Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-7-2023.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Subarea
10Co/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/X, XXX XX F., zastúpenej G. H. I., so sídlom J. K. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: L. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/X, XXX XX F., prechodne bytom M. XXXX/ XX, N.- K., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/12/2023-58 zo dňa 25.01.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa návrhom, doručeným súdu dňa 24.01.2023 sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby do vyporiadania BSM nevstupoval na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. F. z dôvodu, že ohrozuje telesnú, ako aj duševnú integritu žalobkyne a jej matky A. D..
Aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e), f), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie smeruje k dočasnej úprave pomerov strán sporu, ktorá okrem existencie nároku predpokladá i osvedčenie potreby naliehavosti jeho vydania. Účelom neodkladného opatrenia je v danom prípade iba dočasná úprava pomerov a nejde o rozhodnutie konečné, teda pred jeho nariadením nemusí byť nárok nepochybne preukázaný. Neznamená to však, že súd prvej inštancie nariadi neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, potrebných pre záver opodstatnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenia, že potreba jeho vydania je naliehavá.
V zmysle vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie skúmal, či v danom prípade je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, a to zakázať žalovanému dočasne vstupovať do nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Po preskúmaní samotného návrhu, ako aj pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je.
Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zakazuje žalovanému vstupovať na nehnuteľnosti, ktoré obýva žalobkyňa so svojou matkou sa sleduje ochrana jej života a zdravia, ako aj osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti.
Na základe predložených listín je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa nesplnila podmienku naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Nepreukázala, že sa žalovaný voči nej, alebo jej matke, žijúcej s ňou v spoločnej domácnosti správa násilnícky. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu totižto nie je možné vyvodiť zo skutku fyzického útoku, ktorého sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť pred 2 rokmi. Žalobkyňa súdu prvej inštancie nepredložila akýkoľvek dôkaz preukazujúci, že žalovaný naďalej koná spôsobom vyvolávajúcim dôvodnú obavu ohrozenia telesnej, resp. duševnej integrity žalobkyne, resp. jej matky. O správaní žalovaného má súd prvej inštancie informácie výlučne z návrhu žalobkyne bez preukázania, žeby voči žalovanému bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania za ublíženie na zdraví, alebo týraní blízkej a zverenej osoby, či iný postup správnych orgánov preukazujúcich závažnosť a naliehavosť riešenia súčasnej situácie v nehnuteľnostiach patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán nariadením neodkladného opatrenia.
Podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodnú obavu z hrozby násilia nie je možné vyvodiť ani z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu, v ktorej žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobkyňa nevyhovie jeho požiadavkám v súvislosti s vyporiadaním BSM, vyvodí z toho patričné konsekvencie. Ďalšia elektronická komunikácia prebiehala iba medzi zástupcami strán sporu a týkala sa vyporiadania ich BSM alebo zabezpečenia vstupu žalovaného do predmetných nehnuteľností po výmene zámkov, obsahom ktorej nebol akýkoľvek prejav násilia.
Samotná žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totižto uviedla, že medzi stranami sporu v súčasnej dobe ohľadom predmetných nehnuteľností prebiehajú mimosúdne rokovania o vyporiadaní BSM, pričom žalovaný v týchto nehnuteľnostiach nebýva a do nich vstupuje po dohode so žalobkyňou na základe svojej osobnej požiadavky, alebo požiadavky jeho právneho zástupcu. Dôvodom pre uloženie zákazu vstupu do nehnuteľnosti nemôžu byť skutočnosti, že sa jeden zo spoluvlastníkov nepodieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, resp. nákladov na jeho opravu alebo údržbu.
Pokiaľ sa žalobkyňa so žalovaným nevedia dohodnúť o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, ako aj o dispozícii s ňou a spôsobe a rozsahu nákladov na ňu vynaložených, potom na návrh ktoréhokoľvek z manželov o tom v zmysle ust. § 146 Občianskeho zákonníka rozhodne súd. Uvedené zákonné ustanovenie je aplikovateľné aj po zániku manželstva, teda aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva so zreteľom na to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve (R17/1967).
Na základe vyššie uvedeného má súd prvej inštancie za to, že v danom prípade absentuje základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického, či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal dopúšťať v spoločnom dome voči žalobkyni alebo jej matke, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 písm. f) CSP, keď mala za to, že súdu prvej inštancie preukázal naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bývalému manželovi bolo zakázané vstupovať do nehnuteľnosti, ktorú obýva so svojou matkou v záujme ochrany ich života a zdravia. Podľa odvolateľky sa bývalý manžel preukázateľne už dopustil fyzického násilia voči nej, keď ju fyzicky napadol v garáži prislúchajúcej k rodinnému domu, ale tak, že ju najprv strčil svojou zovretou päsťou do hrudníka a potom ju opakovane udieral zovretou päsťou do oblasti hlavy, pričom ju minimálne jeden krát udrel aj do oblasti pravého oka, čím jej spôsobil ľahké pomliaždenie pravej jarmovej oblasti, ľahký otras sietnice pravého oka a odreninu dlaňovej stany pravého predlaktia s dobou liečenia 12 dní. Takýto priebeh skutku bol naformulovaný aj policajtom v uznesení o postúpení veci zo dňa 28.04.2021. V ďalšom žalobkyňa poukázala, že má zo svojho bývalého manžela strach, že ju opäť fyzicky napadne a vždy keď má prísť do predmetného domu zoberie so sebou svoju matku, ktorá je imobilná na vozíku a odídu preč, pričom bývalý manžel to vždy zneužil na vynesenie veci patriacich do BSM. Uvedené skutkové tvrdenia žalobkyňa podľa svojho tvrdenia preukázala predloženou mailovou komunikáciou. Bývalému manželovi sa ju nepodarilo opätovne fyzicky napadnúť len preto, že vždy keď má prísť do domu, pred ním so svojou matkou utiekla z domu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej bývalý manžel dňa 04.11.2022 napísal výhražnú správu v znení, že ak nesplní jeho požiadavky, nech očakáva z týchto činov konsekvencie. Vzhľadom na správanie bývalého manžela, keďže ju už raz fyzicky napadol, uvedené slová v SMS správe žalobkyňa dôvodne pociťovala ako nátlak a nebezpečné vyhrážky namierené proti jej osobe, nakoľko dovtedy ju nijakým spôsobom priamo nekontaktoval. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol pri svojom rozhodovaní aj na tú skutočnosť, že opatruje svoju ťažko chorú matku, ktorá je imobilná na vozíku a akýkoľvek jej kontakt s bývalým manželom by mohol matku rozrušiť takým spôsobom, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života, nakoľko jej matka sa v dôsledku správania bývalého manžela tak trápila, že prekonala mozgovú – cievnu príhodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s tou udalosťou, že ju manžel opustil ako ťažko chorú invalidnú dôchodkyňu s príjmom do 160,- eur mesačne, ako aj s jeho následným ďalším správaním, ktorý vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie.
V ďalšom žalobkyňa uviedla, že vyporiadaná nehnuteľnosť nie je už bydliskom jej manžela, pričom všetky svoje osobné veci si už z predmetnej nehnuteľnosti odniesol, dokonca aj veci, na ktoré nemá nárok a ktoré mu nepatria. Pri každom svojom príchode na pozemok vypína bezpečnostnú kameru, ktorú má žalobkyňa nainštalovanú na ochranu svojho súkromia, bezpečnosti a majetku, a ktorú si nainštalovala na ochranu pred ním, nakoľko má z neho obavu, že jej fyzicky ublíži. Dňa 18.01.2023 prišiel bývalý manžel do predmetného domu bez toho, aby jej to oznámil, čo sám bývalý manžel priznal v emailovej správe, ktorú súdu prvej inštancie predložila. Uvedené skutkové zistenia výslovne negujú argumentáciu súdu, že do vyporiadanej nehnuteľnosti bývalý manžel vstupuje po dohode s ňou. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v tejto časti podľa žalobkyne v priamom rozpore so skutkovými zisteniami. Len vďaka náhode v čase jeho neočakávaného príchodu nebola doma, čo ju aj zachránilo pred jeho násilným správaním. Mala za to, že súd prvej inštancie sa nijako nevyporiadal s otázkou ohrozenia duševnej, telesnej integrity nielen jej ale aj jej matky, ktorá s ňou býva, a ktorá potrebuje celodennú starostlivosť. Poukázala na svoje psychické problémy, ako aj na to, že vymenila zámok z dôvodu, že sa jej kľúče stratili, čo podľa nej zneužil jej bývalý manžel a podal na ňu trestné oznámenie. V ďalšom poukázala na to, že jej bývalý manžel na ňu robí psychický nátlak, aby splnila jeho neakceptovateľné požiadavky pri vyporiadaní BSM, pričom má vedomosť, že sa lieči u psychiatra a má podlomené duševné zdravie. Rovnako poukázala na to, že bývalý manžel mal napadnúť aj ich jedinú dcéru, pričom ona musí z domu utekať, lebo sa obáva jeho neočakávaných príchodov a toho, žeby ju mohol napadnúť.
Poukazom na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.
Súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade použil správny právny predpis, správne ho vyložil a zároveň správne aplikoval na daný skutkový stav, teda zároveň vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane umožniť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane umožniť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Súd prvej inštancie správne poukázal na predpoklady nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania, takže musia byť splnené kumulatívne, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
K tomuto odvolací súd dodáva, že pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, ktorými sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie aspoň osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou ich riešenia.
Odvolací súd konštatuje, že zo zreteľného na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnemu záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhované neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o násilnom správaní žalovaného v intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán, a to rozhodnutím súdu, ktorý uloží zákaz vstupu do domu, v ktorom býva spolu so žalobkyňou, ich spoločnou dcérou a ako uvádzala žalobkyňa aj so svokrou.
Odvolací súd zohľadnil aj to, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z ohrozenia duševnej či telesnej integrity a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vytýkané nevhodné (protispoločenské) správanie postihnuté v trestnom či priestupkovom konaní. Avšak, aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku, je nevyhnutné aspoň osvedčiť násilné konanie žalovaného.
V konaní o nariadení takéhoto neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti všetkých tvrdených a rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie je potrebné osvedčiť, že podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že z predloženej listiny je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nesplnila podmienku naliehavosti dočasnej opravy pomerov a nepreukázala, že žalovaný sa voči nej alebo jej matke, resp. dcére, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, správa násilnícky.
Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla totožné skutkové okolnosti ako v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď k údajnému fyzickému násiliu voči nej zo strany žalovaného malo dôjsť pred dvoma rokmi a od uvedenej doby ani podľa tvrdenia žalobkyne sa žalovaný voči nej nedopustil žiadneho násilia, t. j. absentuje naliehavosť potreby úpravy pomerov strán a z toho vyplývajúca bezprostredná potreba nariadenia neodkladného opatrenia s tým, že sama navrhovateľka uviedla, že tomuto fyzickému útoku zo strany žalovaného predchádzal jej fyzický atak žalovaného.
Rovnako takýto zákaz neodôvodňuje ani údajné odnášanie veci patriacich do BSM žalovaným, keď na zabránenie takémuto konaniu sú iné občianskoprávne inštitúty ako zákaz vstupu do obydlia. Aj zo samotného návrhu ako aj z podaného odvolania podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa
si neuvedomuje, že žalovaný má k predmetným nehnuteľnostiam ako aj hnuteľným veciam v nich nachádzajúcich sa, pokiaľ boli nadobudnuté počas manželstva, užívacie právo v rovnakom rozsahu ako žalobkyňa. Teda žalovaný ako ich spoluvlastník môže nielenže užívať nehnuteľností, ktoré mu ako spoluvlastníkovi tiež patria, ale tiež nakladať so spoločnými hnuteľnými vecami, kde pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný odniesol hnuteľnú vec patriacu výlučne žalobkyni, nič jej nebránilo, aby sa obrátila na príslušné oddelenie Policajného zboru s trestným oznámením. Žalobkyňa tak doposiaľ neurobila, aspoň žiadna takáto skutočnosť nevyplýva z ňou podaného návrhu, resp. odvolania voči zamietnutiu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Argumentácia obavou o integritu ďalších osôb užívajúcich tieto nehnuteľností (matky žalobkyne, ako aj plnoletej dcéry žalobkyne) je podľa odvolacieho súdu úplne mylná, nakoľko tieto osoby nemajú žiadne, nielen vlastnícke, ale ani užívacie právo (nájomné právo, vecné bremeno spočívajúce v práve užívať tieto nehnuteľnosti) k dotknutým nehnuteľnostiam, t. j. žalobkyňa chce, aby žalovaný ako spoluvlastník tieto nehnuteľnosti nemohol užívať s tým, že tieto nehnuteľností prenechala, resp. poskytuje na užívanie iných tretích dospelých osôb, ktoré k týmto nehnuteľnostiam nemajú žiadne, a to ani odvodené, právo. Zo žiadneho z podaní žalobkyne (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania) nevyplýva, že by žalovaný ako spoluvlastník súhlasil s užívaním spoločných nehnuteľností inými tretími osobami, a preto domáhať sa ochrany týchto tretích, všetko plnoletých, osôb dôvodiac obavou z vlastníka týchto nehnuteľností, resp. že by vlastník týchto nehnuteľností mohol narušiť ich telesnú alebo duševnú integritu je nie len v rozpore s občianskoprávnymi predpismi, ale aj s dobrými mravmi.
Rovnako zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že SMS správa žalovaného pre žalobkyňu zo dňa 04.11.2022, podľa ktorej, ak žalobkyňa nepristúpi na jeho požiadavky, žalovaný z toho vyvodí konzekvencie, nijako nenapĺňa znaky vyhrážania sa žalobkyne, resp. že by z nej mohla mať žalobkyňa obavu o svoju duševnú alebo telesnú integritu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný môže túto nehnuteľnosť navštevovať bez toho, aby to oznamoval žalobkyni, t. j. pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že do predmetného domu žalovaný chodí bez toho, aby jej to oznámil, neporušuje tým žiaden právny predpis s tým, že opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že ako spoluvlastník môže túto nehnuteľnosť užívať v rozsahu podľa svojho vlastného uváženia, bez potreby žalobkyňou uvádzanej dohody s ňou. V prípade, ak by si odvolací súd osvojil argumentáciu žalobkyne, tak aj žalobkyňa by mohla do týchto nehnuteľností vstúpiť len so súhlasom žalovaného, resp. po predchádzajúcej dohode so žalovaným, nakoľko ako spoluvlastníčka týchto nehnuteľností s rovnakým podielom má aj presne rovnaké užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam ako žalovaný.
Uvedené požiadavky zo strany žalobkyne na žalovaného dosahujú podľa odvolacieho súdu povahu šikanózneho výkonu práva, keď žalovanému je bránené vo výkone jeho vlastníckeho práva a je v tomto vlastníckom práve obmedzovaný nielen zo strany žalobkyne, podľa ktorej môže túto nehnuteľnosť navštíviť len po jej výslovnom súhlase, ale aj tým, že žalobkyňa umožňuje túto nehnuteľnosť užívať iným tretím dospelým osobám bez súhlasu žalovaného. Argumentujúc opakom by potom aj žalobkyňa ako spoluvlastníčka v rovnakom rozsahu mohla do týchto nehnuteľností vstupovať len so súhlasom žalovaného a dokonca žalovaný by mohol tieto nehnuteľností poskytnúť na bývanie iným tretím dospelým osobám bez súhlasu žalobkyne. O konaní v rozpore s dobrými mravmi napokon svedčí aj konanie žalobkyne, ktorá v neprítomnosti žalovaného vymenila zámok a ak by bolo aj pravdivé tvrdenie, že stratila od zámku kľúče, nič jej nebránilo túto skutočnosť oznámiť žalovanému (z odvolania vyplýva, že majú telefonický kontakt) a požiadať žalovaného o vyhotovenie repliky kľúča, resp. v prípade výmeny zámku poskytnúť žalovanému kľúč od novej zámky. Naopak, žalobkyňa vymenením zámku na nehnuteľnosti zabránila spoluvlastníkovi nehnuteľnosti v ich užívaní, čo nielenže nemôže požívať ochranu, o čo sa paradoxne žalobkyňa snažila uvedením tejto skutočnosti v odvolaní proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale je v rozpore s riadnym spolunažívaním, resp. s dobrými mravmi s tým, že tento rozpor nemôže v žiadnom prípade požívať ochranu zo strany súdu, a to dokonca v takej miere, že žalovanému sa v celom rozsahu zakáže užívanie týchto nehnuteľností až do skončenia konania vo veci samej.
Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o podanom návrhu. Z jej tvrdení o potrebe eliminovať kontakt osoby, ktorá je dôvodná podozrivá z násilia vo vzťahu k inej osobe a zamedziť nadchádzajúcim útokom z jej strany, možno vo všeobecnosti súhlasiť, ale to iba v prípade, ak je uvedená osoba z násilia dôvodne podozrivá, t. j. ak násilné konanie alebo hrozba násilného konania je aspoň osvedčená, čo v danom prípade nebolo splnené.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie navrhovaného opatrenia.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej právo na náhradu trov nevzniklo a úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).