Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-78-2021.pdf
PDF · 173.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/78/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: 3P slúži Vám, s. r. o., so sídlom Zátišie 1836/17, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 50 975 455, zastúpeného spoločnosťou ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101240468/2021 zo dňa 15.7.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100418317/2021 zo dňa 11.3.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty vo výške 30 231,49 eur za zdaňovacie obdobie september 2018.
2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom zistil, že žalobca nenadobudol plnenie od dodávateľa High Produce, s. r. o. nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predložených faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie tovaru a služieb týmto dodávateľom.
3. V posudzovanom prípade správca dane založil svoje závery prioritne na skutočnostiach zistených v rámci obchodno-právneho vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom. V danom prípade je teda jadrom problému spochybnenie priameho plnenia, ktoré malo byť uskutočnené pre kontrolovaného platiteľa dane.
4. Vyhodnotením všetkých skutočností správca dane skonštatoval, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt si uplatnil právo odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z titulu ich dodania, keďže daňový subjekt jednoznačne a vierohodne nepreukázal, že tovar a služby mu boli dodané spoločnosťou High Produce, s. r. o.
5. Správca dane v predmetnej veci uviedol, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte čo vyplýva z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia daňový subjekt musí preukázať všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
6. Správca dane v daňovom konaní postupoval v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi chránil záujmy štátu a pritom dbal aj na zachovanie práva právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane hodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, t. j. dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov keď pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti sa pri správe daní neprihliada.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 28.4.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.
8. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 101240468/2021 zo dňa 15.7.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100418317/2021 zo dňa 11.3.2021.
9. Odvolací orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že došlo k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou High Produce, s. r. o., to znamená, že nebolo preukázané, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Rozhodné je, že daňový subjekt neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia toho, či osoba A. B., s ktorým mal realizovať sporné zdaniteľné obchody, je oprávnená konať za dodávateľa, neoveroval jeho totožnosť na základe osobného dokladu a to v situácii, keď z Obchodného registra SR mohol zistiť, že konateľom vyššie uvedenej dodávateľskej spoločností je cudzí štátny príslušník, ktorý mal podpísať zmluvu k sporným obchodom, avšak daňový subjekt nebol s ním počas obchodných vzťahov v žiadnom kontakte. Daňový subjekt podľa svojho vyjadrenia nebol ani v sídle, či sklade tejto spoločností a tak nevyužil jednu z dostupných možností na preverenie svojho obchodného partnera. Daňový subjekt prijal ponuku splnomocneného zástupcu uvedenej spoločnosti, ktorý daňový subjekt oslovil, spoločnosť bola teda novým obchodným partnerom daňového subjektu, pričom on si túto spoločnosť nijako nepreveril. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a výber obchodných partnerov je jeho legitímnym rozhodnutím. Bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo spochybnené s ohľadom na osobu dodávateľa. Nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou požadovať od daňového subjektu dodržanie zásady bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti, ktorá je spojená so zásadou starostlivosti riadneho hospodára, premietnutou v ustanoveniach § 2 ods. l, § 135a, § 194, § 265 Obchodného zákonníka.
10. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane fotokópiu plnej moci, ktorou mal konateľ spoločnosti High Produce,
s. r. o. José Gascon splnomocniť A. B., aby v mene spoločnosti High Produce, s. r. o. uzatváral obchodné zmluvy a vystavoval faktúry. Fotokópiu plnej moci daňový subjekt zaslal až v prílohe odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, a to napriek tomu, že bol správcom dane vyzvaný na predloženie splnomocnenia. Taktiež bol daňový subjekt so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly oboznámený a predmetné zistenia boli popísané aj v protokole. Daňový subjekt sa nevyjadril ani k jednému oboznámeniu, nevyjadril sa ani k zisteniam uvedeným v protokole.
11. V súvislosti s rámcovou zmluvou, ktorú mal podpísať konateľ spoločnosti High Produce, s. r. o.. žalovaný uviedol, že o tomto doklade nemožno hovoriť ako o hodnovernom, pretože je podpísané zahraničným konateľom dodávateľskej spoločnosti, o ktorej správca dane zistil, že osoba s uvedenou identitou reálne v databáze obyvateľov v Španielsku neexistuje. Konateľ daňového subjektu vo svojej výpovedi pred správcom dane 3.12.2018 uviedol, že rokoval aj s obchodným zástupcom pánom B.. Je zrejmé, že nikdy sa nestretol ani nekontaktoval s konateľom dodávateľskej spoločnosti.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané či faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH boli zaúčtované dodávateľom v jeho účtovníctve, či má riadne zaúčtované doklady o obstarávaní tovaru alebo služby, a teda či k riadnemu dodaniu fakturovaných tovarov aj v skutočnosti došlo, a to z dôvodu, že miestne zisťovania za účelom preverenia sídla High Produce, s. r. o. sporných zdaniteľných obchodoch skončili so záverom, že sídlo na adrese uvedenej v obchodnom registri nemá.
13. Žalovaný uviedol, že ďalšou dôležitou pochybnosťou v obchodných prípadoch je aj to, že daňový subjekt v odvolaní tvrdil, že nekamiónové objemy tovaru daňový subjekt preberal v sklade dodávateľa High Produce, s. r. o. na Skladovej ulici č. 2 v Trnave. Tieto tvrdenia sa však javia ako nepravdivé, pretože konateľ daňového subjektu dňa 3.12.2018 uviedol, že tovar od spoločnosti High Produce, s. r. o. bol doručený do skladových priestoroch daňového subjektu na Galvaniho 8 v Bratislave. Taktiež tvrdenie daňového subjektu, že aj zamestnanci správcu dane mali možnosť tovar vidieť v sklade daňového subjektu sa javí vo vzťahu k obsahu spisu aj k obsahu napadnutého rozhodnutia ako nepravdivé, navyše správca dane nespochybnil existenciu tovaru, nemal preto dôvod preverovať jeho existenciu v sklade daňového subjektu.
14. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
15. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak správca dane spochybní, že daňový subjekt nadobudol tovar práve od deklarovaného dodávateľa nie je jeho povinnosťou zisťovať, ktorý dodávateľ v skutočnosti tovar dodal, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Zároveň správca dane v prípade spochybnenia reálneho obchodu, a to aj vo vzťahu k osobe dodávateľa má právo žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, či vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti.
16. Námietku daňového subjektu, že nie je dostatočne zrejmé na čom sú závery správcu dane založené, nie sú dostatočne odôvodnené, pretože odvolací orgán v tomto smere poukazuje, že správca dane v rozhodnutí popísal porušenie zákona o DPH vo vzťahu k získaným dôkazom. Kontrolovanými zisteniami sa nepreukázalo, že spoločnosť High Produce, s. r. o. splnomocnila inú osobu konať v jej mene a uzatvárať obchody, t. j. dodanie tovaru uvedeného na sporných faktúrach nebolo spoločnosťou High Produce, s. r. o. uskutočnené podľa § 8 zákona o DPH a následne im pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane v napadnutom rozhodnutí na žiadnom mieste neuviedol, že spochybňuje existenciu tovaru a služieb, ani netvrdil, že daňový subjekt nemohol dodávať tovar svojim odberateľom, no v rámci dokazovania nebolo preukázané, že tento tovar mu dodala spoločnosti High Produce, s. r. o. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt dostatočne
nepreveril dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, nekonal osobne s konateľom dodávateľskej spoločnosti, nepreveril si jeho totožnosť a nevynaložil rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s preverovaním splnomocnenej osoby, ktoré mala konať za spoločnosť dodávateľa, teda spoločnosť High Produce, s. r. o. A. B., bola identifikácia tejto osoby preverovaná na základe telefónného čísla, ktoré táto osoba poskytla, pričom preverovaním tohto čísla bolo zistené, že číslo, ktoré uviedol svedok A. B. patrilo osobe C. D., táto osoba nereagovala na predvolanie na výsluch doručovaný verejnou vyhláškou z dôvodu, že táto osoba mala trvalý pobyt evidovaný na mesto A.. Správca dane z dôvodu nedostatočnej identifikácie uvedenej osoby nemohol pána A. B. v procese daňovej kontroly vypočuť ako svedka.
18. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepredložil reálne dôkazy o uskutočnení predmetných obchodov, potvrdenia od dodávateľa, odberateľa, resp. dôkazy o preprave. Odvolací orgán z predloženého spisu zistil, že tvrdenia daňového subjektu sú nepravdivé, pretože žalobcom predložené CMR doklady nepreukazujú dodanie sporného tovaru spoločnosťou High Produce, s. r. o., pričom v žiadnej časti CMR táto spoločnosť nie je ani uvedená ako príjemca tovaru. Okrem toho ani samotný žalobca v časti 24 CMR nepotvrdil, že tovar prevzal (chýba pečiatka príjemcu, resp. je tam pečiatka spoločnosti TRIPSY, s. r. o., KOEXIMPO, s. r. o., čo by mali byť odberatelia žalobcu, alebo ako príjemca je v časti 2 uvedená spoločnosť PPS one, s. r. o., t.j. iný subjekt ako je žalobca). V tejto súvislosti žalovaný ešte doplnil, že žalobca tak v žalobe ako aj v odvolacom správnom konaní uvádzal, že tovar od dodávateľa bol prevažne dodávaný vrátane dopravy priamo do skladu žalobcu, kde ho prebral vedúci skladu a následne bol tovar prekontrolovaný aj konateľom žalobcu. Nie je preto zrejmé, prečo je v časti 24 CMR dokladu pečiatka spoločnosti TRIPSY, s. r. o., resp. KOEXIMPO, s. r. o., teda odberateľov žalobcu, keď podľa vyjadrenia žalobcu mal sporný tovar prebrať on alebo skladník žalobcu. Tiež poznamenal, že dodávateľská spoločnosť High Produce, s.r.o. je nekontaktná a nemožno preveriť jej účtovnú a daňovú evidenciu, pričom dokazovaním sa nepreukázalo, že uvedenému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
19. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu ako aj rozhodnutia správcu dane zistil, že tento vec posúdil správne, skutkový stav vyhodnotil vo vzťahu ku všetkým vykonaným dôkazom, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a dostatočne zrejmé, že daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať, že tovaru uvedený na sporných faktúrach bol dodaný práve spoločnosťou, ktorú deklaroval ako svojho dodávateľa, teda spoločnosť High Produce, s. r. o. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom mu vznikli opodstatnené pochybnosti, ktoré v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol. Správca dane na základe všetkých zhromaždených dôkazných prostriedkov v zmysle zásad uvedených v § 3 ods. 1 a ods. 3 daňového poriadku a s aplikovaním § 63 ods. 2 daňového poriadku vydal napadnuté rozhodnutie. Odvolací orgán nesúhlasí s námietkou, že napadnutým rozhodnutím boli porušené zásady správy daní, ale konštatuje, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy o vzájomnej súvislosti pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
II. Žaloba a žalobné dôvody
20. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.9.2021 žalobu.
21. V súvislosti s neuznaním nároku na odpočet dane u zásielok od dodávateľa spoločnosti High Produce, s. r. o., žalobca poukazuje na to, že správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt nepredložil relevantné dôkazy o dodaní tovaru a služieb týmto dodávateľom. Správca dane neuznal odpočítanie dane výhradne na základe toho, že dodávateľ fakturovaného tovaru a služieb spoločnosť High Produce, s. r. o. si nepreberala zásielky, nereagovala na výzvy správcu dane. Správca dane
predvolal ako svedka konateľa spoločnosti pána José Gascona zo Španielskeho kráľovstva, avšak zásielka sa vrátila s poznámkou - adresát neznámy. Aj v tomto smere podľa názoru žalobcu došlo k nedostatočnému vykonaniu dokazovania, pretože správca dane prostredníctvom finančnej správy v zahraničí nezisťoval pobyt tejto osoby a nezabezpečil vypočutie konateľa tejto spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť High Produce, s. r. o. sa nenachádzala v zozname subjektov ako rizikový daňový subjekt.
22. Žalobca ďalej namieta, že v konaní mal byť vypočutý aj svedok E. F., ktorý mal vedomosť o obchodných aktivitách žalobcu so svojimi dodávateľmi.
23. Žalobca poukázal, že mal uzatvorené rámcové zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 1.5.2018. Predmetné obchodné prípady boli riadne v súlade s platnými právnymi predpismi realizované na základe písomných objednávok, riadne zaúčtované do účtovníctva žalobcu vrátane príjemiek a výdajok na sklad, tovar nadobudnutý od dodávateľa sa riadne použil pre balenie objednaných tovarov od zákazníkov daňového subjektu. Tovar od dodávateľa bol prevažne dodávaný vrátane dopravy priamo do skladu daňového subjektu, kde ho riadne prebral ako už bolo vyššie uvedené. Prebratie tovaru zabezpečoval svedok vedúci skladu p. B..
24. Žalobca namietal, že v konaní nebol vypočutý ani ďalší svedok, a to pán A. B., ktorý vystupoval za spoločnosť High Produce, s. r. o. na základe riadnej plnej moci ako obchodný zástupca. Predmetné obchodné prípady boli riadne v súlade s platnými právnymi predpismi realizované na základe písomných objednávok, riadne zaúčtované do účtovníctva daňového subjektu, vrátenie príjemiek a výdajok na sklad, tovar nadobudnutý od dodávateľov sa riadne použil pre balenie objednaných tovarov od zákazníkov daňového subjektu. Taktiež služby nadobudnuté od dodávateľov sa riadne v zmysle zákona použili pre zákazníkov daňového subjektu.
25. Žalobca uvádza, že podľa ust. § 45 ods. 2 písm. a) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale musí byť zo strany správcu dane na takýto úkon vyzvaný, pričom však z výzvy musí byť zrejmé, aké pochybnosti a akým spôsobom majú byť zo strany daňového subjektu tieto nejasnosti odstránené, z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí avšak za určitých podmienok. Každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. V tieto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C354/03 Optigen LTD. Z uvedeného rozsudku ďalej vyplýva, že daňový subjekt má povinnosť preukázať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou dodávateľa, a to spôsobom a formou určenou správcom dane v súlade so zákonnou úpravou platnou v Slovenskej republike. Z protokolu však vyplýva, že správca dane svoje závery, ktoré viedli k nepriznaniu odpočítania dane zo sporných faktúr založil výhradne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatkov v komunikácii s dodávateľmi. Tieto však ani nie je možné považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. V danom prípade správca dane pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
26. Žalobca poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne zdôvodnené, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho posúdeného skutkového právneho stavu a v rozpore so zákonom. V danom prípade neboli vypočuté osoby, ktoré boli v čase realizácie obchodných prípadov štatutárnym orgánom dodávateľa a odberateľov žalobcu.
27. Žalobca považuje za neodôvodnené rozhodnutie žalovaného preto, lebo požiadavka v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia nebola zo strany žalovaného ani správcu dane, riadne naplnená. Skutková stránka odôvodnenia má obsahovať opis podstaty veci a nielen reprodukciu znenia konkrétnych ustanovení zákona. Daňový subjekt uvádza, že aj keď navonok pôsobí obsah odôvodnenia rozhodnutia dane bohato, na prezentáciu skutkových okolností a prijatých právnych záverov, jeho ťažiskom je iba sumarizáciou rozporuplných dôvodov. V rozhodnutí sú navyše
popísané rôzne protichodné odôvodňujúce skutočnosti, ktoré mali byť zo strany daňového subjektu porušené, čo ešte umocňuje pochybnosti daňového subjektu, čo vlastne správca dane považuje za rozhodujúce pre prijatie svojich skutkových a právnych záverov, ktoré viedli k nepriznaniu odpočítania dane.
28. Žalobca riadne uskutočnil zdaniteľné plnenie v predmetnom zdaňovacom období, čo riadne zdokladoval riadnou účtovnou evidenciou, vydanými aj prijatými faktúrami, dodacími listami, skladovou evidenciou, riadne uskutočnenými platbami, bezhotovostným stykom, všetko riadne v súlade s platnými predpismi. Daňový subjekt preto navrhol vykonanie miestneho zisťovania v skladoch a priestoroch, kde bol tovar priebežne uskladňovaný. Daňový subjekt, t. j. žalobca cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/108/2009 „zo zákona o správe dani vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na základe ktorých preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásahu realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov, preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.“
29. Ak teda podľa správcu dane tovar nedodala spoločnosť uvedená na faktúre, pričom tovar reálne existoval musela ho dodať iná spoločnosť, daňový subjekt preto žiada, aby správca dane jednoznačne vysvetlil kto podľa neho, ako a na základe akých podmienok tento tovar dodal. Žalobca je nútený konštatovať, že reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov v predmetnom zdaňovacom období bola spochybnená len a len tvrdením správcu dane, slovným vyjadrením, nie však nejakým relevantným dôkazom. Práve naopak daňový subjekt bez pochybnosti preukázal dodanie deklarovaných tovarov.
30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná tým, že rozhodnutie je založené na nedostatku dôvodov, skutkových, o ktoré sa správny orgán opiera a ktorými dôvodí svoje rozhodnutie. Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správca dane svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané, ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR, 5Sžf/108/2009).
31. Žalobca v súvislosti s danými prípadmi poukázal v rámci riešenia otázky dôkazného bremena na judikáty Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, rozsudky Najvyššieho súdu SR 8Sžf/14/2012, 5Sžf/22/2009, 3Sžf/1/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžf/108/2009, rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21.6.2012 vo veci Mahagében Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága C80/11 a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága C-142/11. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť práva na odpočet:
- ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka platiteľom dane a hospodárska činnosť,
- v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa smernica vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo z iných podvodov,
- naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet DPH tomuto platiteľovi dane.
32. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že nemožno opomenúť ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7 Sžf/4/2013, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude účtovná evidencia riadne vedená. Nemožno rozširovať preukázanie akýchkoľvek skutočností na žalobcu, na ktoré nemá žalobca vplyv a týkajú sa povinnosti iného subjektu, ktoré žalobca nemôže sám ovplyvniť. Nesprávny je záver žalovaného ako aj správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z ust. § 29 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov a § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Z uvedených ustanovení zákona ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.
33. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C354/03 Optigen Ltd. (bod 47) okrem iného uvádza, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Ak neuniesli svoje dôkazné bremeno dodávatelia daňového subjektu a nepreukázali konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči daňovému subjektu táto skutočnosť preukázaná bola.
34. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem dodanie tovaru v uvedenom ustanovení neodkazuje na prevod vlastníctva podľa formálnych náležitostí uplatniteľných vnútroštátnym právom, ale zahŕňa všetky prevody hmotného majetku oprávňujúce druhú stranu k skutočnému nakladaniu s uvedeným majetkom akoby bola majiteľom tohto majetku (rozsudok Súdneho dvora EÚ C/78/12 vo veci Evita - K). Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že daňový subjekt faktúrou preukazuje aj to, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, a teda daňový subjekt takto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno nielen k existencii plnenia, o ktorom správca dane nepochybuje, ale aj k osobe dodávateľa.
35. Žalobca ďalej namieta, že správca dane nedostatočne a spoľahlivo nezistil skutkový stav. Správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1-3, § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku. Záver správcov dane, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Daňový subjekt má pocit, že správca dane namiesto toho, aby riadne viedol dokazovanie jednoducho skopíroval poznatky od iných správcov dane a tieto skopíroval do protokolu z daňovej kontroly. Nie je možné len umelo prevziať poznatky z iných úradov a orgánov, ale v daňovom konaní, ak správca dane poukazuje na vyjadrenie nejakej osoby, tak v daňovom konaní musí byť takáto osoba vypočutá ako svedok za prítomnosti daňového subjektu v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Je tiež zrejmé, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatok, nezrozumiteľnosť, vzájomný rozpor, a teda je porušené ust. § 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov, pretože odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, pre ktoré konkrétne dôvody správca dane neuznal obchodný prípad, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Záverom žalobca uvádza, že postup správcov dane v celom konaní sa javí ako diskriminačný voči daňovému subjektu, nakoľko správca dane nepriznáva žalobcovi právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb, ale súčasne daň z prijatých služieb týkajúcich sa daného tovaru nespochybnil. V rozpore s týmto konaním daňového úradu je konštatovanie, že daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov za dodanie tovaru a poskytnutie služby ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, pretože bolo spochybnené dodanie tovaru a služieb pri prijatých zdaniteľných plneniach. Uvedený nezákonný postup správcu dane je opätovne vytýkaný správcom dane Finančným riaditeľstvom SR (rozhodovacia prax odvolacieho orgánu).
III. Vyjadrenie žalovaného
36. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.11.2021, doručeným súdu 25.11.2021 keď k jednotlivým námietkam žalobcu uvedených v žalobnom návrhu uviedol, že pokiaľ sa týka námietky, že správca dane neuznal odpočítanie dane výhradne na základe toho, že jeho dodávateľ, spoločnosť High Produce, s. r. o. nepreberala zásielky a nereagovala, tak žalovaný uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal vykonané dokazovanie, na základe ktorého odôvodnil svoje rozhodnutie a odôvodnil aj porušenie zákona zo strany žalobcu. Rozsah dokazovania a závery prijaté na základe tohto dokazovania zo strany správcu dane žalovaný považuje za súladné so zákonom.
37. V súvislosti s nepredvolaním konateľa spoločnosti konateľa spoločnosti High Produce, s. r. o. Jose Gascona, žalovaný vo vyjadrení popísal ako sa správca dane snažil túto osobu zabezpečiť až nakoniec došiel k záveru, že uvedená osoba s takouto identitou neexistuje.
38. Žalovaný uvádza, že svedok B. bol v konaní vypočutý, jednalo sa o vedúceho skladu žalobcu. Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že konateľa ani splnomocneného zástupcu spoločnosti dodávateľa nepoznal a on len preberal tovar.
39. Pokiaľ ide o vypočutie svedka A. B., obchodného zástupcu spoločnosti High Produce, s. r. o., aj v tomto prípade sa správca dane snažil zabezpečiť túto osobu na výsluch, avšak z Registra obyvateľov SR bolo zistené, že takáto osoba s takými údajmi, ktoré boli nahlásené ako údaje tejto svedkyne neexistuje, resp. nenachádza sa v Registri obyvateľov SR.
40. V súvislosti s námietkou žalobcu, že spoločnosť High Produce, s. r. o. mala uzatvorenú rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci, tak žalovaný uviedol, že ide len o formálne doklady, pričom nesplnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH je možné odpustiť len na základe týchto dokladov, pretože preverovaním bolo zistené, že osoby, ktoré boli na dodacích listoch podpísané a ktoré boli podpísané na dokladoch dodávateľských firiem skutočne neexistovali, ich totožnosť nebola vôbec zistená, hoci sa o to správca dane viackrát bezúspešne pokúšal. Pokiaľ ide o osobu svedka E. F., tak tento ako bývalý konateľ žalobcu uviedol pred správcom dane, že nikdy sa nestretol ani inak nekontaktoval s konateľom uvedenej spoločnosti, znamená to, že konateľ nebol osobne prítomný pri podpise zmluvy. Obchodný zástupca konajúci za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia predloženého žalobcom až v odvolacom konaní nepodpísal ani zmluvu ani sporné faktúry, hoci zo splnomocnenia bol na tento úkon oprávnený.
41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že na ťarchu žalobcu pričítal skutočnosti, ktoré boli na strane subdodávateľov, teda osôb, s ktorými nebol žalobca priamo v kontakte, žalovaný uviedol, že negatívne zistenia ohľadom subdodávateľov správca dane nepričítal na ťarchu žalobcu ani žalobca neznášal z tohto titulu dôkaznú núdzu. Aj v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že svoje závery prioritne založil na skutočnostiach zistených v rámci obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľovi.
42. V súvislosti s prenesením dôkazného bremena na žalobcu zo strany správcu dane, žalovaný uvádza, že podľa žalovaného je primárnou skutočnosťou pri uplatnení si nároku na odpočet DPH, uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý si svoj nárok na odpočet DPH uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov, ktoré predkladá práve žalobca. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je mu zrejmé, na čom sú závery správcu dane založené v jeho rozhodnutí, tak žalovaný uvádza, že žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. Správca dane podrobne popísal porušenie zákona o DPH aj daňového poriadku vo vzťahu k získaným dôkazom. Obchody deklarované spornými dokladmi žalobcu neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedenými a to spoločnosťou High Produce, s. r. o. Spoločnosť High Produce, s. r. o. sporné zdaniteľné obchody
nepreukázala žiadnym spôsobom, keď nereagovala na výzvy správcu dane, nepredložila požadované doklady, čím u správcu dane vznikli pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Tiež dodal, že v máji 2018 ako aj v septembri 2018 bol predmetom dodávok od spoločnosti High Produce, s. r. o. druhovo rovnaký sporný tovar (papier, obalový materiál, fólie).
44. V súvislosti s namietanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj súdneho dvora, žalovaný uvádza, že námietky žalobcu týkajúce sa rozloženie dôkazného bremena a predkladania dôkazov s argumentáciou na vyššie uvedenú judikatúru považuje žalovaný za námietku smerujúce k splneniu formálnych podmienok na predloženie listinných dôkazov, čo však pri uplatnení práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu a v danom prípade preukazovať, že predmet fakturácie skutočne dodali dodávatelia uvedený na sporných faktúrach. Žalovaný zastáva názor, že nie je postačujúce iba citovať určité právne stanovisko vytrhnuté z kontextu, ale je aj potrebné preukázať, že daný rozsudok je možné aplikovať na daný prípad, čo žalobca neurobil.
IV. Relevantná právna úprava
45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci požiadali o nariadenie pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.2.2023 a vec prejednal podľa § 107 ods. 1 SSP
v neprítomnosti účastníkov konania, pričom z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil iba zástupca žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
47. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že právny zástupca žalobcu mal doručenie vykázané, lehotu na prípravu na pojednávanie zachovanú, svoju účasť neospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
48. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie september 2018, pričom daňová kontrola bola začatá dňa 22.1.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102623732/2018 zo dňa 18.12.2018 a úradného záznamu č. 100705767/2019 zo dňa 21.3.2019.
49. Dňa 8.6.2020 bolo daňovému subjektu doručené oznámenie o oboznámení sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly č. 100951598/2020 zo dňa 28.5.2020, pričom žalobca sa v určenej lehote k oboznámeniu nevyjadril.
50. O výsledku z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101173973/2020 zo dňa 14.7.2020, ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu dňa 5.8.2020.
51. Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu písomne vyjadril, pričom jeho vyjadrenie bolo zaevidované pod č. 6/07675441/2020. Dňa 8.2.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu s výzvou, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100215240/2021, ktorú správca dane považoval za poslednú vo vyrubovacom konaní a dňa 11.3.2021 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal a ktoré žalovaný potvrdil ako vecne správne.
52. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že daňový subjekt, t. j. žalobca si za zdaňovacie obdobie september 2018 uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH od dodávateľa High Produce, s. r. o. za nákup tovaru (papier, obalový materiál, „pack film“, „ulith film“, páska žltá, fólie a to ručná strečová, strojová, bublinková) špecifikovaných v jednotlivých dodávateľských faktúrach a jednej faktúry za dopravu, v celkovej sume 181 388,96 eur, z toho základ dane predstavoval 151 157,47 eur a DPH vo výške 30 231,49 eur, pričom k sporným faktúram boli priložené dodacie listy.
53. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre právne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
54. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.
55. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.
56. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.9.2018).
57. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4018 pod číslom 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté pochybnosti.
58. Pokiaľ ide o dodávateľa žalobcu obchodnú spoločnosť High Produce, s. r. o. , tak bola preverovaná osoba konateľa tejto spoločnosti, a to Jose Gascon, občan Španielskeho kráľovstva, ktorý bol na základe údajov, ktoré boli poskytnuté žalobcom, predvolávaný na výsluch, avšak zásielka sa vrátila s oznámením „adresát neznámy“. V priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania sa nepodarilo jednoznačným spôsobom identifikovať osobu Jose Gascona, pričom žalovaný v tomto smere vykonal aj žiadosť o MVI na príslušnú daňovú správu v Španielsku, kde dopytovaný orgán na základe mena, priezviska a dátumu narodenia neidentifikoval daňovníka Jose Gascona.
59. Správca dane na základe pokynu odvolacieho orgánu preveril aj osobné údaje osoby A. B., ktorý mal byť osobou splnomocnenou na základe splnomocnenia, ktoré predložil žalobca, uzatvárať obchody a vystavovať faktúry za spoločnosť High Produce, s. r. o.. Bolo zistené, že A. B. nebolo možné identifikovať, nakoľko sa táto osoba nenachádzala v Registri obyvateľov SR a správca dane ju preto nemohol predvolať ako svedka za účelom objasnenia sporných zdaniteľných obchodov. Znamená to, že žalobca nedostatočným spôsobom identifikoval osobu, s ktorou mal uzatvárať sporné obchody, na základe ktorých predložil faktúry, z ktorých si následne uplatňoval právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
60. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný sa riadili iba subjektívnymi úvahami, ktoré neboli založené na dôkazoch, tak krajský súd poznamenáva, že ide o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačné, že daňové orgány založili svoje rozhodnutie na tom, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, že tovar a služby mu boli dodané práve tým dodávateľom, ktorý je deklarovaný na predložených dodávateľských faktúrach. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán, t. j. správca dane ako aj žalovaný, sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa.
61. V súvislosti so žiadosťou žalobcu, aby v danej veci bol vypočutý aj vedúci skladu žalobcu pán B., žalovaný uviedol, že tento svedok bol vypočutý. Svedok uviedol, že nepoznal konateľa ani splnomocneného zástupcu spoločnosti High Produce, s. r. o. On len preberal tovar v sklade a nepamätal si už o akú spoločnosť sa jednalo.
62. V súvislosti s námietkou prenesenia dôkazného bremena na žalobcu krajský súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že došlo k dodaniu tovaru, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou High Produce, s. r. o., tak ako to deklaroval žalobca a nebolo preukázané, že uvedenému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu uvedenú na faktúrach priznať a odviesť. Uvedené doklady sú dokladmi len vtedy, ak odrážajú reálnu skutočnosť. Na ťarchu žalobcu v danom prípade je tá skutočnosť, že si dostatočným spôsobom nepreveril osobu, ktorá jednala
za dodávateľskú spoločnosť, a to osobu A. B., s ktorým mal žalobca jednať pri uzatváraní obchodov. Túto osobu dostatočne neidentifikoval, pričom bývalý konateľ spoločnosti žalobcu E. F. uviedol, že pri uzatváraní obchodov s touto osobou jemu postačoval telefónny kontakt, poprípade vizitka spoločnosti. Tu treba na ťarchu žalobcu uviesť, že žalobca nekonal s dostatočnou opatrnosťou pri uzatváraní obchodných vzťahov, čo má za následok, že nemohol byť žalobcovi priznaný nárok dodávateľských faktúr od spoločností, ktoré žalobcovi tovar a služby nemohli podľa výsledkov dokazovania dodať.
63. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR zákonnú ochranu používa len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje a s ktorými uzatvára obchodné vzťahy.
64. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pokiaľ správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, tak mal preukázať, kto žalobcovi tovary a služby dodal, keď to neboli dodávateľské spoločnosti, ako tvrdí správca dane a žalovaný, tak krajský súd poznamenáva, že nie je úlohou správcu dane ani daňových orgánov preukazovať pôvod tovaru, pretože táto povinnosť je na strane žalobcu, teda daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok.
65. Správca dane na základe vyhodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly spochybnil deklarované obchodné transakcie vykonané žalobcom. U dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach sa nepreukázali, že by v rozhodnom období disponovali materiálnym plnením, ktoré by mohli dodať daňovému subjektu a že by reálne vykonávali ekonomickú činnosť. Kontrolovaný daňový subjekt tieto pochybnosti nevyvrátil, v posudzovanom prípade nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa High Produce, s. r. o. pri dodaní tovaru a služieb v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a preto mu nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby bol vo veci vypočutý E. F. ako svedok, správny súd uvádza, že jeho vypočutie v postavení svedka nebolo možné, keďže táto osoba bola konateľom spoločnosti žalobcu a táto osoba bola vypočutá dňa 3.12.2018, pričom k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou High Produce, s. r. o. nepodal žiadne vyjadrenie, ktoré by potvrdilo obchodnú spoluprácu medzi týmito subjektami.
66. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný, založil svoje rozhodnutie na subjektoch, s ktorými žalobca nebol v priamom kontakte, v priamom obchodnom vzťahu, teda na subdodávateľoch, tak táto námietka je podľa názoru krajského súdu zavádzajúca, pretože správne orgány v rámci vykonaného šetrenia spochybnili práve subjekt dodávateľa, t.j. High Produce, s. r. o., a to najmä tú skutočnosť, že osoba, ktoré mala za túto spoločnosť vystupovať v rámci obchodných vzťahov v skutočnosti neexistovala, pričom za tohto stavu nemožno konštatovať, že predmet fakturácie skutočne dodal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach.
67. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predložil reálne dôkazy o uskutočnení predmetných obchodov, teda účtovné doklady, potvrdenia od dodávateľov, odberateľov, potvrdenie o preprave, tak krajský súd, podobne ako žalovaný, z obsahu spisového materiálu zistil, že takéto tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé, pretože daňový subjekt nepotvrdil žiadne potvrdenia od dodávateľov, žiadne dôkazy o preprave sporného tovaru, nepodarilo sa žalobcovi dostatočným spôsobom identifikovať osoby, s ktorými jednal pri uzatváraní obchodných vzťahov.
68. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukazuje žalobca v podanej žalobe krajský súd poznamenáva, že táto judikatúra nemá vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu relevanciu a je pre daný prípad neaplikovateľná. Správca dane, ako aj žalovaný, založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré sa zakladajú na priamom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a nie na vzťahoch, ktoré vyplývajú zo subdodávateľských spoločností, s ktorými žalobca priamo nebol v kontakte a s ktorými neuzatváral priame obchodné transakcie. Okrem toho v súvislosti s príslušnou judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd poznamenáva, že ide o judikatúru, ktorá nepopiera právo žalobcu uplatniť si právo na odpočet DPH, avšak z tejto judikatúry, ktorá bola argumentačne predložená žalobcom jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany správnych orgánom k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ale bolo potvrdené, že v danom prípade žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri preverovaní dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť jeho nároku v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, keď nedostatočným spôsobom identifikoval osoby, s ktorými vstupoval do obchodných vzťahov.
69. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, na ktorú poukazoval, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu spisového materiálu.
70. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
71. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.