Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/104/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu TMS - MONTYS s.r.o., IČO: 34 103 287, so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, právne zast. LMH Legal, s.r.o., so sídlom Moyzesova 39, 900 01 Modra, IČO: 55 137 652 proti žalovanému IDAX s.r.o., IČO: 44 065 329, so sídlom A. Hlinku 2330/2, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému JUDr. Ivom Osvaldom, advokát so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen v konaní o zaplatenie 432,43 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -600 zo dňa 28. júla 2022 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -600 zo dňa 28. júla 2022 v časti prvej a druhej výrokovej vety mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 140,71 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 39,96 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 100,75 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -600 zo dňa 28. júla 2022 v časti tretej výrokovej vety mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 34,92 %.

III. Žalobcovi ani žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 144 Eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 42 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 102 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur. Druhou výrokovou vetou žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcu vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 34 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.07.2018, ako súdu príslušnému na upomínacie konanie, domáhal toho, aby tento súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 432,43 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 42 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 102 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 288,43 Eur od 15.01.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, v súlade s ČI. V, ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 sa žalovaný ako kupujúci zaviazal pomernou časťou podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií z titulu vecného bremena práva prechodu a prejazdu evidovaného na LV č. XXXX a LV č.XXXX, k. ú. T.. Na základe ustanovenia ČI. V, ods. 3 kúpnej zmluvy vystavil žalobca (vlastník pozemkov zaťažených vecným

bremenom práva prechodu a prejazdu v prospech žalovaného) žalovanému faktúru č. 17100510 zo dňa 29.12.2017, faktúru č. 17100515 zo dňa 29.12.2017 a faktúru č. 17100535 zo dňa 31.12.2017. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17100510 zo dňa 29.12.2017, splatnú dňa 12.01.2018 na zaplatenie 42 Eur s DPH za opravu výtlkov na mostnom telese. Prílohou faktúry č. 17100510 zo dňa 29.12.2017 bolo aj rozúčtovanie opravy výtlkov na mostnom telese. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17100515 zo dňa 29.12.2017, splatnú dňa 12.01.2018 na zaplatenie 102 Eur s DPH za zimnú údržbu cestnej komunikácie za rok 2017. Prílohou faktúry č. 17100515 zo dňa 29.12.2017 bolo aj rozúčtovanie nákladov za údržbu komunikácií za rok 2017. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17100535 zo dňa 31.12.2017, splatnú dňa 14.01.2018 na zaplatenie 288,43 Eur s DPH za odvod dažďových vôd. Prílohou faktúry č. 17100535 zo dňa 31.12.2017 bolo aj rozúčtovanie nákladov za používanie komunikácií - dažďové vody. Žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry č. 17100510, faktúru č. 17100515 a faktúru č. 17100535 a listami zo dňa 11.01.2018 a zo dňa 19.02.2018 ich vrátil žalobcovi späť. Ako dôkazy žalobca označil kúpnu zmluvu zo dňa 29.09.2008, faktúru č. 17100510, faktúru č. 17100515, faktúru č. 17100535, LV č. XXXX k. ú. T. a LV č. XXXX k. ú. T.. Žalobca uviedol, že nezaplatením vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia a nasl. do omeškania a vzhľadom na to si žalobca uplatňoval z dlžnej sumy aj príslušný úrok z omeškania vo výške 9% ročne a zároveň sa žalobca domáhal aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

3. Okresný súd uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp.zn. zo dňa 07.08.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom nesúhlasil v celom rozsahu s platobným rozkazom. Okrem iného v odpore namietol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný a oprávnený podať návrh na vydanie platobného rozkazu a požadovať finančné prostriedky. Vo svojom odpore ďalej uviedol, že Kúpnou zmluvou zo dňa 29.9 2008 zavkladovanou pod V 3973/08 žalovaný odkúpil pozemky a stavbu od spoločnosti Zvolen projekt s.r.o.. Účastníkom tejto zmluvy nebol žalobca, ktorý sa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny 432,43 Eur, teda žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, a voči žalovanému sa nezaviazal k žiadnemu záväzku ani plneniu z tejto zmluvy tak ako to žalobca uvádza v návrhu a kde poukazuje na čl. V. ods. 3 tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zmluvu uzavrel s iným právnym subjektom a žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy, mal za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný sa domáhať plnenia v zmysle tejto zmluvy. Žalovaný uviedol, že má vedomosť, že nikdy predtým žalobca nepožadoval od predchádzajúceho vlastníka pozemkov Zvolen projekt s.r.o. náhrady za údržbu a správu príjazdových ciest. K faktúram, ktoré žalobca predložil žalovaný uviedol, že žalobca sa ich uhradenia domáha z titulu údržby. Poukázal na to, že vyfakturované služby nemajú charakter údržby tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve čl. V. ods. 3, ale majú charakter správy, čo je podstatný rozdiel, pretože žalobca nemôže vykonávať správu nad majetkom, ktorý mu nepatrí. Spoločnosť žalovaného nemá zriadené vecné bremeno na parc.č. 2187/157 a nepoužíva prístupové komunikácie, pretože nevlastní žiadne motorové vozidlo. Faktúrou č. 17100510 zo dňa 29.12.2017 sa žalobca domáha za využívanie mosta a opravu výtlkov na moste finančnej náhrady, pritom žalobca vôbec nie je vlastníkom predmetného mosta a ani ho nie je oprávnený spravovať. Žalovaný žiadal, aby žalobca predložil dôkaz o tom, že je vlastníkom mosta, alebo že ho má v správe. Z uvedeného dôvodu teda nie je oprávnený požadovať finančnú náhradu. Most nie je evidovaný na SVP a nemá ani číselnú tabuľku za účelom evidencie. Faktúrou č. 17100515 zo dňa 29.12.2017 sa domáha žalobca zaplatenia finančných prostriedkov z titulu odhŕňania snehu v zimnom období. Žalovaný namietol, že žalobca neodhŕňal sneh pri vstupe na ich parcelu, nesprávne rozúčtoval náklady pretože nezahrnul do rozúčtovania všetky spoločnosti ani svoje, uviedol iba 14 spoločností a hlavne nedoložil faktúry za odhŕňanie snehu od firiem, ktoré to mali realizovať, ani dátumy, kedy sneh bol odhŕňaný v dôsledku čoho, je fakturácia neprehľadná. Žalobca odhŕňal sneh na súkromných parkovacích plochách par. č. 2187/150, 2187/218, 2187/35, 2187/152, čo nemohol zahrnúť do fakturácie. Ich spoločnosť si zabezpečila odhŕňanie snehu cez firmu ALUEX s.r.o., ktorá odhŕňala aj príjazdové cesty do areálu. Faktúrou č. 17100535 zo dňa 31.12.2017 sa domáha žalobca finančnej čiastky z titulu odvodu dažďových vôd nimi používaných komunikácii. V prvom rade komunikácie nepoužívajú a v druhom rade na takúto fakturáciu nie je žalobca oprávnený. Žalobca nemá povolenie od ÚRSO / Úrad pre reguláciu sieťových odvetví / na prevádzku kanalizácie podľa zákona o kanalizácii. Žalovaný má zmluvu so Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou na odvod dažďovej vody a platí štvrťročne poplatok za takúto vodu. Žalovaný trval na tom, aby žalobca preukázal, že má zmluvu s ÚRSO na prevádzkovanie kanalizácie.

4. Žalovaný uviedol, že faktúry žalobcovi neuhradil a tieto mu vrátil s námietkami, o čom pripojil listovú komunikáciu, kde poukázal na skutočnosť že žalobca nie je oprávnený takéto faktúry vystaviť. Došlo by tým k bezdôvodnému obohateniu z titulu plnenia bez právneho titulu a dôvodu a zároveň by si ich žalovaný nemohol riadne zaúčtovať ako nákladovú položku v účtovníctve. Namietol spôsob výpočtu platieb, ktorých sa žalobca dožaduje a to jednak z dôvodu, že nezahrnul do výpočtu všetky spoločnosti, ktoré skutočne užívajú komunikácie v areáli, ako aj spoločností, ktoré sú mimo areálu a tiež užívajú komunikácie. V prílohe zaslal žalobca listiny o rozúčtovaní nákladov, kde začiernil ostatné spoločnosti, aby nebol prehľad, ktoré spoločnosti zahrnul do rozúčtovania a ktoré nezahrnul. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd zrušil napadnutý platobný rozkaz a aby vec bola prejednaná príslušným súdom.

5. Okresný súd uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenie, že nie je aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu. Žalobca, spoločnosť TMS-MONTYS s.r.o. je vlastníkom pozemkov parc. č. 2187/52, 2187/150 a 2187/9 evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. T. a na nich vybudovaných cestných komunikácií. Na LV žalobcu č. XXXX, k. ú. T. aj na LV žalovaného č. XXXX, k. ú. T. je zapísané vecné bremeno práva vjazdu a prechodu cez pozemky C KN parc. č. 2187/52, 2187/150, 2187/97 k pozemkom C KN parc.č.2187/190, 2187/28, k stavbe na parc. č. 2187/28 a k budúcej stavbe postavenej na pozemku parc. č. 2187/19. Zápisom vecného bremena na LV č. XXXX a XXXX, k.ú. T. má žalovaný povinnosť na základe platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 podieľať sa na údržbe komunikácií, ku ktorým má zriadené vecné bremeno. Uvedené vecné bremeno bolo pôvodne zriadené v prospech spoločnosti Zvolen projekt, s.r.o., ktorá Kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2008 previedla na žalovaného pozemky parc. č. 2187/28 a 20187/190, parcely registra „C“, k. ú. Zvolen a aj s nimi spojené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Spoločnosť Zvolen projekt s.r.o. prevádzala za žalovaného všetky práva a povinnosti, ktorými na základe zmluvy so žalobcom disponovala. Zmluva medzi spoločnosťou Zvolen projekt s.r.o. a žalovaným je platná a žalovaný nikdy nenamietal jej neplatnosť. Žalovaný na pozemkoch parc. č. 2187/28 a 2187/190, evidovaných na LV č. XXXX k. ú. Zvolen v jeho vlastníctve vykonáva podnikateľskú činnosť. Podľa informácií žalobcu navyše žalovaný prenajíma stavbu so s. č. 8455 umiestnenú na pozemku parc. č. 2187/28, k.ú. Zvolen spoločnosti AKANT umelecké kováčstvo s.r.o., IČO: 46 480 285, so sídlom Topoľová 29, 960 01 Zvolen. Na pozemku parc. č. 2187/28, k. ú. Zvolen vo vlastníctve žalovaného, ktorý tvrdí, že nevlastní žiadne motorové vozidlo sú pravidelne odstavené nákladné motorové vozidlá (viď fotodokumentácia v prílohe - na fotografii je pozemok parc. č. 2187/190, k. ú Zvolen vo vlastníctve žalovaného na ktorom sú odstavené nákladné motorové vozidlá). Podstatnou právnou skutočnosťou pre uplatňovaný nárok je existencia vecného bremena v prospech panujúcich pozemkov vo vlastníctve žalovaného (LV č. XXXX), z ktorého vyplýva povinnosť podieľať sa na nákladoch na údržbu komunikácií a cestných stavieb a nie vlastníctvo motorových vozidiel. Existencia nájomného vzťahu a parkovanie vozidiel na pozemku len podporujú oprávnenosť žalobného návrhu.

6. K námietke vlastníckeho práva k mostu žalobca uviedol, že podnik odkupoval ako celok. Predmet predaja podniku je bližšie špecifikovaný v znaleckom posudku č. 542-42 2000 znaleckej organizácie TIP

- konzultačná agentúra spol. s r.o., ktorý odkazuje v časti nehnuteľného majetku na Znalecký posudok č. 67/2000 zo dňa 30.12.2000, vypracovaný Ing. Mariánom Hluchým. Znalecký posudok č. 67/2000 upravuje v bode 3.18 Most, ktorý mal v Znaleckom posudku č. 67/2000 riadne určenú všeobecnú hodnotu. Ide o cestný most postavený cez rieku Slatinu, ktorým sa zabezpečuje prístup k hlavnej vrátnici Závodu Liaz a k rehabilitačnému stredisku. V zmysle vyššie uvedeného žalobca nadobudol Zmluvou o predaji podniku zo dňa 15.01.2002 aj most cez rieku Slatinu, ktorého hodnota bola vyčíslená v Znaleckom posudku č. 67/2000, ktorý sa neeviduje v katastri nehnuteľností. Podľa Poukázal na , prvá veta , v zmysle ktorého pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Most cez rieku Slatinu je súčasťou ciest, ktoré vlastní žalobca a nadobudol ich Zmluvou o predaji podniku zo dňa 15.01.2002. Žalobca k vyjadreniu priložil Faktúru č. 20171115 zo dňa 05.12.2017 vo výške 333 Eur s DPH za vykonanie prác dňa 29.11.2017 na Liaz Zvolen - Most.

7. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že odhŕňanie snehu na dotknutých komunikáciách zabezpečovala spoločnosť ALUEX s.r.o. Odhŕňanie snehu v zimnom období zabezpečovala spoločnosť L-trade s.r.o., IČO: 36 053 431, so sídlom Moťovská cesta 276, 960 01 Zvolen. Žalobca priložil faktúry a záznamy o prevádzke stroja, na základe ktorých refakturoval žalovanému náklady za zimnú údržbu ciest. Z faktúry č. 20171211 zo dňa 11.12.2017 refakturoval žalobca iba odhŕňanie snehu na základe záznamu o prevádzke stroja zo dňa 11.12.2017. Žalobca rozúčtoval náklady medzi všetky subjekty v areáli,

ktoré vlastnia nehnuteľnosti v areáli a ktoré majú k svojím nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Žalobca nemá právny dôvod rozrátavať náklady na údržbu komunikácií k subjektom, ktoré nemajú zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez komunikácie vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenia žalovaného sú vo vzájomnom rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že nevlastní žiadne motorové vozilo a na druhej strane, ako sám tvrdí, si zabezpečil odhŕňanie snehu od spoločnosti ALUEX s.r.o. Podľa § 152 ide o nepreukázané tvrdenie žalovaného, preto na neho nemá súd prihliadať. Vzhľadom na vyššie uvedené popierajú tvrdenia žalovaného, že žalovaný nepoužíva vnútroareálové komunikácie vo veci uplatňovanej pomernej časti nákladov.

8. Žalobca k nároku v súvislosti s dažďovou vodou uviedol, že Faktúrou č. 17100535 fakturoval pomernú časť odvodu dažďových vôd z komunikácií. Žalobca ako odberateľ má uzatvorenú zmluvu č. 606201445 o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou uzatvorenou s dodávateľom - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. zo dňa 26.01.2017, predmetom ktorej je odvádzanie vôd z povrchového odtoku (zrážkových vôd) do verejnej kanalizácie. Žalovaný argumentuje a poukazuje na právnu skutočnosť, že na základe Obchodnej zmluvy č. 609202072 zo dňa 21.05.2009 platí za odvádzanie odpadových vôd za zastavanú plochu pozemku parc. č. 2187/28, k.ú. T. o výmere 151 m2. Žalobca refakturoval žalovanému faktúrou č. 17100515 náklady spojené so zimnou údržbou a faktúrou č.17100535 náklady za odvod dažďových vôd. Uvedené náklady refakturované žalovanému boli vypočítané na menšiu výmeru ako je celková výmera pozemkov, ku ktorým má žalovaný podľa LV č. XXXX a XXXX, k. ú. T. zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Žalobca vystavil faktúry č. 17100510, 17100515 a 17100535 žalovanému, ktorý v areáli vlastní nehnuteľnosti a má k nim zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, cez pozemky a komunikácie vo vlastníctve žalobcu. Žalobca vystavoval obdobné faktúry ako žalovanému všetkým subjektom, ktoré majú zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, cez pozemky a komunikácie vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenie žalovaného „o začiernení ostatných spoločností, aby nebol prehľad, ktoré spoločnosti zahrnul do rozúčtovania a ktoré nezahrnul“ je nedôvodné a nepreukázané. Žalobca nemal dôvod pri podaní Návrhu na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému zasielať údaje o ostatných spoločnostiach, ktoré majú zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez komunikácie vo vlastníctve žalobcu, náklady riadne uhrádzajú a nie sú účastníkmi sporu. Žalobca zároveň v tomto vyjadrení navrhol pokračovať v konaní a žiadal konajúci súd, aby postúpil právnu vec vecne a miestne príslušnému súdu.

9. Okresný súd doplnil, že žalobca na pojednávaní poukázal na , ktorý hovorí výslovne, že ten kto je na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu oprávnený užívať vec, je rovnako povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Vo svojom písomnom podaní, na ktoré poukázal ďalej uviedol, že v čase vystavenia faktúry č. 17100535 a faktúry č. 17100515 už nebol vlastníkom parcely č. 2187/150. Vlastníkom tejto parcely je od roku 2016 spoločnosť Remonta spol. s r.o. Žalobca poukázal na predmet sporu a uviedol, že žalovanému bola refakturovaná časť faktúry za odvod dažďových vôd len z pozemkov parc.č. 2187/52, 2187/157 a 2187/219. Ide o pozemky, ktoré slúžia na prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu je preto irelevantné, kto v čase vystavenia faktúr vlastnil pozemok parc. č. 2187/150. Pre objasnenie skutkového stavu žalobca uviedol, že pôvodný pozemok parc.č. 2187/150, na ktoré sa viaže vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, ku ktorému sa žalovaný v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008 zaviazal podieľať pomernou časťou na údržbe, mal v čase zriadenia vecného bremena plochu 7759 m2. Z uvedenej plochy boli vytvorené nové parcely č. 2187/220 o ploche 350 m2, parc.č. 2187/218 o ploche 1512 m2 a parc.č. 2187/155 o ploche 815 m2. Spolu to činí 2677 m2. Za túto plochu žalobca žalovanému neúčtoval žiadny odvod dažďovej vody, čo činí pri ploche 2677 m2 x koeficient zrážok 0,7150 = 1914 m3 dažďovej vody a pri poplatku 1,1615 Eur/m3 za odvod vody predstavuje sumu 2.280 Eur. Nakoľko táto plocha nie je nutná pre prechod a prejazd k nehnuteľnostiam iných spoločností, nepovažoval žalobca za nutnosť fakturovať tieto plochy. Fakturované boli iba plochy potrebné k prechodu a prejazdu. Na pôvodnej parcele 2187/150 zostalo 2900 m2, ktoré sa následne geometrickým plánom ďalej rozdelili na nové parcely a ich terajší majitelia sú spoločnosť Remonta, p. L., a spoločnosť Gas Logistics. Žalobca ďalej uviedol, že ako vlastník nehnuteľnosti (pozemkov, ktoré slúžia ako cestné komunikácie v areáli Zvolen, ku ktorým má žalovaný zriadené vecné bremeno) sa nepodieľa na nákladoch na zachovanie a opravy, pretože okrem samotného faktu vlastníctva nevyužíva tieto komunikácie, dlhšiu dobu tam už nevlastní žiadne haly, ktoré by napr. prenajímal a nikoho tam ani nezamestnáva.

10. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. -361 zo dňa 30.1.2020 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% z

dôvodu, že námietka žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodná. Poukázal, že vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta a preto súdu neostávalo nič iné, len žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Súd poukázal na to, že aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania a žalobca je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na zaplatenie troch vyššie uvedených faktúr, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy 432,43 Eur v súlade s článkom V. ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 a žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a podľa názoru súdu predmetný záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným na základe predmetnej kúpnej zmluvy nevznikol a ani na neho neprešiel a preto žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia ohľadom nároku na zaplatenie sumy 432,23 Eur s príslušenstvom, pričom v prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. -459 zo dňa 20.5.2021 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -361 zo dňa 30.01.2020 v rozsahu prvej a druhej výrokovej vety zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení krajský súd okrem iného uviedol, že rozhodnutie súdu založené na premise, že žalobca sa domáha svojich nárokov ako oprávnený zo zmluvy zo dňa 29.09.2008, bolo v rozpore s vyjadreniami žalobcu prezentovanými v súdnom spise. Pokiaľ žalobca poukazoval na túto zmluvu a uviedol v žalobe, že na jej základe mu vznikol nárok na zaplatenie, pričom toto svoje stanovisko neskôr zmenil a uviedol, že tento nárok mu vznikol na základe ustanovenia , išlo iba o zmenu právnej kvalifikácie, ktorá je vecou súdu. Súd bol povinný preskúmať, či tvrdené skutočnosti (tvrdená existencia vlastníckeho práva žalobcu, tvrdená existencia vecného bremena v prospech žalovaného, tvrdená existencia Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008, tvrdený vznik nákladov žalobcu na udržiavanie nehnuteľnosti) vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 432,43 Eur možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť nárok žalobcu na plnenie uplatnené žalobcom v rozsahu 432,43 Eur. Proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 23.2.2022 dovolanie odmietol.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sporové strany aj po zrušení prvého rozhodnutia okresného súdu zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a návrhoch.

13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný má povinnosť podieľať sa na primeraných nákladoch na zachovanie a opravy veci súvisiacej s vyššie uvedeným vecným bremenom jednak na základe zákonného ustanovenia , ako aj na základe záväzkového právneho vzťahu v zmysle (ďalej len ) s poukazom na , pričom tento záväzkový vzťah mu vyplynul z kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008, v ktorej sa zaviazal, že sa bude pomernou časťou podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií.

14. Okresný súd uviedol, že ustanovenie určuje rozloženie nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vecného bremena. Ak v tomto smere nebola uzavretá žiadna dohoda, nastupuje zákonná úprava, podľa ktorej je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. V prípade zriadenia vecného bremena na základe zmluvy môžu účastníci túto povinnosť oprávneného modifikovať, prípadne aj celkom vylúčiť. Ak sa účastníci nedohodnú, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený vec užívať, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však zaťaženú vec užíva jej vlastník, je povinný prispievať na náklady a to sumou, ktorá zodpovedá miere jeho spolunažívania. Z povinnosti prispieť na úhradu nákladov sa môže vlastník oslobodiť tým, že zanechá užívanie veci. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že jednak žalovaný sa už v kúpnej zmluve zo dňa 29.09.2008, ktorou nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to parcele č. 2187/190 a parcele č. 2187/28 zaviazal, že bude pomernou časťou sa podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií v súvislosti s vecným bremenom spočívajúcim v práve vjazdu a prechodu cez pozemky parc.č. 2187/52, 2187/150 a 2187/97 zapísaných na LV č. XXXX, pričom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol vlastníkom týchto nehnuteľností Zvolen projekt s.r.o., avšak v priebehu ďalšej doby sa vlastníkom predmetných pozemkov stal žalobca, čo vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, pričom súd je toho názoru, že žalobca ako vlastník predmetných pozemkov vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej

zmluvy, a teda má nárok v zmysle predmetnej zmluvy aby sa žalovaný pomernou časťou podieľal na údržbe ním používaných prístupových komunikácií. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané náklady na zachovanie veci a jej opravy, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný žalobca neužíva predmetné nehnuteľnosti a samotný žalovaný nenavrhoval produkovať dôkaz, že by túto skutočnosť vyvrátil. Okresný súd následne vychádzal z toho, že žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností tieto neužíva a teda ani nemá povinnosť znášať tieto náklady podľa miery spolunažívania. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako oprávnený z vyššie uvedeného vecného bremena je oprávnený užívať cudziu vec a preto má povinnosť znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pre vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode, za akých okolností a podmienok sa bude žalovaný podieľať na primeraných nákladoch na zachovanie a opravy veci, ku ktorej má právo prechodu a prejazdu. Na základe vyššie uvedeného keďže nedošlo k reálnej dohode, podľa názoru súdu žalobcovi nezostávalo nič iné, len aby vhodným spôsobom zabezpečil tzv. zachovanie a opravy predmetnej veci keďže je vlastníkom predmetných parciel, cez ktoré má žalovaný právo prechodu a prejazdu a to cez pozemky CKN parc.č. 2187/52 a 2187/97, ktoré vlastnícky patria žalobcovi.

15. Na základe vyššie uvedeného dospel okresný súd k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 42 Eur, ktorá vyplýva z faktúry č. 17100510, nakoľko podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že žalobca ako vlastník predmetných pozemkov a prístupových ciest zabezpečil opravu mostného telesa cez tretí subjekt a to spoločnosť L-TRADE s.r.o., Môťovská cesta 276, Zvolen, pričom podľa názoru súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniknutých nákladov na zachovanie a opravy prístupovej cesty, čo vyplýva z pripojenej faktúry č. 2017115, ako aj súpisu vykonaných prác k predmetnej faktúre. Okresný súd poukázal na to, že žalobca, keďže sa so žalovaným nedohodol na tom, akou mierou a akým spôsobom sa budú podieľať na primeraných nákladoch na zachovanie a opravy predmetnej veci, ktorá súvisí s vecným bremenom, postupoval tým spôsobom, že opravu mostného telesa zabezpečil dodávateľským spôsobom. Okresný súd zdôraznil, že žalobca do tohto procesu už potom nevstupoval a po objednaní a oprave bol povinný uhradiť fakturované sumy, pričom pôvodný dodávateľ žalobcovi fakturoval opravu mostného telesa v celkovej sume 333 Eur aj s DPH, čo vyplýva z pripojenej faktúry. Následne žalobca rozúčtoval predmetné opravy výtlkov na mostnom telese spôsobom tak, ako je to vyššie uvedené. Na základe vyššie uvedeného súd teda ustálil, že v predmetnom prípade bola rozhodujúca tá skutočnosť, že žalobca zabezpečil vhodným spôsobom opravu predmetného mostného telesa, cez ktoré je nesporné, že sa prechádza aj k pozemkom žalovaného a preto podľa názoru súdu žalovaný má povinnosť podieľať sa na primeraných nákladoch na zachovanie a opravy predmetnej prístupovej cesty. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 42 Eur, pričom poukázal na to, že v danom prípade, keďže žalobca nevyužíva predmetné prístupové cesty, bolo aj v záujme žalovaného, aby došlo k oprave predmetného mostného telesa. Podľa názoru okresného súdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby sa žalovaný vhodnou mierou nepodieľal na nákladoch súvisiacich s opravou tejto prístupovej cesty, a aj preto bol v tejto časti žalobný návrh dôvodný.

16. Okresný súd vyhovel žalobe aj v rozsahu uplatnenej faktúry 17100515 v celkovej výške 102 Eur, v súvislosti s nákladmi spojenými so zimnou údržbou cestnej komunikácie v areáli žalobcu za rok 2017. Okresný súd poukázal na to, že sa jednalo o tie isté dôvody, ako sú uvedené pri faktúre č. 17100510 súvisiace s opravou výtlkov na mostnom telese. V danom prípade podľa názoru okresného súdu ani v tomto prípade nedošlo k dohode medzi oprávneným z vecného bremena a povinným z vecného bremena o úhrade primeraných nákladov na zachovanie a opravy veci. Podľa názoru okresného súdu odhŕňanie snehu na predmetných komunikáciách, cez ktoré žalovaný prechádza ku svojim pozemkom, je potrebnou činnosťou, ktorú tiež v tomto prípade zrealizoval a zabezpečil žalobca ako vlastník pozemkov, cez tretí subjekt a to spoločnosť L-TRADE s.r.o., pričom z pripojených faktúr vyplýva, že táto spoločnosť vyfakturovala žalobcovi odhŕňanie snehu v priebehu roka 2017, čo vyplýva z pripojených vyššie uvedených faktúr, ako aj záznamov o prevádzke stroja. Okresný súd teda mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nevstupoval do činností súvisiacich s odhŕňaním snehu a objednal predmetnú činnosť, a keďže v danom prípade nedošlo k dohode medzi ním a žalovaným, je žalovaný povinný podieľať sa primeranými nákladmi na zachovaní a oprave veci, ktorej vlastníkom je žalobca a vyplývajú z predmetného vecného bremena. Z toho dôvodu mal okresný súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno aj ohľadne faktúry č. 17100515 vo výške 102 Eur s tým, že sa jedná o náklady spojené so zimnou údržbou cestnej komunikácie v areáli žalobcu za rok 2017.

17. Okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 288,43 Eur vyplývajúcej z faktúry č. 17100535, ktorou si žalobca uplatňoval voči žalovanému refakturáciu nákladov za odvod dažďových vôd, za používanie komunikácií zo strany žalovaného v areáli žalobcu, to znamená TMS-Montys s.r.o., Môťovská cesta 276, Zvolen a to parciel č. 2187/52, 2187/157 a 2187/219 podľa priloženého výpočtu za rok 2017. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný nemá žiadnu povinnosť uhrádzať žalobcovi pomernou časťou odvod dažďových vôd na pozemkoch žalobcu, nakoľko podľa názoru súdu tento nárok sa nedá subsumovať ani pod záväzkový vzťah vyplývajúci z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, ani pod zákonné ustanovenie , nakoľko podľa názoru okresného súdu náklady na odvod dažďových vôd nie sú primerané náklady na zachovanie a opravy cudzej veci, ktoré by mal znášať žalovaný, ako oprávnený z vecného bremena. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade sa nejedná o náklady spojené so zachovaním a opravou predmetnej veci, ale sa jedná o náklady súvisiace s vlastníctvom predmetnej veci a správou predmetnej veci, ktoré upravujú osobitné právne predpisy.

18. Okresný súd zároveň rozhodol aj o zaplatení zákonného úroku z omeškania pri prvých dvoch faktúrach, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00% p.a. s tým, že táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je zvýšená o 9 percentuálnych bodov a preto predstavuje úrok z omeškania v celkovej výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho od splatnosti vyššie uvádzaných dvoch faktúr. Okresný súd zároveň, keďže žalobca bol úspešný pri dvoch faktúrach, priznal žalobcovi v zmysle s poukazom na Nariadenia vlády SR č. aj 40 Eur, čo predstavuje výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa .

19. O trovách konania súd rozhodol podľa , pričom súd vychádzal z toho, že žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia celkovej sumy 432,43 Eur s príslušenstvom, pričom žalobca bol úspešný v sume 144 Eur, čo predstavuje 33% a žalovaný bol úspešný v časti 288,43 Eur, čo predstavuje 67%. Z týchto dôvodov podľa pomeru úspechu a neúspechu o trovách konania súd rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 34% (67% - 33%).

20. Voči rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalovaný aj žalobca.

21. Žalovaný podal odvolanie voči výroku I. a III. rozhodnutia okresného súdu z dôvodov podľa ust. a . Namietol, že súd sa nevysporiadal a neoboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania doručené do spisu, ani so skutočnosťami, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich vyjadreniach. Žalovaný mal za to, že okresný súd nepostupoval v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sp. zn. . K nároku, ktorý okresný súd priznal z faktúry č. 17100510, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému opravu výtlkov vo výške 42,- Eur žalovaný uviedol, že v rámci konania namietal, že žalobca nie je vlastníkom mostu, nikde nemá most zaevidovaný a tento nenadobudol pri kúpe podniku Liaz Zvolen s.r.o. Cesta na moste je vo vlastníctve Mesta Zvolen, ktoré je správcom komunikácie a preto žalobca nie je oprávnený účtovať a vystavovať faktúry za uvedené objekty.

22. Žalovaný uviedol, že namietol výpočet sumy, skutočnosť, že fakturovaná suma nezodpovedá pomernej časti, čo sa týka užívania všetkými subjektami, ktoré komunikáciu využívajú a že žalobca nezahrnul sám seba medzi subjekty za účelom výpočtu pomernej časti napriek tomu, že komunikáciu v uvedenom období užíval. Žalovaný uviedol, že okrem týchto námietok poukázal na skutočnosť, že faktúra je vystavená nezákonne, v rozpore so Zákonom o DPH, Zákonom o účtovníctve, Zákonom o dani z príjmov, pretože za uvedené práce nemôže žalobca účtovať jednak DPH a ani administratívny poplatok vo výške 1,70 Eur, ktorý do faktúry uviedol. Žalovaný následne k vymedzenému okruhu námietok zopakoval tvrdenia, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie, kedy mal za to, že pokiaľ sa jedná o vlastníctvo k mostu, tak vlastník nie je registrovaný žiadny s poukazom na evidenciu Slovenskej správy ciest, kde je uvedené: most cez rieku Slatina - vlastník neznámy. Žalovaný uviedol, že pozemok je vo vlastníctve štátu a z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2002 nevyplýva, že by bol žalobca nadobudol aj most, ktorý nie je v zozname stavieb. Zo Znaleckého posudku č. 67/2000, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy poukázal na bod 2.7, v zmysle ktorého most nie je vlastnícky vysporiadaný a nie je označený označovacou tabuľkou.

23. K výške výpočtu fakturovanej čiastky žalovaný uviedol, že komunikáciu užíva 30 subjektov, ktoré sídlia v areáli aj mimo areálu, ktoré žalobca nezahrnul do výpočtu a fakturoval opravu výtlkov iba na niektoré subjekty, čím nie je dodržaná podmienka pomernosti podieľať sa na nákladoch. Zoznam subjektov, ktoré cestnú komunikáciu užívajú, pripojil k odvolaniu.

24. Žalovaný uviedol, že žalobca spornú cestnú komunikáciu, ktorá je na moste, aj cestu, ktorá je vnútri areálu využíval a parcelu č. 2187/126 odpredal spoločnosti Navara s.r.o. až v roku 2018. Obdobne využívali cestnú komunikáciu cez most aj jeho nájomníci, ktorí parkovali kamióny na časti parcely č. 2187/155, o čom bola v konaní predložená fotodokumentácia. Poprel tak tvrdenie žalobcu, že žalobca neužíval uvedenú komunikáciu.

25. Žalovaný namietol, že žalobca vystavil faktúru č. 17100510 v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to Zákonom o DPH a Zákonom o dani z príjmov. Aby uvedené tvrdenie podporil, priložil k odvolaniu Znalecký posudok č. 5/2022 znalkyne Ing. Heleny Bullovej zo dňa 07.08.2022. Mal za to, že ak by postupoval v zmysle týchto faktúr, porušil by predpisy aj žalovaný. Opätovne poukázal na to, že žalobca nemohol vo faktúrach uvádzať a účtovať administratívny poplatok a aj na tento napočítať DPH.

26. K nároku uplatnenému faktúrou č. 17100515, z ktorej súd priznal náklady za zimnú údržbu a odhŕňanie snehu vo výške 102,- Eur žalovaný uviedol, že namietal výpočet sumy, skutočnosť, že fakturovaná suma nezodpovedá pomernej časti užívania všetkými subjektami a že žalobca nezahrnul sám seba medzi subjekty za účelom výpočtu pomernej časti napriek tomu, že komunikáciu užíval. Aj v tomto prípade namietol, že faktúra je vystavená nezákonne, v rozpore so Zákonom o DPH, Zákonom o účtovníctve, Zákonom o dani z príjmov, pretože žalobca za uvedené práce nemôže účtovať administratívny poplatok vo výške 104,- Eur, ktorý do faktúry uviedol a na to následne DPH. Žalovaný namietol, že žalobca do výpočtu zahrnul aj cesty, ktoré sú vedené bez povolenia stavebných úprav Odborom výstavby Mesta Zvolen, teda nemôžu slúžiť ako podklad pre výpočet, konkrétne parcely č. 2187/218, 219 a 220. V súvislosti s tvrdením , že sa jedná o čierne stavby, poukázal na „Oznámenie výsledku štátneho stavebného dohľadu Mesta Zvolen“ zo dňa 27.09.2019, z ktorého je zrejmé, že na uvedených parcelách boli bez povolenia realizované úpravy komunikácie. Uviedol, že Oznámenie výsledku štátneho stavebného dohľadu Mesta Zvolen zo dňa 27.09.2019 je súčasťou vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry ČVS:ORP-186/ZV-ZV-2019.

27. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dôkazom o tom, že na pojednávaní dňa 30.06.2022 uvádzal, že faktúry sú v rozpore s daňovými predpismi je zvukový záznam z pojednávania, ktorý si vyžiadal. Z uvedeného záznamu vyplýva, že žalovaný uviedol, že z jeho zistení na finančnej správe ohľadom faktúry č. 17100510, ktorú vystavil žalobca ohľadom opravy výtlkov na moste vyplýva, že táto faktúra je v rozpore so Zákonom o DPH o prenose daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác na moste. Uvedené skutočnosti sa však nenachádzajú v písomnej zápisnici z pojednávania zo dňa 30.06.2022, takže z dôvodu neznámeho žalovanému tam neboli uvedené a prepísané. Zároveň v zápisnici nie je uvedená skutočnosť, že žalovaný predložil doklad „Prehlásenie - aktivácia objektov Liaz Zvolen“, kde je uvedený zoznam stavieb, ktorý 29.11.2000 podpísal v rámci predaja podniku Ing. Matuška, konateľ spoločnosti Liaz Zvolen a overil ho aj znalec, autor posudku č. 67/2000, z ktorého vyplýva, že predmetom prevodu nebol most. Preto z opatrnosti poukázal na zvukový záznam z pojednávania dňa 30.06.2022. Žalovaný k odvolaniu priložil listinné dôkazy založené na čl. 628 až 641 spisu.

28. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie okresného súdu v zmysle ust. zrušil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, prípadne aby rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal 100% nároku na náhradu trov konania.

29. Žalobca k odvolaniu žalovaného voči rozhodnutiu okresného súdu vo výroku I. uviedol, že okresný súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými dôkazmi, ktoré sa týkali tejto časti žalobného nároku, ako aj s argumentáciou sporových strán. K námietke žalovaného ohľadom neoprávnene vystavených častí DPH žalobca namietol, že žalovaný predložil ako novotu v poradí v druhom odvolacom konaní listinný dôkaz - súkromný Znalecký posudok č. 5/2022 zo dňa 07.08.2022. K namietanému administratívnemu poplatku vo faktúrach žalobca uviedol, že túto skutkovú okolnosť niekoľkokrát v sporovom konaní vysvetlil v písomných podaniach, ako aj ústne do zápisnice a to, že išlo o náklady súvisiace s poštovným pri zasielaní predmetných faktúr. Mal za to, že žalovaný neuviedol žiaden

racionálny argument, prečo by sa nemohol zahrnúť do rozúčtovania nákladov ako časť fakturovanej sumy. Obranu žalovaného o tom, že vo faktúrach bolo neoprávnene pridané DPH a administratívny poplatok označil žalobca za účelovú, pretože žalovaný nechcel faktúry uhradiť z úplne iných dôvodov, a to z dôvodu neexistencie dohody o predmete fakturácie. K námietke žalovaného, že náklady neboli rozpočítané pomerne na všetky subjekty, ktoré využívali cestné komunikácie, žalobca uviedol, že náklady na správu a údržbu vecného bremena mohol rozúčtovať a rozdeliť iba medzi subjekty, ktoré mali na príslušných listoch vlastníctva zapísané právo z vecného bremena. Nie teda akýmkoľvek subjektom, ktoré podľa tvrdenia žalovaného tiež možno prechádzali po vnútro-areálových komunikáciách. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že žalobca nezahrnul ako subjekt do rozúčtovania nákladov samotného žalobcu, žalobca poukázal na to, že sa k tejto skutočnosti opakovane vyjadril a vysporiadal sa s ňou aj okresný súd. K ostatným odvolacím námietkam žalovaného žalobca uviedol, že sú vzhľadom na predmet sporu irelevantné. Takou je napr. namietaná skutočnosť, že most cez rieku Slatina nie je vlastnícky vysporiadaný. Ak by aj táto skutočnosť bola pravdou, čo ale žalobca poprel, keďže žalobca ho nadobudol ako súčasť areálu Liaz Zvolen, nemalo by to súvis s tým, že žalobca dal zrekonštruovať jeho povrchovú časť a zaplatené náklady následne rozúčtoval subjektom, ktoré majú po predmetných komunikáciách vecné bremeno, právo prechodu a prejazdu. Poukázal pritom na listinný dôkaz - výňatok Znaleckého posudku č. 67/2000, ktorý sa týkal ohodnotenia celkového areálu Liaz Zvolen, pričom na str. 44 bol predmetom ohodnotenia aj most cez rieku Slatina.

30. V súvislosti s dôkazom priloženým žalovaným k odvolaniu - Znaleckým posudkom č. 5/2022 žalobca poukázal na neprípustnosť novôt v odvolacom konaní a navrhol, aby sa uvedeným dôkazom odvolací súd nezaoberal. Zdôraznil, že žalovaný mohol dôkaz produkovať a predložiť okresnému súdu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k výroku I. tak žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

31. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rozhodnutie súdu nesmie nútiť žalovaného porušovať zákony a Ústavu a rozhodnutie okresného súdu ho núti porušovať Zákon o dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty, Zákon o účtovníctve a Stavebný zákon. Žalovaný ďalej v odvolacej replike čiastočne zopakoval vyjadrenia, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie, ktoré však doplnil aj o nové skutočnosti, v súvislosti s čím priložil k odvolacej replike listiny založené na čl. 748 až 766 spisu vrátane odborného vyjadrenia č. 11/2022 zo dňa 30.09.2022.

38. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie aj žalobca, a to voči výroku II. a III. rozhodnutia okresného súdu z dôvodov podľa ust. , a . Mal za to, že okresný súd nezákonne a zmätočne posúdil skutkový a právny stav a vzhľadom na to, že ide o druhé rozhodnutie okresného súdu navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. rozhodnutie okresného súdu v časti výroku II. a III. zmenil tak, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

39. Žalobca v odvolaní namietol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k výrokovej vete II. nebolo dostatočne presvedčivé a preto nie je preskúmateľné. Žalobca mal za to, že nemožno dospieť k poznaniu, vykonaním akého dokazovania a následne akým právnym posúdením veci dospel okresný súd k vlastnému názoru o tom, že časť žalobného nároku je potrebné zamietnuť, pretože údajne žalovanému nevznikla žiadna povinnosť uhrádzať pomernú časť nákladov v súvislosti s odvodom dažďových vôd, a to ani ako zmluvný záväzok, ani ako zákonná povinnosť. Odôvodnenie rozsudku v bode 59 okresného súdu ohľadom nepriznania refakturácie pomerných nákladov žalobcu za odvod dažďových vôd označil za nepreskúmateľné a zároveň vzájomne rozporné s odôvodnením časti priznaného žalobného nároku za refakturáciu nákladov za odhŕňanie snehu z vnútro-areálových cestných komunikácií, ktorý je nárokom podobným, resp. po skutkovej a právnej stránke rovnocenným. Poukázal na procesné zásady, ako je rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

40. Žalobca namietol záver okresného súdu, že nárok na pomernú časť nákladov na odvod dažďových vôd sa nedá subsumovať ani pod záväzkový vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, ani pod zákonné ust. ) ods. 3 . Poukázal na ust. čl. V osobitných dojednaní, bod 3 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého sa kupujúci (žalovaný) zaviazal k tomu, že bude sa pomernou časťou podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií. Na základe uvedeného mal za to, že časť žalobného nároku naopak evidentne

bolo možné, resp. nutné subsumovať ako záväzok vyplývajúci z predmetnej kúpnej zmluvy podieľať sa pomernou časťou na údržbe prístupových komunikácií, teda opačne, než ustálil okresný súd. Uvedený záväzok podľa žalobcu bolo možné subsumovať pod záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy.

41. Žalobca označil za nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v časti, kedy žalobný nárok nepriznal, pretože ho podľa okresného súdu nebolo možné subsumovať ani pod zákonné ust. ) ods. 3 , keďže sa nejedná o náklady súvisiace so zachovaním a opravou cudzej veci, ale o náklady súvisiace s vlastníctvom veci a správou predmetnej veci, ktoré upravujú osobitné predpisy, pričom bližšie tieto osobitné predpisy okresný súd neuviedol. Podľa názoru žalobcu ide o svojvoľné tvrdenie, keď o takéto náklady by sa jednalo napr. v prípade platenia dane z nehnuteľností a pod., nič také si však žalobca voči žalovanému neuplatňoval. Skutočnosť, že príslušný zmluvný vzťah medzi žalobcom a Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou sa spravuje osobitným nijako nesúvisí s tým, či žalobcove náklady sú alebo nie sú nákladmi priamo súvisiacimi s údržbou komunikácií, resp. zachovaním cudzej veci. Podľa žalobcu, ak mal súd prvej inštancie za dôvodný žalobný nárok pozostávajúci z nákladov za odhŕňanie snehu z cestných komunikácií, ktoré subsumoval pod nároky súvisiace s opravou a zachovaním cudzej veci v zmysle ust. ) ods. 3 , tak s nepochopením za také okresný súd nepovažoval obdobné nároky za úhradu odvodu dažďových vôd z rovnakých cestných komunikácií, ktoré už dôvodným nákladom na zachovanie cudzej veci podľa nepreskúmateľného názoru súdu nie sú. Pokiaľ by v rámci vybudovaných vnútro-areálových cestných komunikácií a v ich tesnej blízkosti nedošlo k vybudovaniu kanalizácie, ktorá slúži aj na odvádzanie zrážkových vôd z povrchu cestných komunikácií, malo by to dopad na kvalitu a zachovanie cestných komunikácií.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči výrokovej vete II. rozhodnutia okresného súdu, ktorou bola žaloba zamietnutá v rozsahu nároku na uhradenie nákladov za odvod dažďovej vody zotrval na tvrdeniach, ktoré predkladal okresnému súdu počas konania, v zmysle ktorého odvod dažďovej vody z cesty patrí do správy cesty a nie je to údržba cesty. Nemôže preto spadať do vymedzenia nákladov podľa ) ods. 3 , pretože náklady na odvod dažďových vôd neslúžia ani na opravu, ani na zachovanie cudzej veci - pozemku s komunikáciou. Náklady na odvod dažďových vôd definoval žalovaný ako peňažnú náhradu za vypúšťanie dažďových vôd do verejnej kanalizácie, z čoho je zrejmé, že nesúvisia ani s pozemkom ako takým, ani s komunikáciou, ktorá sa na ňom nachádza.

43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietol, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu na podanie odvolania, ktoré podal po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Uviedol, že rozsudok bol žalobcovi doručený 14.08.2022 o 00.16 hod., na podanie odvolania mu od 15.08.2022 začala plynúť lehota 15 dní, ktorá uplynula 29.08.2022. Žalobca elektronicky podpísal a podal odvolanie k rozsudku dňa 30.08.2022 o 15.14 hod., čiže 15-dňovú lehotu prekročil o jeden deň, pretože od 15.08. do 30.08.2022 je 16 dní. S poukazom na túto skutočnosť navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu oneskoreného podania. Žalovaný v rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej namietol rozsah plochy, za ktorú bol uplatnený nárok na náklady za odvod dažďovej vody, namietol, že žalobca nebol zaradený do zoznamu spoločností, ktoré sa mali podieľať na uhrádzaní týchto nákladov a výpočty za odvod dažďovej vody označil za nezákonné. Nad rámec uvedeného sa vyjadroval aj k vymedzeniu príjazdovej cesty do bývalého areálu Liaz a k ďalším skutočnostiam, ktoré bezprostredne nesúvisia s odvodom dažďovej vody. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy založené na čl. 677b až 721.

44. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tvrdení, že rozhodnutie okresného súdu bolo v rozsahu výroku II. nepreskúmateľné, rozporné a mal za to, že vyjadrenie žalovaného nereflektovalo na argumenty uplatnené žalobcom v odvolaní a k argumentom uvedeným žalovaným vo vyjadrení, ktoré označil za nesúvisiace a nedôvodné sa z dôvodu hospodárnosti bližšie nevyjadril. K námietke oneskoreného podania odvolania poukázal na ust. a zdôraznil, že keďže posledný deň zákonnej 15- dňovej lehoty pripadol na 29.08.2022, čo bol štátny sviatok, takže sa za posledný deň lehoty považoval najbližší nasledujúci pracovný deň, v tomto prípade 30.08.2022, kedy bolo odvolanie podané, preto odvolanie bolo podané riadne a včas.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a ods.

1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Keďže na verejnom vyhlásení rozsudku už senát nevykonával procesné úkony so sporovými stranami, ani nevykonal dokazovanie, z verejného vyhlásenie rozsudku sa nevyhotovoval zvukový záznam ( veta prvá ).

46. Odvolací súd bol v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania:

47. Súd mal z výpisu z LV č. XXXX pre okres T., obec T., kat. úz. T. ku dňu 13.07.2018 za preukázané, že žalobca je okrem iného vlastníkom nehnuteľností a to parc. č. 2187/52 o výmere 545 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj parc. č. 2187/97 o výmere 380 m2 - zastavané plochy a nádvoria. V časti C - ťarchy v tomto liste vlastníctva je okrem iného uvedené: vecné bremeno spočívajúce v práve vjazdu a prechodu cez pozemky C KN parc. č. 2187/52, 2187/150, 2187/97 k pozemkom C KN parc. č. 2187/190, 2187/28, k stavbe na pozemku parc. č. 2187/28 a k budúcej stavbe postavenej na pozemku parc. č. 2187/190, podľa zmluvy V 1977/2008 z 8.7.2008 - 1722/08, podľa GP č. 255/2015 vecné bremeno aj na pozemky registra C KN parc. č. 2187/155, 2187/219, 2187/220, 2187/151 - 4389/15, 695/16, 890/16, 3264/16.

48. Súd mal z výpisu z LV č. XXXX pre okres T., obec T., kat. úz. Zvolen ku dňu 13.07.2018 za preukázané, že žalovaný je na základe kúpnej zmluvy V 3973/08 z 03.02.2009 vlastníkom nehnuteľností a to parc. č. 2187/28 o výmere 151 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2187/190 o výmere 10 238 m2 - zastavané plochy a nádvoria. V časti C - ťarchy je zapísané vecné bremeno takto: vecné bremeno spočívajúce v práve vjazdu a prechodu v cez pozemky C KN parc. č. 2187/52, 2187/150, 2187/97 k pozemkom C KN parc. č. 2187/190, 2187/28, k stavbe na parc. č. 2187/28 a k budúcej stavbe postavenej na pozemku parc. č. 2187/190, podľa zmluvy V 1977/08 z 8.7.2008 - 1722/08.

49. Súd mal z listinného dôkazu Kúpnej zmluvy z č.l. 9 až 10 za preukázané, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 29.09.2008, kde na strane predávajúceho vystupoval subjekt Zvolen projekt s. r. o., so sídlom Pluhová 8, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 877 464 a na strane kupujúceho vystupoval žalovaný. V článku III. predmet záväzku v tejto zmluve je uvedené: Predávajúci predáva a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti:

- pozemok o výmere 10 238 m2, parc. č. 2187/190, zast. plochy a nádvoria

- pozemok o výmere 151 m2, parc. č. 2187/28, zastavané plochy a nádvoria, zapísané ako parcely registra C na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra T., pre okres T., obec T., kat. úz. T..

- stavbu - šatne dopravy so súp. číslom 8455, postavené na pozemku parc. č. 2187/28, zapísané ako stavba na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra T., pre okres T., obec T., kat. územie T.. V článku V. nazvanom osobitné dojednania v bode 3 je uvedené: Kupujúci berie na vedomie, že s vlastníctvom predmetu kúpy je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve vjazdu a prechodu cez pozemky parc. č. 2187/52, 2187/150, 2187/97 zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Zvolen pre okres Zvolen, obec Zvolen, k. ú. Zvolen k pozemkom parc. č. 2187/190, 2187/28 k stavbe na parc. č. 2187/28 a k budúcej stavbe postavenej na pozemku parc. č. 2187/190. Právo vyplývajúce z vecného bremena prechádza s vlastníctvom predmetu kúpy na kupujúceho. Kupujúci sa bude pomernou časťou podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií.

50. Súd mal z faktúry č. 17100510 za preukázané, že touto faktúrou fakturoval žalobca žalovanému na základe zmluvy o vecnom bremene na pozemky vo vlastníctve žalobcu a na základe toho, že využívate mostné teleso na prístup k vašim nehnuteľnostiam, za opravu výtlkov na mostnom telese 42,00 € s DPH s dátumom splatnosti 12.01.2018.

51. Súd mal z faktúry č. 17100515 za preukázané, že touto faktúrou fakturoval žalobca žalovanému a to refakturáciou, náklady spojené so zimnou údržbou cestnej komunikácie v areáli TMS-MONTYS, s. r. o. za rok 2017 vo výške 102,00 € s DPH s dátumom splatnosti 12.01.2018.

52. Súd mal z faktúry č. 17100535 za preukázané, že touto faktúrou žalobca fakturoval žalovanému refakturované náklady za odvod dažďových vôd z používaných komunikácií v areáli TMS-MONTYS, s. r. o., Môťovská cesta 276, Zvolen a to parc. č. 2187/52, 2187/157, 2187/219 podľa priloženého výpočtu za rok 2017 a to v celkovej výške 288,43 € s DPH s dátumom splatnosti 14.01.2018. V tejto faktúre je ďalej

uvedené, že v zmysle kúpnej zmluvy ste povinní znášať náklady na údržbu a spravovanie pozemkov, na ktoré máte právo prechodu a prejazdu.

53. Súd z pripojeného rozúčtovania opráv výtlkov na mostnom telese, pripojeného ku faktúre 17100510 zistil, že v tomto rozúčtovaní je uvedené, že mostné teleso používajú na prístup k svojim nehnuteľnostiam spoločnosti resp. osoby v počte 10 subjektov, kde je uvedený ako jeden z nich žalovaný, pričom ďalších 9 subjektov je vyčiernených. Ďalej v tomto rozúčtovaní je uvedené, že faktúra č. 2017115 zo dňa 5.12.2017 na sumu 333,- bez DPH je rozúčtovaná rovnakou čiastkou 33,30 Eur a administratívnym poplatkom 1,70 Eur na vyššie uvedené spoločnosti. Ostatné spoločnosti nemajú právo vstupu na mostné teleso.

54. Súd mal z pripojenej faktúry č. 20171115 za preukázané, že touto faktúrou vyfakturoval dodávateľ L-TRADE s.r.o., Môťovská cesta 276, Zvolen, IČO: 36053431 žalobcovi v zmysle súpisu vykonaných prác zo dňa 29.11.2017 Liaz Zvolen - Most podľa § 69 ods.12 písm. j/ celkovú sumu s DPH 333 Eur s dátumom splatnosti 19.12.2017.

55. Súd z pripojeného súpisu vykonaných prác Liaz Zvolen - Most, ktorý zo dňa 29.11.2017 a je opatrený pečiatku L-TRADE Zvolen a podpisom a takisto je tu uvedená faktúra TMS-Montys a pod tým je uvedené súhlasím a podpis, kde je uvedené: „1. Rezanie asfaltu hr.do 50mm m 33,80 3,50 118,30 2. Búranie podkladu m2 9,50 5,20 49,40 3. Asf. Postrek m2 9,50 0,90 8,55 4. D+M AC 11 II hr.5 cm /vrchná vrstva/ m2 9,50 13,50 128,25 5. Nakladanie, odvoz odpadu na Skládku a uloženie Spolu bez DPH: 333,00“

56. Súd z listinného dôkazu a to rozúčtovania nákladov na údržbu komunikácii v areáli TMS Montys s.r.o. za rok 2017, ktorý je pripojený k vyššie uvedenej faktúre 17100515 zistil, že v tomto rozúčtovaní je uvedené: „Faktúra č. Dátum počet Hodín Cena/hod. Spolu bez DPH Rozúčtovanie 20170103 20.01.2017 9 34,17 307,53 20170203 08.02.2017 2 34,17 68,34 20171113 05.12.2017 13 39,00 507,00 20171211 11.12.2017 7,5 39,00 292,5 Spolu rozúčtované medzi 14 vlastníkov nehnuteľností 1175,37 83,96 Administratívny poplatok 1,04 85,00“

57. Súd mal z pripojenej faktúry č. 20170103 za preukázané, že touto faktúrou dodávateľ L-TRADE s.r.o., Môťovská cesta 276, Zvolen, IČO: 36053431 fakturoval žalobcovi s dátumom splatnosti 3.2.2017 celkovú sumu s DPH vo výške 369,04 Eur za prevedené práce v ich areáli v zmysle záznamu o prevádzke stroja. K tejto faktúre sú pripojené 3 záznamy o prevádzke stroja Komatsu, označenie prác v týchto záznamoch je uvedené - odhŕňanie snehu, pričom tieto záznamy sú zo dňa 12.1.2017, 13.1.2017, 14.1.2017 a vo všetkých 3 záznamoch je uvedené miesto nasadenia - Liaz. Na všetkých týchto záznamoch sa nachádza aj pečiatka žalobcu. Súd z pripojenej faktúry č. 20170203 mal za preukázané, že touto faktúrou ten istý dodávateľ, t.j. L-TRADE s.r.o. fakturoval žalobcovi s dátumom splatnosti 22.2.2017 celkovú sumu s DPH 82,01 Eur za prevedené práce v areáli žalobcu v zmysle záznamu o prevádzke stroja zo dňa 2.2.2017. K predmetnej faktúre je pripojený záznam o prevádzke stroja zo dňa 2.2.2017, miesto nasadenia Liaz - TMS za účelom odhŕňanie snehu. Aj na tomto zázname sa nachádza pečiatka žalobcu. Súd z pripojenej faktúry č. 20171113 zistil, že touto faktúrou vyfakturoval dodávateľ t.j. L-TRADE s.r.o. ako je uvedené vyššie žalobcovi s dátumom splatnosti 19.12.2017, dátum dodania služby 30.11.2017 za prevedené práce v areáli žalobcu v zmysle záznamu o prevádzke stroja Komatsu 2 v celkovej výške 608,40 Eur s DPH. K tejto faktúre je pripojený záznam o prevádzke stroja zo dňa 20.11.2017, v ktorom je uvedené odhŕňanie snehu Liaz. Súd z pripojenej faktúry č. 20171211 mal za preukázané, že touto faktúrou ten istý dodávateľ t.j. L-TRADE s.r.o. fakturoval žalobcovi s dátumom splatnosti 25.12.2017, dodanie služby 11.12.2017 celkovú sumu 912,60 Eur s DPH za prevedené práce v areáli žalobcu v zmysle záznamu o prevádzke stroja Komatsu a Mercedes Actros. K tejto faktúre sú pripojené záznamy o prevádzke stroja zo dňa 8.12.2017, 11.12.2017 a 8.12.2017.

58. Súd z listinného dôkazu označeného ako rozúčtovanie nákladov na používanie komunikácií - dažďové vody zistil, že tento listinný dôkaz je pripojený k vyššie uvedenej faktúre 17100535 a v tomto rozúčtovaní je uvedené: Vstup od mosta pre spoločnosti, ktoré využívajú alebo majú vecné bremeno na právo používania komunikácií. V kúpnej zmluve sú zaviazaný podieľať sa na nákladoch s používaním pozemkov na ktoré majú vecné bremeno. Zoznam firiem a fyzických osôb, ktorých nájomcovia resp. oni sami využívajú komunikácie na parcelách: parc.č. 2187/52 o ploche 545 m2 - Plocha pozemku 545 m2: 10 spoločností = 54,50 m2 / spoločnosť IDAX, s.r.o., parc. č. 2187/157 o ploche 59 m2 - Plocha pozemku 59 m2: 5 spoločností = 11,80 m2 / spoločnosť IDAX, s.r.o., parc. č. 2187/219 o ploche 1162 m2 - Plocha pozemku 1162 m2: 5 spoločností = 232,40 m2 / spoločnosť IDAX, s.r.o.

59. Podľa zákona (ďalej len ), pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

60. Odvolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom odvolania žalobcu aj žalovaného a na základe námietok, ktoré boli uvedené v podaných odvolaniach preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu. So závermi okresného súdu, ku ktorým tento dospel na základe vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil v rozsahu priznania nároku žalobcovi na zaplatenie 42,- Eur s DPH za opravu výtlkov na mostnom telese a tiež sa stotožnil so závermi okresného súdu v rozsahu priznania nákladov 102,- Eur s DPH za zimnú údržbu cestnej komunikácie za rok 2017. Stotožnil sa tiež so záverom okresného súdu, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie 288,43 Eur s DPH za odvod dažďových vôd. S právnym posúdením okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil iba v rozsahu priznaného nároku na zaplatenie administratívneho poplatku vo výške 1,70 Eur v súvislosti s opravou výtlkov na mostnom telese a administratívneho poplatku vo výške 1,04 Eur v súvislosti s nárokom na zaplatenie 102,- Eur s DPH za zimnú údržbu cestnej komunikácie. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na administratívne poplatky, dospel tiež k záveru, že mu nevznikol ani nárok na DPH z administratívnych poplatkov. Vo zvyšku však rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a riadne odôvodnené.

61. Odvolací súd pripomína, že odvolacie konanie je kogentnými ustanoveniami koncipované ako konanie, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne v rozsahu podaných odvolacích námietok. Odvolací súd je v zmysle ust. odvolacími dôvodmi viazaný a nie je oprávnený v mene sporových strán vznášať vlastné odvolacie námietky. Rovnako odvolací súd pripomína, že okresný súd aj odvolací súd sú v zmysle ustanovení povinné ustáliť závery na základe prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré použili sporové strany v priebehu konania. Súd nehľadá tzv. materiálnu pravdu, teda nezisťuje, ako veci naozaj boli, ale zisťuje, aké závery vyplynuli zo skutkových tvrdení uvedených sporovými stranami a z dôkazných prostriedkov, ktoré sporové strany na skutkové tvrdenia predložili. V konaní sa neaplikuje vyšetrovacia zásada, preto závery okresného súdu, rovnako ako odvolacieho súdu sú podmienené uplatnenými skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi, na základe ktorých súd dospeje k záveru, či uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je, alebo nie je dôvodný.

62. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu vo výroku I., ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 144,- Eur s príslušenstvom, a to za uhradenie primeranej časti nákladov na opravu výtlkov na mostnom telese a za zimnú údržbu cestnej komunikácie za rok 2017 a v súvisiacom výroku III. , ktorým bolo rozhodnuté o výške nároku na náhradu trov konania vyplývajúcom z pomeru úspechu sporových strán. 63. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, odvolací súd pripomína, že v zmysle ust. sú všeobecným spôsobom vymedzené odvolacie dôvody, ktoré môže sporová strana uplatniť voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Z odvolacích dôvodov musí vyplynúť, akým spôsobom pochybil súd prvej inštancie, teda je nutné konkrétne pomenovať ten postup okresného súdu, ktorý je podľa názoru sporovej strany v rozpore s právom. Žalovaný však svoje odvolanie poňal ako všeobecné

zhrnutie skutkových tvrdení, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tieto v zásade zopakoval. Žalobca v odvolaní neuviedol, čo nesprávne posúdil okresný súd a prečo má za to, že to nesprávne posúdil, žalobca iba zopakoval svoju argumentáciu, ktorá už bola predmetom posúdenia okresným súdom. Odvolací súd preto posúdil podanie žalovaného podľa jeho obsahu, na základe čoho ustálil, že žalovaný namietol právne posúdenie skutkových tvrdení zhrnutých v odvolaní.

64. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie pomernej časti nákladov na opravu výtlkov v sume 42,- Eur namietol žalovaný právne posúdenie okresného súdu v súvislosti s určením vlastníctva mostu. Vlastníctvo mostu preukazoval žalobca v konaní na základe Zmluvy o predaji podniku založenej na čl. 82, z ktorej vyplýva, že predmet zmluvy je vymedzený v Znaleckom posudku č. 542-42/2000, z ktorého výňatok je založený na čl. 85. Z uvedeného posudku vyplýva, že nehnuteľný majetok, ktorý bol súčasťou stanovovanej hodnoty konkurznej podstaty úpadcu, teda súčasťou prevádzaného podniku bol areál závodu Liaz vymedzený v Znaleckom posudku č. 67/2000 zo dňa 30.12.2000. Znalecký posudok č. 67/2000 založený na čl. 86 vymedzuje aj most, teda cestný most cez rieku Slatina, ktorý je predmetom sporu medzi stranami ohľadom toho, komu prináleží vlastnícke právo k mostu. Uvedené listinné dôkazy boli okresným súdom vykonané na pojednávaní konanom dňa 12.12.2019 a na ich základe okresný súd správne dospel k právnemu záveru, že uvedené dôkazy podporujú skutkové tvrdenie žalobcu, že most bol na neho prevedený Zmluvou o predaji podniku od úpadcu LIAZ ZVOLEN s.r.o. spolu so celým nadobudnutým areálom. Procesne tak nastala situácia, kedy skutkové tvrdenie žalobcu bolo podporené dôkazom, ktorý sa argumentmi žalovaného ani dôkazmi, ktoré žalovaný predkladal, nepodarilo vyvrátiť.

65. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať všetky námietky, ktoré boli v konaní pred okresným súdom zo strany žalovaného voči tvrdeniu žalobcu o vlastníctve mosta, môže preskúmavať iba tie, ktoré sú uvedené v odvolaní. V odvolaní žalovaný namietol, že pokiaľ ide o vlastníctvo k mostu, vlastník nie je registrovaný žiadny. Poukázal na skutočnosť, že Slovenská správa ciest vo svojej evidencii má pre cestu na moste cez rieku Slatina uvedené, že v tomto prípade je vlastník neznámy a teda Slovenská správa ciest neeviduje správcu ani vlastníka mostu. Avšak skutočnosť, že Slovenská správa ciest neeviduje vlastníka mosta neznamená, že most vlastníka nemá a nie je ani popretím tvrdenia, že by most mohol byť vo vlastníctve žalobcu. Most vlastníka nepochybne má a či je ním žalobca, to súd riešil ako prejudiciálnu otázku na základe predložených dôkazov. Žalobca má za to, že Zmluvou o predaji podniku nadobudol spolu s areálom aj most, predložil relevantné dôkazy ktoré jeho tvrdenie podporujú (Zmluva o predaji podniku, Znalecký posudok 542-42/2000 a Znalecký posudok 67/2000) a ani len žalovaný netvrdil, že by od nadobudnutia areálu žalobcom (vrátane mosta) akýkoľvek iný domnelý vlastník uvedený stav spochybňoval. Žalovaný mal za to, že cesta na moste patrí Mestu Zvolen, ale argumenty ktoré uvádzal v konaní sú v rovine domnienok a žiaden písomný dôkaz, z ktorého by jeho tvrdenie vyplývalo, v konaní nepredložil. Zároveň zo žiadneho dôkazu nevyplývalo, že by si žalovaným označený vlastník Mesto Zvolen uplatňoval tvrdené vlastnícke právo, napriek tomu, že žalobca pristupuje k mostu ako ku svojmu vlastníctvu od jeho nadobudnutia v roku 2002.

66. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pozemok je vo vlastníctve štátu, pôvodne bol stavaný na pôvodnej veľkej parcele a podľa jeho názoru z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2002 o predaji podniku nevyplýva, že by žalobca nadobudol aj most, ktorý nie je v zozname stavieb. Poukázal na bod 2.7 Znaleckého posudku č. 67/2000, v zmysle ktorého most nie je vlastnícky vysporiadaný.

67. K uvedenej námietke je primárne nutné uviesť, že pozemok, ponad ktorý most vedie, nie je predmetom tohto konania. Most je samostatným predmetom právnych vzťahov, oddeleným od pozemku, ponad ktorý je postavený. Keďže popod most tečie rieka, pozemok pod ním by skutočne mal byť vo vlastníctve štátu, vzhľadom na to, že ide o povodie rieky Slatina. Uvedená skutočnosť však nebola ani predmetom dokazovania, keďže je vo vzťahu k vlastníctvu mostu irelevantná.

68. Zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 16.01.2002 (č.l. 82) v súvislosti s nadväzujúcimi znaleckými posudkami vyplýva, že žalobca most nadobudol od úpadcu ako súčasť podniku. Konštatovanie, že most nebol vlastnícky vysporiadaný v čase vyhotovenia znaleckého posudku nie je samo o sebe spôsobilé spochybniť prevod mosta v súvislosti s podnikom úpadcu, keďže most v zmysle Znaleckého posudku č. 67/2000 tvoril súčasť areálu LIAZ ZVOLEN s.r.o., ako to vymedzil Znalecký posudok č. 542-42/2000 a ako taký sa stal predmetom Zmluvy o predaji podniku.

69. Námietka žalovaného, že most nie je označený číselnou označovacou tabuľkou, nemá vzťah k určeniu vlastníckeho práva k mostu, môže zakladať iba prípadné deliktuálne následky vo vzťahu k evidenčným povinnostiam vlastníka mosta. Rovnako námietka žalovaného, že most nie je prihlásený do evidencie Slovenskej správy ciest môže zakladať deliktuálne následky pre žalobcu ako tvrdeného vlastníka mosta, ale nemá vzťah k posúdeniu skutkového tvrdenia žalobcu, že most nadobudol zmluvou o predaji podniku od úpadcu LIAZ ZVOLEN s.r.o.

70. Odvolací súd vníma, že žalovaný pociťuje krivdu vo vzťahu k záveru oboch súdov o pravdepodobnosti vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k mostu, na ktorom žalobca zabezpečil opravu výtlkov. Prebiehajúce konanie nie je konaním o určenie vlastníckeho práva k mostu, je konaním o zaplatenie, kedy sa otázka vlastníctva mosta skúma prejudiciálne v rozsahu dôkazov predložených stranami. Z dôkazov predložených žalobcom vyplynula pravdepodobnosť jeho tvrdenia o nadobudnutí mosta spolu s areálom Zmluvou o predaji podniku. Uvedenej domnienke nasvedčuje aj skutočnosť, že za dvadsať rokov užívania mosta žalobcom ako domnelým vlastníkom (od roku 2002) si žiaden z verejných subjektov, o ktorých sa žalovaný môže domnievať, že by mohli mať vlastnícke právo k mostu alebo cestnej komunikácii (napr. Slovenská republika, Mesto Zvolen, BBSK) sa určenia vlastníckeho práva k mostu ani jeho vydania voči žalobcovi nedomáhali.

71. Žalovaný v odvolaní namietol, že pokiaľ sa jedná o výšku a výpočet fakturovanej sumy, tak táto nie je správna, pretože komunikáciu užíva celkom 30 subjektov, ktoré sídlia v areáli aj mimo areálu. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaného nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukazované. Prehlásenie o tom, že 30 subjektov užíva areál Zvolen zo dňa 29.11.2000 bolo priložené až v odvolacom konaní, je založené na čl. 633 a odvolací súd k nemu nemôže prihliadnuť, pretože sa nejedná o novotu v zmysle ust. .

72. Pokiaľ však ide o námietku, že areál užíva viac subjektov, než len vlastníci pozemkov zaťažených vecným bremenom, túto námietku vzniesol žalovaný aj v konaní pred okresným súdom, preto sa jej právnym posúdením odvolací súd zaoberal.

73. Pri vymedzení okruhu subjektov povinných podieľať sa na nákladoch na zachovanie a opravu nehnuteľnosti je nutné prihliadnuť ku skutočnosti, že cestné komunikácie v priemyselnom areáli vždy využíva viac subjektov než len tie, ktoré majú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa tam nachádzajúcim. Vlastníci nehnuteľností môžu mať vlastných nájomníkov, s ktorými si uzatvárajú vlastné právne vzťahy a prípadné nároky na podieľanie sa na nákladoch akéhokoľvek druhu riešia v podobe nájomného. Uvedené sa týka aj všetkých dodávateľov, návštev, resp. klientov, ktorí prechádzajú cez mostnú komunikáciu, rovnako ako cez nehnuteľnosti, z ktorých bol odstraňovaný sneh. Vo vzťahu navonok sú to však práve vlastníci nehnuteľností, ktorí majú dané určité povinnosti. V súvislosti s využívaním vecného bremena majú oprávnení z vecného bremena na základe ust. ) ods. 3 povinnosť podieľať sa pomerne na nákladoch na zachovanie a opravu nehnuteľností. Žalovaný ako subjekt, ktorému svedčí vecné bremeno, má túto povinnosť podieľať sa primerane na nákladoch, pričom formulácia „primerane“ bola v danom prípade správne odvodená od množstva subjektov v rovnakom postavení ako je on, teda tých, ktoré majú k jednotlivým nehnuteľnostiam vlastnícke právo a zároveň majú zriadené právo vecného bremena prechodu. Títo sú potom vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej majú zriadené vecné bremeno, povinní podieľať sa aj na nákladoch v súvislosti so zachovaním a opravou nehnuteľností ( n ), pričom ich vlastné vnútorné vzťahy k tretím osobám (nájomníkom, dodávateľom, klientom) si riešia vo vlastnej réžii a do vlastných vnútorných vzťahov si potom môžu premietnuť aj náklady ktoré im vznikajú na úhradu nákladov z vecného bremena.

74. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca nezahrnul do výpočtu seba samého, pričom komunikáciu užíval. Uvedené tvrdenie žalovaného nebolo v konaní pred ukončením dokazovania preukázané. Ako okresný súd správne uviedol, v ods. 54 napadnutého rozhodnutia z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný žalobca neužíval predmetné nehnuteľnosti a žalovaný nenavrhol produkovať dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie o užívaní nehnuteľnosti žalobcom ako vlastníkom v období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na úhradu nákladov za opravu výtlkov a odhŕňanie snehu. Preto okresný súd správne vychádzal z toho, že žalobca ako vlastník nehnuteľností tieto neužíval a teda nemal povinnosť znášať náklady podľa miery spolunažívania. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ žalobca doložil do spisu faktúru, kde boli vyčiernené tie subjekty, na ktoré rozpočítal náklady na opravu cestného telesa, tak žalovaný predložil uvedený zoznam nezačiernený. Podľa žalovaného z toho vyplýva, že žalobca

skutočne nerozúčtoval náklady na všetky subjekty. Žalovaný zároveň zoznam subjektov, ktoré cestnú komunikáciu užívajú pripojil k odvolaniu, (čl. 636), ale keďže tento zoznam nebol v konaní predložený pred ukončením dokazovania súdom prvej inštancie, uvedený listinný dôkaz v spise nepredchádza, odvolací súd nie je oprávnený k nemu prihliadať a preto sa s ním neoboznámil. Všeobecne však odkazuje odvolací súd na vyššie uvedené, že samotný výpočet subjektov nepreukazuje tvrdenie, že by tieto boli povinné podieľať sa určitým spôsobom na nákladoch na opravu výtlkov, a to z dôvodu, že tieto môžu mať osobitné právne vzťahy k tým subjektom, ktoré z titulu vlastníctva nehnuteľností a z titulu zriadenia vecného bremena majú túto povinnosť. Vlastníci subjektov následne môžu premietnuť túto povinnosť aj svojim nájomníkom v podobe nájomného, ide však o samostatný právny vzťah, ktorý sa žalovaného ako vlastníka nehnuteľností so zriadením vecného bremena netýka. Žalovaný zároveň nepreukázal, že by subjektov, ktoré sú vlastníkmi nehnuteľností v areáli a zároveň majú zriadené vecné bremeno bolo viac, než na koľko rozúčtoval náklady na opravu výtlkov na moste žalobca.

75. Žalovaný s poukazom na to, že žalobca požiadal o výrub stromov na parc. č. 2187/126, pričom túto následne odpredal spoločnosti Navara s.r.o. v roku 2018, uvedenú využíval a využíval aj komunikáciu cez most, tieto tvrdenia však nie sú podložené žiadnym dôkazom, ktorý by bol predložený pred ukončením dokazovania súdom prvej inštancie. Žalovaný mal za to, že nie je spravodlivé, aby žalobca hľadal spôsob a popieral skutočnosti tak, aby nemusel platiť žiadne náklady na údržbu a označil to za zjavné zneužitie práva nepoužívajúce právnu ochranu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že naopak zo strany žalobcu bolo preukázané, že na mostnej komunikácii došlo k oprave výtlkov, pričom náklady na opravu výtlkov boli rozúčtované na tie subjekty, ktoré majú zriadené vecné bremeno prechodu k parcelám vo vlastníctve žalobcu. V konečnom dôsledku aj žalovaný využíva most na to, aby sa dostal ku svojmu pozemku, preto je aj dôvodné, aby sa spolupodieľal na nákladoch na zachovanie zjazdnosti mosta. Ak by žalobca ako vlastník mosta most namiesto jeho opravy pre neprejazdnosť uzavrel, žalovaný by stratil prístup ku svojmu pozemku a to by zrejme nebolo v jeho záujme.

76. Žalovaný namietol, že žalobca vystavil v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nákladov na opravu výtlkov faktúru č. 17100510 v rozpore s platnými právnymi predpismi, konkrétne so zo dňa 07.08.2022.

77. Z procesného hľadiska je nutné zdôrazniť, že posudok zo dňa 07.08.2022 nie je možné v odvolacom konaní uplatniť, a to vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania upravenú v . Zároveň uvedený posudok nespĺňa náležitosti novoty v odvolacom konaní podľa , preto odvolací súd sa s ním v odvolacom konaní nemohol oboznámiť.

78. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že faktúry boli vystavené v rozpore s platnými predpismi a so Zákonom o DPH, túto vzniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom, ktorý žalobcovi priznal nárok aj v rozsahu uplatneného DPH. Odvolací súd pritom vychádzal z formulácie ust. , v zmysle ktorého sú užívatelia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu povinní primerane znášať všetky náklady, ktoré súvisia so zachovaním a opravou veci a daň z pridanej hodnoty predstavuje náklad, ktorý vznikol žalobcovi a preto mal nárok na jeho vrátenie. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie v konaní nepreskúmava finančnú disciplínu sporových strán a nie je oprávnený riešiť otázky, ktoré spadajú do kompetenciu daňového úradu, resp. finančnej správy a prípadné porušenie povinností vo vzťahu k verejnému právu môže opäť zakladať určité deliktuálne následky pre žalobcu, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Ako upozornil okresný súd, žalobca ako ním tvrdený vlastník zabezpečil opravu mostného telesa cez tretí subjekt, pričom uniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniknutých nákladov na opravu cesty, ktorá vyplývala z pripojenej faktúry č. 2017115 a zo súpisu vykonaných prác k predmetnej faktúre, ktoré boli predmetom dokazovania na okresnom súde. Okresný súd tiež správne poznamenal, že pokiaľ oprava mostného telesa bola zabezpečená dodávateľským spôsobom, žalobca už do tohto procesu následne nevstupoval, po objednaní a oprave bol povinný uhradiť fakturované sumy a následne už rozúčtoval opravy. Odvolací súd prihliadol k tomu, že žalobca tak učinil v pozícii podnikateľa, ktorý je povinný odvádzať DPH a v tejto súvislosti sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že pokiaľ vystavuje ako podnikateľ faktúru, je povinný do nej zahrnúť aj DPH. Z pohľadu žalobcu tak išlo o náklady v súvislosti s opravou mosta a keďže v zmysle ust. ) ods. 3 má nárok na pomernú náhradu týchto nákladov od subjektov, ktoré sú užívateľmi vecného bremena, bol oprávnený aj tento náklad na nich rozúčtovať.

79. Žalovaný v odvolaní následne namietol rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nároku priznanému z titulu vecného bremena za zimnú údržbu a odhŕňanie snehu vo výške 102,- Eur. Konkrétne uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal výpočet sumy, skutočnosť, že fakturovaná suma nezodpovedá pomernej časti týkajúcej sa užívania všetkými subjektami a že sa žalobca sám nezahrnul medzi subjekty za účelom výpočtu, že faktúra je vystavená nezákonne, že žalobca nemôže účtovať administratívny poplatok vo výške 1,04 Eur, ktorý do faktúry uviedol a na to následne DPH a namietol, že do výpočtu zahrnul žalobca aj cesty, ktoré sú vedené bez povolenia stavebných úprav a nemôžu slúžiť ako podklad pre výpočet. K uvedenej rekapitulácii námietok z konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že odkazuje na vyššie uvedené tvrdenie v súvislosti s nesprávnym rozúčtovaním nákladov v dôsledku užívania cestných komunikácií viacerými subjektami užívaním cestných komunikácií žalobcom, ako aj nezákonným vystavením faktúry v rozpore s platnými predpismi Zákona o DPH, účtovníctve a dani z príjmov.

80. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré má za to, že námietka nesprávneho rozúčtovania nákladov nie je dôvodná, keďže ako bolo uvedené, zaťažiť povinnosťou podieľať sa na pomernej časti náhrady nákladov je možné iba tie subjekty, ktorým to určitým spôsobom vyplýva zo zákona. Nie každý subjekt, ktorý sa fyzicky nachádza v areáli bývalého podniku LIAZ je subjektom, ktorý je povinný podieľať sa na údržbe nehnuteľností, keďže vzájomné vzťahy majiteľov nehnuteľností, ktorým svedčí vecné bremeno, voči ich vlastným nájomníkom, dodávateľom, návštevníkom si riešia tieto subjekty v osobitných právnych vzťahoch (napr. nájomné). Navonok voči majiteľovi nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom vystupujú ako subjekty povinné podieľať sa na zachovaní nehnuteľnosti potom tí, ktorí majú vlastnícke právo k určitým nehnuteľnostiam, na prechod ktorým bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu. Vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností žalobcom platí, čo bolo vyššie uvedené, zo spisového materiálu nevyplynul dôkaz tvrdenia, že by žalobca sám aktívne užíval tieto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu, že faktúra č. 17100515 bola vystavená v rozpore s platnými predpismi o DPH, Zákona o účtovníctve a Zákona o dani z príjmov rovnako platí odôvodnenie uvedené v súvislosti s opravou výtlkov na moste, kedy náklad na odstraňovanie snehu z parciel, na ktorých viazne vecné bremeno prechodu je nákladom preukázaným na základe predložených písomných dôkazov (pokladničné bloky, vyúčtovanie množstva odhrnutého snehu), pričom žalobca ako podnikateľ je v prípade vystavenia faktúry povinný uplatniť si aj daň z pridanej hodnoty, čo urobil a tvrdenia o prípadných porušeniach predpisov vo vzťahu k finančnej správe nie sú predmetom preskúmania tohto konania.

81. K námietke správnosti určenia sumy za odhrabanie snehu vo vzťahu k rozsahu odhrabávanej plochy odvolací súd pripomína, že žalovaný má zriadené vecné bremeno na celé parcely vo vlastníctve žalobcu, nielen na ich určitú časť, napríklad iba na cestnú komunikáciu zaberajúcu iba určitú časť parcely žalobcu určenú geometrickým plánom. Z uvedeného dôvodu je povinný sa podieľať na nákladoch na odhrnutí snehu na celej parcele, ku ktorej má zriadené právo prechodu, nielen na určitej vymedzenej časti tejto parcely. Rozsah vecného bremena práva prechodu je možné zriadiť aj len na časť parcely, ktorú zaberá cesta alebo chodník na ktoré je zriadené vecné právo prechodu a na zvyšok parcely nie. Avšak rozsah vecného bremena si dohodou určili žalobca a právny predchodca žalovaného a žalovaný do tejto dohody kúpou nehnuteľnosti dobrovoľne vstúpil. Je preto zaťažený povinnosťami vyplývajúcimi z vecného bremena zriadeného na celé parcely.

82. Odvolací súd vo vzťahu k administratívnemu poplatku, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému vo vzťahu k pohľadávke z opravy výtlkov na moste a vo vzťahu k pohľadávke za odhrabanie snehu dospel k inému právnemu posúdeniu než okresný súd. Administratívny poplatok nie je možné zahrnúť do nákladu, ktorý vznikol žalobcovi v súvislosti s opravou a udržiavaním nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno. Poštovné náklady (ako odôvodnil žalobca administratívny poplatok) súvisia s vymáhaním pohľadávky, za čo si žalobca uplatnil osobitný nárok vo forme paušálne odmeny spojenej s uplatnením pohľadávky v rozsahu 40 Eur.

83. Pokiaľ žalovaný poukazoval až v odvolaní na oznámenie výsledku štátneho stavebného dohľadu Mesta Zvolen, toto nebolo predmetom prieskumu pred súdom prvej inštancie, a preto nebol odvolací súd oprávnený sa ním zaoberať.

84. Žalovaný poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom, že faktúry sú v rozpore s daňovými predpismi, nebolo zachytené v písomnom vyhotovení zápisnice z pojednávania zo dňa 30.06.2022 napriek tomu, že aj zo zvukového záznamu vyplýva, že tieto námietky vzniesol. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že zápisnica nie je doslovným prepisom vykonaného pojednávania a námietku ohľadom zákonnosti vystavenia faktúry považoval odvolací súd za námietku, ktorá bola vznesená v konaní pred súdom prvej inštancie a preto sa ním aj v odvolacom konaní touto námietkou zaoberal. Skutočnosť, že okresný súd nepresne zachytil priebeh pojednávania, ak mu vypadla zo zápisnice informácia o vyjadrení k DPH, tak môže byť vyhodnotené ako procesné pochybenie okresného súdu, ktoré však nemá za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia.

85. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného tak dospel odvolací súd k inému právnemu posúdeniu vo výške nároku, ktorý okresný súd priznal žalobcovi administratívny poplatok 1,70 Eur z faktúry uplatnenej za opravu výtlkov, v rozsahu 20% DPH z 1,70 Eur, čo predstavuje 0,34 Eur a rovnako v rozsahu administratívneho poplatku z faktúry uplatnenej za odhŕňanie snehu 1,04 Eur a 20% zo sumy 1,04 Eur, čo predstavuje 0,21 Eur. V uvedenej časti preto rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že v rozsahu administratívneho poplatku a DPH z administratívneho poplatku žalobu zamietol a vo zvyšku uplatnený nárok priznal. Vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu nemusel odvolací súd vykonať dokazovanie, pretože skutočnosť zaplatenia administratívneho poplatku aj jeho označenie za administratívny poplatok nebola sporná a v tejto súvislosti skutkové tvrdenie o jeho uplatnení nebolo popreté a teda bolo nesporné. Zároveň sa sporové strany k povahe tohto poplatku, aj k nároku na zaplatenie DPH z neho vyjadrovali vo svojich písomných vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nebolo v zmysle ust. nutné vyzvať strany k možnému inému právnemu posúdeniu charakteru administratívneho poplatku a nároku z neho vyplývajúceho v súvislosti s uplatneným nárokom podieľať sa na úhrade nákladov za opravu a zachovanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

86. Zároveň vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že posudzoval výlučne námietky uvedené v odvolaní, keďže je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi a tieto nemôže za sporové strany rozširovať a dopĺňať.

87. K odvolaniu žalobcu, ktoré tento podal voči druhej výrokovej vete a v nadväznosti na to aj voči rozhodnutiu okresného súdu o nároku na náhradu trov konania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k uplatnenému nároku na pomernú časť nákladov za odvod dažďových vôd bolo vecne správne.

88. Žalobca v odvolaní namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, kedy podľa jeho názoru nebolo možné dospieť k poznaniu, akým právnym posúdením veci dospel okresný súd k názoru o tom, že časť žalobného nároku je potrebné zamietnuť. S uvedeným konštatovaním sa odvolací súd nestotožnil, keďže okresný súd odôvodnil zamietnutie nároku v časti odvodu dažďových vôd tým, že tento nárok sa nedá subsumovať ani pod záväzkový vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, ani pod zákonné ust. ) ods. 3 , a to z dôvodu, že odvod dažďových vôd nie sú primerané náklady na zachovanie a opravu cudzej veci, ale jedná sa o náklady súvisiace s vlastníctvom predmetnej veci a správou predmetnej veci. Okresný súd tak v odôvodnení jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo o nároku žalobcu rozhodol tak, že tento zamietol. Skutočnosť, že argumentácia okresného súdu žalobcu nepresvedčila, teda, že žalobca sa domnieva, že záver okresného súdu mal byť iný, nie je procesným porušením povinností okresného súdu. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Súd je však povinný reagovať na návrhy procesných strán () a tiež je povinný dať odpoveď na otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (, ). Skutočnosť, že okresný súd dal odpoveď na otázku nastolenú účastníkom konania ohľadom nároku na zaplatenie odvodu dažďovej vody v konečnom dôsledku vyplýva aj z toho, že bol žalobca schopný formulovať v odvolaní svoje námietky voči záveru okresného súdu, kedy žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu ohľadom odvodu dažďovej vody si protirečí so záverom okresného súdu, že vznikol žalobcovi nárok na pomernú úhradu nákladov za odhŕňanie snehu.

89. Z procesného hľadiska bol žalobca úspešný v uplatnenom nároku na odhŕňanie snehu, kedy procesne neúspešný žalovaný v odvolaní nenamietol, že odhŕňanie snehu nie je „zachovanie a oprava nehnuteľnosti“, preto sa odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k priznaniu nároku na náklady za odhrabanie snehu ani takýmto druhom námietky zaoberať nemohol.

90. Pokiaľ mal žalobca za to, že odvod dažďovej vody a odhŕňanie snehu predstavujú rovnaký dôvod pre uplatnenie nároku z vecného bremena, tak vo všeobecnej rovine je možné konštatovať, že zhodné majú to, že sneh je v konečnom dôsledku iba iným skupenstvom vody. Avšak na rozdiel od situácie, kedy na nehnuteľnosť prší a táto skutočnosť nemá na existenciu, zachovanie a opravu tejto nehnuteľnosti žiaden vplyv, tak odpratanie snehu je úkonom smerujúcim k nevyhnutnej údržbe v súvislosti so zachovaním nehnuteľnosti, keďže môže spôsobovať práve vznik rôznych výtlkov a znemožňuje užívanie komunikácie. Okrem skutočnosti, že samotnú komunikáciu môže poškodzovať, spôsobuje aj nemožnosť užívania tejto komunikácie a teda nemožnosť využitia vecného bremena osôb, ktoré v tejto komunikácii majú vecné bremeno zriadené. Na rozdiel od uvedeného dážď takéto následky nespôsobuje, skutočnosť, že vlastník komunikácie je v prípade uzavretia zmluvy s Vodohospodárskym podnikom povinný uhrádzať náklady na odvod dažďovej vody je samostatným zmluvným vzťahom vlastníka, ktorý nemá dôvod zaťažovať držiteľov vecného bremena práva prechodu cez túto nehnuteľnosť. Oprávnení z vecného bremena nie sú spoluvlastníkmi, nezaťažujú ich všetky náklady na nehnuteľnosť ale iba tie, ktoré súvisia s opravou a zachovaním nehnuteľnosti. Preto dôvody, pre ktoré je možné priznať nárok z odstránenia snehu z nehnuteľnosti nie sú rovnaké, ako v prípade spádu dažďovej vody na nehnuteľnosť. Ani z vyjadrení žalobcu nevyplýva, z akého dôvodu vlastne by padanie dažďovej vody na nehnuteľnosť malo byť dôvodom pre opravu a zachovanie tejto nehnuteľnosti. Žalobca iba porovnal podľa neho podobný charakter nákladov s odhŕňaním snehu a nesúhlasil s podriadením nákladu na odvod dažďovej vody pod náklady súvisiace s vlastníctvom a správou predmetnej veci. Argument, že „o takéto náklady by sa jednalo napr. v prípade platenia dane z nehnuteľností a pod. a ak by to tak nebolo, tak nič také by si žalobca voči žalovanému neuplatňoval“, neobsahuje dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že padanie dažďovej vody na nehnuteľnosť je dôvodom vyvolávajúcim potrebu opravy a zachovania nehnuteľnosti.

91. Rovnako ako v prípade odvolania žalovaného, aj v súvislosti s odvolaním žalobcu bol odvolací súd viazaný rozsahom odvolacích dôvodov a inými dôvodmi sa nezaoberal.

92. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietol, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu na podanie odvolania, čo odôvodnil tým, že rozsudok bol žalobcovi doručený 14.08. o 00:16 hod., lehota na podanie odvolania uplynula 29.08.2022 a odvolanie bolo elektronicky podpísané a podané až 30.08.2022 o 15:14 hod. Ako odvolací súd zo spisového materiálu zistil, skutkové tvrdenia uvedené žalovaným vo vzťahu k podaniu odvolania žalobcu zodpovedajú obsahu spisového materiálu. Žalovaný však abstrahoval od ust. , v zmysle ktorého, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže posledný deň lehoty na podanie odvolania uplynul v pondelok 29.08.2022, čo bol štátny sviatok, teda deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty sa stal najbližší nasledujúci pracovný deň 30.08.2022. V tento deň bolo odvolanie žalobcu podané, a preto bolo podané včas, v dôsledku čoho sa s ním odvolací súd aj zaoberal.

93. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané sporovými stranami v odvolacích replikách, tak v zmysle ust. je prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany možné uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu aj za predpokladu, ak ide o novoty (ust. ). Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu už nie je možné uplatniť žiadne prostriedky procesného útoku ani prostriedky procesnej obrany a preto sa odvolací súd síce oboznamuje s obsahom repliky a dupliky, ale už nepreskúmava nové tvrdenia uplatnené v odvolacích replikách a duplikách. Z rovnakého dôvodu sa preto odvolací súd ani neoboznamoval s prílohami odvolacej repliky žalovaného, ktorý ešte k replike priložil okrem listinných dôkazov aj ďalšie odborné vyjadrenie č. 11/2022.

94. Keďže odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia vo výške 3,29 Eur (1,70 + 0,34 + 1,04 + 0,21) v neprospech žalobcu, premietol uvedený rozdiel aj do pomeru úspechu strán za účelom určenia nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie pôvodne priznal žalobcovi istinu 144,- Eur, čím žalobca z uplatnenej sumy 432,43 Eur bol úspešný v pomere 34%. Zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie zo žalovanej sumy 432,43 Eur žalobca uspel v rozsahu 140,71 Eur, teda 32,54% a žalovaný v sume 291,72 Eur, teda 67,46%. Pomer úspechu a neúspechu strán je tak 34,92% v prospech žalovaného a preto odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v pomere 34,92%. Uplatnený nárok na náklady

spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur nebol v konaní napadnutý a netvoril ani vstup do výpočtu zmeny trov konania.

95. Pokiaľ ide o odvolacie konanie, v odvolacom konaní sa posudzoval pomer úspechu a neúspechu vždy iba vo vzťahu k tým výrokom odvolania, ktoré boli sporovými stranami napadnuté a keďže strany vo svojich odvolaniach neboli úspešné a pomer úspechu žalovaného k celému predmetu odvolania (432,43 Eur) bol zanedbateľný (3,29 Eur), odvolací súd rozhodol, že ani jedna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

96. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

97. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanej, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

98. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).