Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12Csp/183/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 1, XXX XX O., t.č.: Ústav na výkon trestu odňatia Slobody K., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 1.142,74 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 159,07 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne:

- zo sumy 3,29 Eur od 24.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 48,00 Eur od 09.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 67,06 Eur od 26.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 40,72 Eur od 26.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle o upomínacom konaní) dňa 29.05.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 09.09.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.142,74 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak telekom vystavil žalovanému faktúry dňa XX.XX.XXXX vo výške 3,29 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 48 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 67,06 Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške 40,72 Eur. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody

o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanej doručená v súlade s ustanovením , dňa 20.10.2021.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 16.02.2023, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, podaním doručeným súdu dňa 27.01.2023 požiadala o prejednanie veci vo svojej neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 07.02.2023 a žiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovné skutočnosti:

5. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril Slovak Telekom a.s. so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, ktorou boli žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby „Mobilný hlas“ k t.č. XXXXXXXXXX s viazanosťou na 24 mesiacov. V zmluve bol uvedený základ zmluvnej pokuty vo výške 1.020 Eur ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Podľa čl. 6) zmluvy, v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom, vznikne podniku nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ako (základ zmluvnej pokuty / celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti.

6. Z uzatvorenej zmluvy Slovak Telekom vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX na sumu 48 Eur, ktorou fakturoval spotrebu na t.č. XXXXXXXXXX, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 40,72 Eur, ktorou fakturoval užívanie mobilného programu mobilný hlas na tč. XXXXXXXXXX, ďalej fa. č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 67,06 Eur, spotreba na rovnakom čísle, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 3,29 Eur, spotreba na rovnakom čísle, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 983,67 Eur, išlo o zmluvnú pokutu pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty 867,94 Eur s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXXX a zmluvnej pokuty 115,73 Eur, označená telefónnym číslom XXXXXXXXXX.

7. Listom zo dňa XX.XX.XXXX Slovak Telekom odstúpil od zmluvy so žalovanou s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Záväzok vyčíslil z faktúr, ktoré predložil vo výške 1.142,74 Eur.

8. Listom zo dňa XX.XX.XXXX Slovak Telekom informoval žalovanú o postúpení pohľadávky žalobcovi.

9. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

10. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

11. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa a účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Podľa ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

15. Podľa a (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa vety prvej a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa a ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 159,07 Eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle , predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami. Podnik vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 159,07 eur (3,29 Eur + 48 Eur + 67,06 Eur + 40,72 Eur). Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako

právnemu nástupcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi.

22. Faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 983,67 Eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z a z a . Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaný porušil, aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle . Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle .

23. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. ). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v . Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj ). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.

24. Nebol preto daný dôvod na postup podľa , teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa , keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle , súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v

takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

25. Nielen však vo vzťahu k súdu boli tvrdenia žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty nepostačujúce. Právny predchodca žalobcu síce žalovanému vyfakturoval zmluvnú pokutu, na rozdiel od faktúr za telekomunikačné služby, ktoré obsahujú rozpis jednotlivých položiek za účelom preukázania ich odpodstatnenosti, akékoľvek bližšie identifikačné informácie vo faktúre o zmluvnej pokute chýbajú. Z vystavenej faktúry nie je zrejmé, akú povinnosť žalovaný porušil ani, a to predovšetkým, ako právny predchodca žalobcu dospel k výslednej sume zmluvnej pokuty. Ani žalovaný ako spotrebiteľ si tak nemohol overiť správnosť výpočtu zmluvnej pokuty a byť oboznámený s tým, porušenie akej povinnosti mu bola zo strany poskytovateľa služieb vlastne sankcionovaná, obzvlášť, ak vystavenou faktúrou spoločnosť Slovak Telekom žalovanému fakturovala jednak zmluvnú pokutu vo výške 115,73 Eur a tiež ďalšiu zmluvnú pokutu 867,94 Eur.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 983,67 Eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 159,07 Eur.

27. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 159,07 Eur, žalovaná bola v konaní úspešná v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 983,67 Eur. Žalovaná teda mala v konaní väčší úspech ako žalobca. Keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).