Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-3630-2013.pdf
PDF · 70.68 KB
No categories available
2Er/3630/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Barrandov Studio a.s., so sídlom Kříženeckého nám. 322/5, 152 00 Praha 5 - Hlubočepy, Česká republika, IČO: 28 172 469, proti povinnému: D. R., F.. XX. XX. XXXX, T. R. XXX, XXX XX H. X - S., Č. S., Š. Z. J., na vymoženie pohľadávky vo výške 38 206,00 Kč s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 146/13, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 38 206,00 Kč s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5 č.k. 111EC45/2012-17 zo dňa 14. 08. 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Ecud/4/2012-30 zo dňa 16. 09. 2013.
Poverením číslo 5601 116570 * zo dňa 09. 06. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 146/13.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 08. 2014, súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného doručené mu dňa 28. 07. 2014.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Súd po preskúmaní obsahu podania povinného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28. 07. 2014, dospel k záveru, že uvedené podanie je potrebné posudzovať ako návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Povinný vo svojom podaní uviedol, že už dlhé roky býva na adrese R. XXX, H. X - S. a na adrese uvedenej v rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5, t.j. E. X, H. XX nikdy nebýval. Povinný v domnienke, že sa stal obeťou podvodu kontaktoval príslušný policajný zbor v Českej republike. Záverom dodáva, že
nemôže zaplatiť sumu, ktorú požaduje oprávnený, pretože podľa jeho názoru ide o vec, ktorú nespáchal a bude sa súdiť s českým súdom za ujmu, ktorá sa mu neprávom stala.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Jedným z predpokladov vedenia exekúcie je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (§ 161, § 162, § 171 ap. OSP); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa § 275 ods. 2 OSP). To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Nie je však oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný súd poukazuje na to, že povinný mal možnosť, podľa poučenia z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Ecud/4/2012-30 zo dňa 16. 09. 2013, právoplatný a vykonateľný dňa 01. 05. 2014, podať odvolanie. Súd predmetné uznesenie doručoval povinnému na adresu R. XXX, XXX XX H. X - S., Č. S., nakoľko nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 2Ecud/4/2012 bolo zistené, že povinný sa tam zdržiava.
V predmetnej exekúcii je exekučným titulom rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 č.k. 111EC45/2012-17 zo dňa 14. 08. 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Ecud/4/2012-30 zo dňa 16. 09. 2013, ktorým sa daný rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 č.k. 111EC45/2012-17 zo dňa 14. 08. 2012 vyhlásil za vykonateľný v Slovenskej republike.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne, keďže povinný oprávnenému neuhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.