Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/223/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej, v právnej veci navrhovateľa: A., s.r.o., so sídlom v N., A. ul. č. XX, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou T. A., s.r.o., so sídlom v N., B. č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Z. F., zastúpená O. Z., R. D. XX, N., o náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 385,- Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2013, č.k. - 28, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 385,- eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, ďalej ust. , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj ust. , a založil ho na tom skutkovom základe, že dňa 16.09.2009 bola súdnym exekútorom JUDr. F. G. na Okresný súd Trenčín doručená žiadosť o udelenia poverenia vo veci vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp.zn. EX 6597/2009 v prospech oprávneného A., s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v N., A. ul.č. XX, proti povinnému U. R., na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761, zo dňa 03.06.2009, sp.zn. SR 03934/09, pričom Okresný súd Trenčín dňa 30.09.2009 vo veci rozhodol a vydal poverenie č. 5309-067474. Následne exekučný súd uznesením č.k. - 18 zo dňa 11.01.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. - 43 zo dňa 06.10.2011 exekúciu zastavil. Vychádzajúc z toho, že právo na náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, zisťoval existenciu podmienok, ktoré v zmysle zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne. V danej súvislosti konštatoval, že podľa ust. Exekučného poriadku súd musí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov konaní navrhovateľ navrhol pripojenie súdneho spisu exekučného súdu (Okresného súdu Trenčín), založeného pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným: A., s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom A., N. a povinným: U. R., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 3231509 (registrácia súdneho exekútora EX 1963/2009). Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu Trenčín sp.zn. a z uvedeného

spisového materiálu mal preukázané, že exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol 14 dní po jej doručení, t.j. v zákonnej lehote, a preto tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Trenčín, ktoré malo spočívať vo vzniku zbytočných prieťahov v konaní, nepovažoval pravdivé. Nakoľko prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - t.j. existencia nesprávneho úradného postupu, nebola podľa súdu prvého stupňa preukázaná, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p a nakoľko plne úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, ich náhradu mu voči navrhovateľovi nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a prejednanie. Namietal, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, preto podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Ďalej uviedol, že konečné rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. , proti ktorému legálne nepripustil odvolanie. Súd sa tiež nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu podľa ust. , kedy navrhovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Tiež nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal s tým, že súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkami k veci. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť a tým, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, porušil práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Vyjadril presvedčenie, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a upozornil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Kontradiktórnosť sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Doplnil, že v prípade, ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie, mal súd postupovať podľa ust. a mal vydať rozsudok pre zmeškanie. Namiesto toho však bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc vyššie citované ustanovenie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. po nariadení odvolacieho pojednávania, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili a na ktorom po podaní stručnej správy o priebehu konania oboznámil prečítaním listinných dôkazov návrh č.l. 1 - 4, pripojený spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. , žiadosť o udelenie poverenia doručenú dňa 16.09.2009, vydané poverenie zo dňa 30.09.2009, rozsudok súdu prvého stupňa č.l. 28 - 31, odvolanie navrhovateľa s prílohami č.l. 32 - 41.

Krajský súd na danom pojednávaní z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zároveň zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola na exekučný súd doručená dňa 16.09.2009 s tým, že exekučný súd vydáva poverenie dňa 30.09.2009.

Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku veta druhá platného a účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia vyplýva, že ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Podľa ust. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 17 ods. 1, 2, 3 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postup, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z ust. a vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.

Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie tohto práva je však časovo limitované s tým, že v zmysle ust. sú účastníci povinní označiť všetky dôkazy alebo skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie na súde prvého stupňa. Právomoc súdu konať o veci, o ktorej sa žalobný návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci vykonávania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.

V preskúmavanej veci bol navrhovateľ riadne predvolaný na pojednávanie pred odvolacím súdom, čím mu bola vytvorená možnosť predkladať návrhy a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom napriek takto poskytnutej možnosti, navrhovateľ svoje oprávnenie nevyužil a predmetného odvolacieho pojednávania sa nezúčastnil.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené v SR nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

Ustanovenie umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, čo je prejednávaný prípad.

Z tohto predpokladu vychádza aj ust. , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

V zmysle ust. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľ svoj návrh v prejednávanej veci založil na tom skutkovom tvrdení, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, ktorý nerozhodol o udelení poverenia v prospech súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, v prejednávanej veci exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rámci zákonom stanovenej lehoty, preto nemožno v danej súvislosti hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.

Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou, prípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to predpokladá ust. .

V náväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. , , by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej premisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod sa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 citovaného zákona.

Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí námietka zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená na prejednanie, bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012 pod sp.zn. , kedy krajský súd rozhodol, že sudcovia súdu prvého stupňa JUDr. W. S. a JUDr. I. S. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci, vo vzťahu k ostatným sudcom súdu prvého stupňa rozhodol, že títo vylúčení nie sú. V nadväznosti na vylúčenie pôvodného zákonného sudcu bola vec v konečnom dôsledku pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín JUDr. L. Z.. Nakoľko navrhovateľ v rámci odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa trval na námietke zaujatosti vznesenej voči vec prejednávajúcemu zákonnému sudcovi, Krajský súd v Trenčíne uznesením pod sp. zn. rozhodol, že sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. L. Z. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona . Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.

Odvolací súd rovnako nezistil, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval nesprávne právne predpisy a preto v konečnom dôsledku rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a ust. , , kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .