Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1338-2014.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Subarea
2Er/1338/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 35 942 436, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, proti povinnému: INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, právne zast.: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, na vymoženie pohľadávky vo výške 10 262,76 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Borárosovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Kolískova 1, 841 05 Bratislava, pod sp. zn. EX 578/14, o námietkach povinného proti exekúcii , takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 10 262,76 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Bratislava č.k. 704-0212304214- GC04/14 zo dňa 12. 03. 2014.
Poverením č. 5601 121375 zo dňa 05. 05. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Borárosovú, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Kolískova 1, 841 05 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 578/14.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 27. 06. 2014, súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 04. 06. 2014 a plnomocenstvo zo dňa 21. 05. 2012. K podaniu súdny exekútor pripojil fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie a fotokópiu doručenky preukazujúcej jeho doručenie dňa 23. 05. 2014.
Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v námietkach uviedol, že pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava, označovaná ako pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava nebola a nie je miestne príslušná podľa § 180 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (podľa ktorého sa miestna príslušnosť pobočky určuje podľa sídla zamestnávateľa) ani na vydanie exekučného titulu na peňažné plnenie zo dňa 12. 03. 2014, ani na podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 04. 2014, pretože evidenciu miezd pre obchodnú spoločnosť INTERMONT a.s. so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystria vedie zamestnávateľ so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica. Ďalej uvádza, že pobočka Bratislava na základe vyššie uvedeného nie je príslušná na vykonanie takéhoto úkonu. Z dôvodov vyššie uvedených preto namieta aj výšku trov exekúcie. Záverom navrhuje,
aby súd po preskúmaní všetkých relevantných okolností k veci sa vzťahujúcich, vyhovel podaným námietkam povinného a následne exekúciu zastavil.
K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý poukazuje na fakt, že Sociálna poisťovňa je jediná inštitúcia v Slovenskej republike, ktorej zákon priznáva postavenie inštitúcie pre výkon sociálneho poistenia na základe zákona. Organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne sú ústredia a pobočky. V zmysle § 178 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní predmetného konania na strane oprávneného je Sociálna poisťovňa, v ktorej mene vystupuje pobočka Bratislava. Ďalej oprávnený uvádza, že na základe vyššie uvedeného jasne vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava je oprávnená domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia. Právnu subjektivitu pobočiek, ako aj ústredie Sociálnej poisťovne potvrdil vo svojom rozhodnutí 9So/8/2011 aj Najvyšší súd SR. Záverom oprávnený považuje podané námietky za neopodstatnené a trvá na pokračovaní v exekučnom konaní.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 23. 05. 2014 a obálky, v ktorej boli námietky povinného podané na poštovú prepravu a doručené súdnemu exekútorovi dňa 06. 06. 2014, zistil, že námietky proti exekúcii podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej 14-dňovej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
Jedným z predpokladov vedenia exekúcie je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (§ 161, § 162, § 171 ap. OSP); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa § 275 ods. 2 OSP). To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Nie je však oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný súd poukazuje na to, že povinný mal možnosť podľa poučenia z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Bratislava č.k. 704-0212304214-GC04/14 zo dňa 12. 03. 2014 proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Deň doručenia je deň jeho oznámenia. Ak si adresát vyzdvihne rozhodnutie po troch dňoch od jeho uloženia na pošte, za deň doručenia sa považuje tretí deň od uloženia písomnosti na pošte. Odvolanie sa podáva na Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava.
V predmetnej exekúcii je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 10 262,76 Eur.
Po oboznámení sa s námietkami povinného podanými prostredníctvom svojho právneho zástupcu s vyjadrením oprávneného súd dospel k záveru, že námietky povinného vznesené proti exekúcii a proti trovám exekúcie nie sú dôvodné. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne, keďže povinný oprávnenému neuhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o námietky povinného proti trovám exekúcie, súd má za to, že námietky proti trovám exekúcie majú význam iba v prípade, že sú predbežné trovy exekúcie určené nesprávnym spôsobom, avšak nenamieta sa zároveň neprípustnosť exekúcie. Ak povinná vznesie námietky proti exekúcii, namietajú sa tým ipso facto aj trovy exekúcie, nie však ich nesprávny výpočet, ale ich opodstatnenie čo do právneho základu. Preto súd s ohľadom na uvedené o námietkach povinného proti trovám exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.