Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sd-99-2014.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sd/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa M. M., nar. X. Q. XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX D. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 7. marca 2014 podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľovi bol už priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra SR od X. Q. XXXX podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok.
Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok s odôvodnením na konzultácie v bývalými policajtmi, od ktorých sa dozvedel, že má nárok aj na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/192/2011 zo dňa 28. novembra 2012.
Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 28. apríla 2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 12. augusta 2014 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a poukázal na to, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok a tento sa zvyšuje ako výsluhový dôchodok a nerozumie tomu, že má starobný dôchodok, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje.
Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. marca 2014 potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu v podobných veciach, ako aj na stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 28. apríla 2014, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 8. januára 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 8. januára 2011.
Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januára 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januára 1999 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Súd mal ďalej preukázané, že Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR Č.p.: B. zo dňa 4. júna 2001 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 132, § 133 zák. č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok od X. Q. XXXX vo výške 7 558.- Sk mesačne; pre stanovenie výšky starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania (služby) od 18 roku veku do dňa priznania starobného dôchodku t.j. XX rokov. Od 1. júla 2002 sa starobný dôchodok podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok.
Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol preskúmaný v súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom vo viacerých rozsudkoch napr. 7So/24/2011 z 28. februára 2012, 9So/134/2010 z 24. novembra 2011, 10So/59/2012 z 22. mája 2013, ktorými rozhodoval ako odvolací súd v obdobnom prípade.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že starobný dôchodok priznaný podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej patrí ako starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu (a jeho priznanie a vyplácanie) podľa zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. (resp. podľa § 273 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. alebo podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb.).
Najvyšší súd SR v predmetných rozsudkoch ďalej vyslovil názor, že žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku je možné považovať len za žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku, a to príslušným útvarom, ktorý starobný dôchodok priznal a vypláca. V tomto prípade je daná právomoc Ministerstvu vnútra SR.
Krajský súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/192/2011 z 28. novembra 2012, na ktorý navrhovateľ poukazuje, sa na jeho prípad
nevzťahuje. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR rozhodoval v prípade, keď bol poistencovi priznaný príspevok za službu a nie starobný dôchodok ako navrhovateľovi.
Na základe takto vykonaného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.