Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-71-2010.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/71/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: L. F.Á., O.. XX.XX.XXXX, V. H. T.. T. XXXX/XX, XXX XX Z., ako právnemu nástupcovi po O.. Y. F., O.. XX.XX.XXXX, O. V. H. T.. T. XXXX/XX, XXX XX Z., K.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 132,77 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 16,59 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 42,95 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 099207 zo dňa 08.03.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č. k. ORP-75/DI-SK-2008 zo dňa 06.11.2008.
Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2010.
Dňa 15.10.2013 doručil na tunajší súd súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2013, v ktorom oprávnený žiadal súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko právny predchodca povinného Y.R. F., O.. XX.XX.XXXX, Y. XX.XX.XXXX X. Z. zomrel a Okresný súd Trnava uznesením č.k. 26D/790/2012 - 16 zo dňa 04.02.2013 dedičské konanie po O.. Y. F. zastavil podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal z registra dedičských vecí preukázané, že právny predchodca povinného Y. F., O.. XX.XX.XXXX, K. Y. XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Zároveň súd vydal majetok nepatrnej hodnoty účastníkovi, ktorý sa postaral o pohreb : L. F., O.. XX.XX.XXXX, V. H. T.. T. XXXX/XX, XXX XX Z.. L. F.Á. sa tak ako dedička stala právnym nástupcom po nebohom Y. F., O.. XX.XX.XXXX, O. V. H. T.. T.O. XXXX/XX, XXX XX Z., K.. XX.XX.XXXX.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne“. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.02.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2, veta prvá exekučného poriadku)“.
Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť právneho predchodcu povinného a majetok právneho predchodcu povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1, veta prvá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd vo výroku rozhodnutia zaväzuje oprávneného na úhradu trov exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 09.02.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.01.2009.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 09.10.2013 v celkovej výške 84,18 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z odmeny za manipuláciu so spismi v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 10,56 EUR, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 13,20 EUR, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 13,20 EUR a z 20 % DPH vo výške 14,03 EUR.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe zistenia súdu súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nedosahuje výšku minimálnej odmeny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 10,60 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise: upovedomenie o začatí exekúcie 1 x (právny predchodca povinného) a 1 doručenkou: upovedomenie o začatí exekúcie 1x (právny predchodca povinného). Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 1 doručenku (upovedomenie o začatí exekúcie) a za 1 doručenku, resp. závadu doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie) v celkovej výške 2,60 EUR. Súdny exekútor požadoval poštovné za doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, Dexia), exekučných príkazov (SLSP, Prima banka, právny predchodca povinného) a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (právny predchodca povinného), avšak na týchto doručenkách sa nenachádzalo iba číslo exekučného konania Ex 233/10, preto mu súd náhradu za tieto doručenky nepriznal.
Pokiaľ ide o doručovanie príkazov na odblokovaniu účtov do bánk (SLSP, Prima banka), súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky a nedoručené obálky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise (2 x upovedomenie o začatí exekúcie).
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 13,20 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia + doručenie príkazu na odblokovanie účtov do bánk, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tieto úkony neboli ešte vôbec uskutočnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 21 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.
Súdny exekútor požadoval odmenu za vydanie kópie listiny poverenia zo spisu s vyznačenou zhodou k príkazom na začatie exekúcie v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 10,56 EUR. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v takto požadovanej výške, nakoľko podľa názoru súdu sa nejednalo o účelné vyhotovovanie odpisov. Účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zistený účet právneho predchodcu povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena. Preto, ak súdny exekútor vyhotovil 16 odpisov poverenia na vykonanie exekúcie za účelom ich zaslania jednotlivým bankám spolu s príkazom na začatie exekúcie, nepostupoval hospodárne a účelne. V spisovom materiáli zaslanom súdu sa nachádzal jeden odpis poverenia na vykonanie exekúcie, založený namiesto originálu. Nakoľko súd disponuje originálom poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý sa nachádza v súdnom spise, súd považuje za neúčelné, aby súdny exekútor zasielal odpis poverenia na vykonanie exekúcie súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi by odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia v zmysle § 21 vyhlášky prináležala len vtedy, ak by ho účastník konania, prípadne súd požiadal o vyhotovenie fotokópie určitých listov, prípadne celého spisu. A preto v zmysle vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu za 16 odpisov poverenia na vykonanie exekúcie nepriznal.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 35,79 EUR v celkovej sume 7,16 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 42,95 EUR (odmena vo výške 33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,60 EUR, DPH vo výške 7,16 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).