Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-45-2014.pdf
PDF · 88.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/45/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8C/632/2012-56 zo dňa 4. decembra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C/632/2012-56 zo dňa 4. decembra 2013 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 715,- eur, nakoľko Okresný súd Nové Zámky rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po viac ako 413 dňoch a to rozhodnutím o udelení poverenia. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotokópiou spisu OS Nové Zámky 4Er/163/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav. Dňa 17.02.2010 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 07.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora. Toto poverenie bolo expedované súdom dňa 22.12.2010, kedy mu bolo doručené je irelevantné, túto skutočnosť súd ovplyvniť nevie a nemôže. Súd prvého stupňa však poznamenal, že dňa 01.03.2010 bol vyzvaný právny zástupca oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere, dňa 08.09.2010 bol urgovaný a túto listinu súdu predložil dňa 28.09.2010. Preto nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 413 dní. Uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky musia byť splnené súčasne. Súd prvého stupňa mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, nakoľko Exekučný poriadok upravuje lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Nevydanie poverenia v lehote 15 dní nebola zapríčinená nesústredenosťou exekučného súdu, ale tým, že exekučný súd si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup súd prvého stupňa považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto v žiadnom prípade ho nepovažoval za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného
v predmetnej exekučnej veci absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V závere uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba preto nebola podaná dôvodne. Ďalej uviedol s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že navrhovateľ nepreukázal súdu, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp., že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto súd prvého stupňa sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľom. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Predmetom tohto konania je suma 125,- eur, ktorej zaplatenie sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady škody a suma 385,- eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako právny základ návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod. sp.zn. exekučného spisu EX 4700/2010. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.10.2011 a to rozhodnutím o poverení, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. K dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1 a 2 OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba zdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
V prvom rade navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci. V tejto časti je odvolanie navrhovateľa dôvodné. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Základné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS 71/97, III. ÚS 46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp.zn. 13Er/737/2010, dňa 11.05.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa 15.07.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku č.k. SR 21296/09 zo dňa 13.01.2010. Dňa 27.08.2010 exekučný súd vyzval oprávneného na zaslanie zmluvy č. 4570544 zo dňa 22.10.2008 uzatvorenú s povinným. Dňa 09.09.2010 oprávnený zaslal exekučnému súdu odpoveď na výzvu spolu so zmluvou o úvere. Dňa 22.10.2010 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013 v rámci vykonania dokazovania oboznámil účastníkov konania s predmetným exekučným spisom súvisiacim s vecou, ktorý je vedený pod sp.
zn. 13Er/737/2010 a ktorý je aj pripojený k súdnemu spisu. Súd prvého stupňa však pri písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku nesprávne pri vyhodnocovaní skutkového stavu veci vychádzal z exekučného spisu vedeného pod sp. zn. 4Er/163/2010, keď uviedol, že dňa 17.02.2010 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 07.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora. Taktiež v úvode svojho rozhodnutia pri popise návrhu navrhovateľa uviedol nesprávne údaje nesúvisiace s touto vecou. Nesprávne je tak uvedená suma nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ žiada, číslo exekučného spisu uvedeného v návrhu, ako aj označenie povinného a omeškanie súdu, ktoré nekorešpondujú s údajmi uvedenými v podanom návrhu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť a takýmto postupom účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom na jeho zrušenie odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nepostupoval, nakoľko skutkový stav veci opísaný súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom veci ani vykonaným dokazovaním na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013. Uvedené okrem nepreskúmateľnosti spôsobuje aj zmätočnosť napadnutého rozsudku a jeho nedostatočnú presvedčivosť. V závere odvolací súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (dôvod odvolania) uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí necitoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. necitoval v správnom znení, ktoré mal na danú vec aj aplikovať a preto je táto námietka navrhovateľa dôvodná. Súd prvého stupňa totiž konštatoval, že absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľom. Súd prvého stupňa tak napriek tomu, že konanie začalo dňa 27.09.2012 (teda za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. pred novelou), na vec aplikoval znenie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, teda po novele vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.z., teda aplikoval princíp retroaktivity, čím vec zároveň aj nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie citoval bez toho, aby uviedol v ktorom znení ho cituje. Napadnuté rozhodnutie tak nespĺňa ani podmienku riadneho odôvodnenia, ako celok je zmätočné, čím sa účastníkovi zároveň odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti z tohto dôvodu (nepreskúmateľnosti rozhodnutia), jeho zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.