychádzajúc z uvedeného potom krajský súd poukazuje na to, že dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke vyhlásený nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorým v Tr.zák. časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade s , nemôže byť „novou skutočnosťou“ súdu skôr neznámou v zmysle Podmienky obnovy konania podľa sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného

súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania „ex lege“). Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v , ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa per analógiám z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

Vzhľadom na uvedené potom krajský súd rozhodujúc o sťažnosti odsúdeného dospel k záveru, že u odsúdeného je potrebné povoliť obnovu konania vo vzťahu k výroku o súhrnnom treste pod bodom 2/, ktorý bol uložený za použitia tzv. „asperačnej zásady“. Na uvedenom závere nemení nič ani zistená skutočnosť, že krajský súd rozhodujúci rozsudkom v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu nesprávne určil spodnú hranicu trestnej sadzby, v rámci ktorej mal ukladať trest. Krajský súd totiž v pôvodnom konaní na jednej strane správne v čase rozhodovania o treste vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, ktorým je § 276 ods.2 Tr.zák. (3 až 8 rokov), avšak pri úprave sadzby v zmysle § 38 ods.3 Tr.zák. a tiež § 41 ods.2 Tr.zák. v tom čase platného, nesprávne určil spodnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby a z toho dôvodu J. C. uložil trest mierne pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorá by bola spodnou hranicou pri správnej aplikácii citovaných ustanovení a správnom výpočte. Ani takéto pochybenie krajského súdu v prospech odsúdeného však nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy vo vzťahu k tomuto výroku o treste. Je totiž potrebné poukázať na to, že aj napriek uvedenému krajský súd nepochybne aplikoval ustanovenie § 41 ods.2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, teda nemohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou, v danom prípade od 3 rokov. Skutočnosť, že krajský súd sa aj riadil touto časťou ustanovenia vyplýva z odôvodnenia rozsudku, kde krajský súd ako spodnú hranicu odňatia slobody uvádzal 5 rokov a 6 mesiacov, pod ktorú nemôže uložiť trest. Keďže na základe citovaného nálezu Ústavného súdu SR bolo takéto obmedzenie vyhlásené za protiústavné, je zrejmé, že ústavne nesúladné účinky ustanovenia v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, dopadli aj na prejednávaný prípad.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V predmetnej veci bude totiž potrebné povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného, vo vzťahu k výroku o treste za skutok pod bodom 2/ v pôvodnom konaní, za súčasného zrušenia tohto výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia pritom bude musieť použiť ustanovenie vyššie citovaného , ako aj ustanovenie per analógiam, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa Súbežne s povolením obnovy konania bude však navyše potrebné rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa (o vzatí či nevzatí do väzby) a pred rozhodnutím o väzbe bude nevyhnutne potrebné odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť.

O väzbe pritom rozhodne súd prvého stupňa samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania s tým, že v prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby, začiatok plynutia lehoty väzby bude určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti oznámeného uznesenia. Hoci o väzbe rozhodne súd prvého stupňa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nepôjde o rozhodnutie v rozpore s , pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného prostriedku, bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe ( ), ale vyplýva aj z ustanovenia prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa pritom musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa , najmä ide o to,

aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú v takom prípade splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - ).

Vzhľadom na to, že povolením obnovy konania vo vzťahu k výroku o súhrnnom treste pod bodom 2/, za súčasného zrušenia výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku dôjde zároveň k obnoveniu výroku o treste uloženom odsúdenému skorším rozsudkom (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.10.2008, sp.zn. ), súd prvého stupňa bude povinný skúmať, či neprichádza do úvahy nariadenie a výkon týchto trestov odňatia slobody, nakoľko výkon trestu má v takom prípade prednosť pred prípadným výkonom väzby.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti odsúdeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.