Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/15/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: A. A. B. a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: FINAC s. r. o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 51 730 201, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E. o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -40 zo dňa 18. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia , , , a , , , , , , a , , (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam opísaným v návrhu, je nedôvodný, pretože žalobkyňou sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa osvedčila, že dňa 08.02.2022 uzatvorila ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 26.000 eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavrela žalobkyňa so žalovanou dňa 08.02.2022 záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktorá bola predmetom vkladového konania č. V 1177/2022 pred Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Z dôvodu formálnych nedostatkov záložnej zmluvy bolo katastrálne konanie rozhodnutím zo dňa 18.03.2022 prerušené, preto sporové strany následne uzatvorili dňa 27.04.2022 dodatok č. 1 k záložnej zmluve, ktorého účelom bolo odstrániť nedostatky pôvodnej záložnej zmluvy. Uvedeným dodatkom č. 1 k záložnej zmluve nedošlo k odstráneniu všetkých formálnych nedostatkov, preto okresný úrad vkladové konanie rozhodnutím zo dňa 04.05.2022 opätovne prerušil. Žalobkyňa vypracovala dodatok č. 2 k záložnej zmluve, ktorým odstránila chyby vytknuté okresným úradom a tento dodatok bol predložený žalovanej, avšak žalovaná predmetný dodatok odmietla podpísať. Medzičasom došlo k zastaveniu vkladového konania č. V 1177/2022 a žalobkyňa podala opätovne návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy (vkladové konanie č. V 7952/2022), ale s pôvodnými nedostatkami, pričom bez spolupráce žalovanej dôjde k opätovnému zastaveniu vkladového konania. Okresný súd Trnava uznesením č. k. -162 zo dňa 17.10.2022 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že

žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala snahy žalovanej o predaj, resp. zaťaženie nehnuteľností, lebo nepredložila jediný dôkaz, ktorý by smeroval k zmenšovaniu, zmene zloženia, štruktúry, likvidity a pod. majetku žalovanej. Žalobkyňa preukazovala ohrozenie možnej exekúcie vzniknutej z titulu prípadného nesplnenia povinnosti žalovanej vrátiť jej poskytnutú pôžičku, ktorá ešte nie je splatná, ako podmienky pre úspešnosť jej návrhu, avšak žiadnym konaním žalovanej takéto ohrozenie nepreukázala, preto súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. F. vyplýva, že k bytu č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX je na liste vlastníctva Plomba vyznačená na základe V-9733/2022 (Kúpna zmluva). Podľa voľne dostupných informácií bolo konanie o návrhu na vklad pred OÚ Trnava vedenom pod V-9733/2022 iniciované dňa 20.12.2022 a ku dňu 22.12.2022 je konanie prerušené. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. S poukazom na uvedené návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zamietol.

1.3 O náhrade trov konania žalovanej rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , v spojení s a tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, hoci jej nárok na náhradu trov konania vznikol, keď bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. Zo spisového materiálu mal však prvoinštančný súd preukázané, že žalovanej v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z a 17 , podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd prvej inštancie už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a .

2.1 Žalobkyňa k skutkovému stavu v odvolaní uviedla, že dňa 08.02.2022 uzatvorila ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 26.000 eur. Následne uzavrela so žalovanou na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dňa 08.02.2022 záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam. Záložná zmluva bola predmetom vkladového konania č. V 1177/2022 pred Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Z dôvodu formálnych nedostatkov záložnej zmluvy bolo katastrálne konanie rozhodnutím zo dňa 18.03.2022 prerušené, pričom sporové strany následne uzatvorili dňa 27.04.2022 dodatok č. 1 k záložnej zmluvy, ktorého účelom bolo odstrániť nedostatky pôvodnej záložnej zmluvy. Nakoľko dodatkom č. 1 k záložnej zmluve nedošlo k odstráneniu všetkých formálnych nedostatkov, okresný úrad vkladové konanie dňa 04.05.2022 opätovne prerušil. Žalobkyňa následne vypracovala dodatok č. 2 k záložnej zmluve, ktorým odstránila chyby vytknuté okresným úradom a tento dodatok bol predložený žalovanej k podpisu, žalovaná však predmetný dodatok odmietla podpísať. Žalobkyňa sa na žalovanú opakovane telefonicky i písomne obrátila so žiadosťou o podpis dodatku (naposledy dňa 19.09.2022, žiadosť prevzatá dňa 20.09.2022), avšak žalovaná naďalej odmieta podpísať dodatok, ktorý by umožnil pokračovanie vo vkladovom konaní.

2.2 Podľa bodu 6.5 zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávku veriteľa na vrátenie pôžičky voči dlžníkovi zabezpečia osobitnou zmluvou o zriadení záložného práva k spoluvlastníckemu podielu dlžníka na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXXX pre k. ú. F..). Zmluvné strany sú si povinné poskytnúť všetku súčinnosť pre zriadenie a vznik záložného práva. Konanie žalovanej preto svedčí o tom, že sa vyhýba riadnemu plneniu zmluvných povinností, pričom od žalobkyne získala finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky a odmietla jej poskytnúť súčinnosť pri odstránení formálnych nedostatkov záložnej zmluvy.

2.3 Žalobkyňa v odvolaní v súvislosti s aktuálnym stavom prebiehajúcich katastrálnych konaní uviedla, že k predmetnému bytu je v súčasnosti evidované vkladové konanie č. V-7952/2022, ktoré bolo Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor zastavené pre absenciu súčinnosti žalovanej. Rozhodnutie o zastavení tohto konania síce nie je ešte právoplatné, ale s ohľadom na skutočnosť, že predmetná záložná zmluva vykazuje nedostatky, ktoré zo strany žalovanej neboli a ani nebudú odstránené, existuje takmer 100 % predpoklad, že toto konanie bude zastavené, a teda žalobkyňa sa nestane záložným veriteľom nehnuteľností. K predmetnej nehnuteľnosti je zároveň evidované vkladové konanie č. V-9733/2022, predmetom ktorého je vklad kúpnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam. Táto

skutočnosť je zrejmá zo zapísanej plomby k nehnuteľnostiam. Zo znenia plomby zapísanej na liste vlastníctva vyplýva, že žalovaná má záujem previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo na inú osobu, pričom je tiež je nesporné, že o danej kúpnej zmluve príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodne, ak dôjde k právoplatnému zastaveniu vkladového konania č. V-7952/2022.

2.4 Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou deklarovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tejto súvislosti poukázala na ust. a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) a mala za to, že vzhľadom na kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaná snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, je jednoznačné, že ak by aj zo strany súdu došlo k zriadeniu záložného práva, o jeho vzniku by bolo možné rozhodovať až v čase, kedy by už žalovaná nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, a teda fakticky by rozhodnutie o zriadení záložného práva nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko by zaväzovalo inú osobu ako (už v tom čase) vlastníka nehnuteľností. Preto nie je možné žiadaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

2.5 Podľa žalobkyne je to práve inštitút neodkladného opatrenia, ktorý by v tejto právnej veci poskytol účinnú ochranu jej porušeného práva. Ak by totiž zo strany súdu došlo k vydaniu neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor by bol povinný postupovať v zmysle ust. § 31a písm. e) Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. Na základe tohto ustanovenia by tak okresný úrad vo veci nemohol konať a rozhodnúť o povolení vkladu v zmysle kúpnej zmluvy č. V-9733/2022. Žalovaná by tak naďalej bola vlastníkom predmetných nehnuteľností a prípadná exekúcia v prospech žalobkyne by nebola ohrozená. Aj napriek skutočnosti, že kúpna zmluva toho času evidovaná pod č. V-9733/2022 by bola uzatvorená pred rozhodnutím v tejto veci, uvedené nemá vplyv na to, že predmetné katastrálne konanie by bolo potrebné prerušiť. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na závery rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Podľa názoru žalobkyne bolo preukázané splnenie zákonnej podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, tzv. subsidiarity. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.6 Záverom odvolania žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenými osobami ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobkyňa použila zákonom prípustný odvolací dôvod (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

4. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam opísaným v návrhu (byt č. XX G. G. H. XX domu so súp. číslom XXXX I. G. J. G. F., spoločné časti a spoločné zariadenia domu, príslušenstvo domu, nebytový priestor – garáž, priľahlé pozemky). Návrh odôvodnila tým, že zmluvou o pôžičke zo dňa 8.2.2022 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 26.000 eur. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva zistila, že k predmetným nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalovanej je zapísaná plomba vyznačená na základe kúpnej zmluvy, ktorou pravdepodobne žalovaná previedla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na inú osobu. Podľa žalobkyne je jednoznačným zámerom žalovanej zbaviť sa predmetných nehnuteľností, a tým pádom ohroziť postavenie žalobkyne ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke. Je teda daná obava, že exekúcia vo veci by mohla byť ohrozená. Žalobkyňa ďalej vyslovila názor, že výlučne nariadením zabezpečovacieho opatrenia by nedošlo k účinnej ochrane jej práv a právom chránených záujmov. Ako jediný možný spôsob zabránenia prevodu vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti sa ku dňu podania návrhu javí nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami.

5. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol z dôvodu, že deklarovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa podľa záverov súdu neosvedčila, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Žalovaná je stále vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo, čím sa zabezpečí vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne a budúca exekúcia nebude ohrozená.

6. Odvolacia námietka žalobkyne smerovala voči tomu záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňou deklarovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, ktorý upravuje spôsob zápisu práv k nehnuteľnostiam tak, že práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva záver, že zabezpečovacím opatrením nie je možné dosiahnuť účel, ktorý žalobkyňa svojím návrhom sleduje, pretože prípadnému nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu predchádza návrh na vklad kúpnej zmluvy, týkajúci sa tej istej nehnuteľnosti, o ktorom by príslušný okresný úrad rozhodoval skôr, ako o zápise zabezpečovacieho opatrenia – záložného práva, zabezpečovacie opatrenie by už preto nemohlo byť do katastra nehnuteľností zapísané. Účinnú ochranu by žalobkyni poskytlo nariadenie neodkladného opatrenia, pretože príslušný orgán katastra by bol povinný postupovať podľa § 31a písm. e) katastrálneho zákona. V uvedených skutočnostiach spočíva podľa žalobkyne nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

14. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.

15. Podľa § 31a písm. e) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou,

16. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že účelom, ktorý žalobkyňa svojím návrhom sleduje je zabránenie žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami – konkrétne zabrániť vecnoprávnym účinkom uzavretej kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, ktoré by nastali rozhodnutím orgánu katastra o povolení vkladu práva z uvedenej kúpnej zmluvy.

17. Rozhodujúc o odvolaní žalobkyne odvolací súd vzal do úvahy situáciu, že už bol príslušnému katastrálnemu úradu doručený návrh na vklad práva z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Bolo by teda možné predpokladať, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom by bolo len formálnou súdnou ochranou v prípade, ak by pred zápisom záložného práva v prospech žalobkyne na základe uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad práva z kúpnej zmluvy tak, že vklad povolí, v dôsledku čoho by prišlo k zmene v osobe vlastníka predmetných nehnuteľností, ale najmä k úbytku majetku žalovanej, z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoju pohľadávku. Skutočnosťou však zostáva, že žalovaná v rozhodnom čase vydania napadnutého prvoinštančného rozhodnutia stále bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Naviac, žalobkyňa neosvedčila o akú kúpnu zmluvu – v dôsledku ktorej je poznačená plomba na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. F. – ide a či v dôsledku uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy skutočne dochádza k úbytku majetku žalovanej, resp. takému úbytku, ktorý ohrozuje vymoženie pohľadávky žalobkyne voči žalovanej. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide o skrátené konanie v rámci ktorého súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza zo skutočností uvedených v návrhu, aj odvolací súd, súhlasne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia objektívne neosvedčila nedosiahnuteľnosť sledovaného účelu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd pritom konštatuje, že súd nemôže vychádzať pri svojom rozhodovaní zo skutočností, ktoré nie sú hodnoverne osvedčené. S poukazom na citované ustanovenie tak odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa hodnoverne neosvedčila, že ňou sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu a s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ), o ktorom v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci žalovaná nevykonala žiaden procesný úkon, podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).