Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-1-2014.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Subarea
5Co/1/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporkyni: Y. P., bytom G. č. XX, o zaplatenie 116,18 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/48/2013 - 48 zo dňa 29. októbra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o splatnosti sumy 65,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 65,89 Eur od 05.10.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 65,89 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol konštatujúc, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, uts. § 39, § 544, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy úvere, na základe ktorej spoločnosť GE Money, a.s. poskytla odporkyni úver vo výške 112,16 Eur (3.779,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných desiatich mesačných splátkach po 13,94 Eur. Odporkyňa úver v lehote splatnosti nesplatila a spoločnosť GE Money, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči nej na navrhovateľa. Keďže odporkyňa si nesplnila svoj zmluvný záväzok a nesplatila úver v lehote splatnosti a ani doposiaľ, zaviazal ju na zaplatenie sumy 65,89 Eur z titulu nesplatenej istiny úveru. Keďže odporkyňa istinu úveru neuhradila v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania, a preto konštatoval, že navrhovateľovi patrí z istiny úveru aj úrok z omeškania. Úver bol splatný najneskôr dňa 18.08.2008, t. j. splatnosťou poslednej splátky, pričom prvým dňom omeškania odporkyne s úhradou celej istiny úveru bol nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky, t. j. 19.08.2008. V tento deň bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 4,25 % ročne, a preto navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Úrok z omeškania z istiny bol navrhovateľovi priznaný až od 05.10.2012, teda odo dňa, od ktorého ho navrhovateľ požadoval, hoci by mu patril úrok z omeškania z dlžnej istiny od skoršieho dňa, resp. z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Tvrdenie navrhovateľa o výpovedi zmluvy zo dňa 24.08.2008 považoval za ničím preukázané a právne bezvýznamné, keď dôvodil, že pokiaľ aj k tomuto a tým aj k splatnosti celého úveru malo dôjsť, tak by táto okolnosť nemala právny účinok splatnosti celého úveru, keďže k výpovedi malo dôjsť až po splatnosti poslednej splátky úveru. Žalovaná suma mala podľa návrhu zahŕňať aj vyčíslený úrok z omeškania 3,82 Eur, no tento navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že ho považoval za sporný. Túto sumu navrhovateľ požadoval ako úrok z omeškania, no vo svojom neskoršom vyjadrení uviedol, že sa
jedná o úrok. V danej súvislosti pripomenul, že navrhovateľ neuviedol, ako k tejto sume dospel, ako ju vypočítal, nesplnil si tak ani len povinnosť tvrdenia a tým zostal jeho nárok na zaplatenie tejto sumy sporný, keď ju právne zdôvodňoval najskôr ako úrokom z omeškania, neskôr ako úrokom. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 46,47 Eur, ktorú mal tvoriť poplatok za upomienku vo výške 33,19 Eur a zmluvná pokuta vo výške 13,28 Eur, považoval uplatnený nárok za taktiež nedôvodný keď dôvodil, že uvedený poplatok za upomienku nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, keď ani v zmluve, ani v obchodných podmienkach a ani v sadzobníku sa žiaden takýto poplatok neuvádza a okrem toho navrhovateľ neuviedol ani za akú konkrétnu upomienku mu mal tento nárok vzniknúť a žiadnu upomienku a ani doklad o jej doručení odporkyni nepredložil. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nárok navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný z dôvodu, že v zmluve dohodnuté pokuty považoval za neprimerane vysoké sankcie za porušenie zmluvných povinností a tým za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a z tohto dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie moderačného práva súdu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá čo len teoreticky umožňuje uplatnenie zmluvnej pokuty prevyšujúcej istinu, označil jednoznačne za neprimerane vysokú a tým neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov vyhovel návrhu iba v časti a v nedôvodných častiach návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, nakoľko neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a čistý úspech navrhovateľa nedosiahol ani 15 %.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá vyjadrila vôľu splácať sumu, na úhradu ktorej bola rozhodnutím súdu prvého stupňa zaviazaná, v splátkach. V danej súvislosti poukázala na skutočnosť, že s malým synom chodí po doktoroch, manžel ostal bez práce a ona sama poberá len rodičovský príspevok. Výšku mesačných splátok stanovila na úrovni 15 - 20 Eur, pričom zdôraznila, že ak by sa jej manželovi podarilo zamestnať, dlžnú sumu by doplatila naraz. V závere zopakovala, že naozaj nevie, ako sa z toho rýchlym splatením dostať.
Uznesením č.k. 5C/48/2013 - 55 zo dňa 27.11.2013 súd prvého stupňa vyzval odporkyňu, aby by svoje písomné podanie doručené dňa 22.11.2013 doplnila o uvedenie, či ním mienila podať odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29.10.2013, č.k. 5C/48/2013 - 48, a ak áno, nech uvedie, v akom rozsahu napáda toto rozhodnutie, v čom považuje rozsudok alebo postup súdu za nesprávny, ktorým konkrétnym konaním alebo nekonaním súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu alebo k nesprávnemu postupu a čoho sa domáha. Zároveň odporkyňu poučil, že ak podanie nebude v stanovenej lehote riadne doplnené v súlade s výzvou, bude predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý odvolanie v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietne.
Na citované uznesenie súdu prvého stupňa odporkyňa písomne nereagovala, hoci toto jej bolo riadne doručená dňa 10.12.2013.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti prisúdeného plnenia je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tomto výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Z obsahu odvolania odporkyne vyplýva, že nenapáda správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom. Z poukazovania na jej zlú sociálnu situáciu možno vyvodiť záver, že rozsudok súdu prvého stupňa napadla len čo do splatnosti prisúdenej istiny a jej príslušenstva. Výrok rozsudku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vo veci samej čiastočne vyhovené, ale aj výroky o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a o náhrade trov konania, neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Z ust. § 212 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z odvolania odporkyne je pritom zrejmé, že podaním riadneho opravného prostriedku sa domáha možnosti splatiť
finančný záväzok v splátkach vo výške 15 - 20 Eur mesačne, a to až do času, kým sa jej manžel nezamestná.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť zásadne do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd určil aj dlhšiu lehotu na plnenie, ako je všeobecná trojdňová lehota stanovená zákonom, resp. aby umožnil povinnému vykonať plnenie prisúdené oprávnenému v splátkach. Pre takéto rozhodnutie však musia byť splnené určité podmienky. Bezdôvodným oddiaľovaním vykonateľnosti stanovenej povinnosti (ktorá je závislá od určenej lehoty na plnenie) totiž môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv oprávneného na plnenie, na ktoré mal právo už pred rozhodnutím súdu.
Súd výnimočne určí dlhšiu než 3-dňovú lehotu na plnenie peňažného plnenia, prípadne umožní povinnému účastníkovi jeho vykonanie v splátkach, napr. v prípade, že by vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery povinnosť uhradiť dlžnú sumu v zákonom stanovenej lehote mohla neprimeraným spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu.
V prejednávanej veci prvostupňový súd pri rozhodovaní o splatnosti navrhovateľovi prisúdeného plnenia postupoval dôsledne v zmysle citovaného ust. § 160 ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p. a odvolací súd sa s týmto jeho postupom stotožňuje. Je síce pravdou, že nepriaznivé pomery povinného účastníka môžu viesť k uplatneniu výnimky zo zákonom stanovenej lehoty plnenia v dĺžke 3 dní, prípadne k umožneniu vykonať plnenie v splátkach, podľa názoru odvolacieho súdu je však zaviazanie odporkyne povinnosťou zaplatiť sumu 65,89 Eur s príslušenstvom navrhovateľovi v základnej 3-dňovej paričnej lehote v danom prípade na mieste. V danej súvislosti odvolací súd prihliadol najmä na výšku prisúdeného plnenia a v súčasnom procesnom štádiu aj na čas, ktorý uplynul od doručenia napadnutého rozsudku odporkyni až po rozhodnutie odvolacieho súdu o jej odvolaní, kedy by samotným splácaním prisúdeného plnenia v splátkach v navrhovanej výške už došlo k úhrade celej istiny a príslušenstva. Za takejto situácie odvolací súd nepovažuje podmienky na to, aby bolo odporkyni ako povinnému účastníkovi umožnené vykonať plnenie prisúdené navrhovateľovi v splátkach, za splnené.
Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdený.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní pred odvolacím súdom prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .