Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-358-2008.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1Er/358/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: CHIRANA-PREMA Medical, a.s., v konkurze, nám. Dr. Alberta Schweitzera 194, Stará Turá, IČO: 36 300 098, o vymoženie 2.120,02 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu súd z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Poverením tunajšieho súdu zo dňa 02.11.2000 bol súdny exekútor JUDr. Daniela Menyhardtová, Exekútorský úrad Piešťany, poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 63.868,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného výmeru č. 9207/00 vydaného dňa 07.08.2000 Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne.
V priebehu konania bol súdnemu exekútorovi JUDr. Daniele Menyhardtovej ustanovený náhradník JUDr. Albín Božek.
Dňa 16.07.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra dňom 01.12.2009.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/09 zo 16. júna 2009: „Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje komplexnú úpravu zastavenia exekučného konania (na rozdiel od úpravy zastavenia exekúcie), bude potrebné subsidiárne (§ 251 ods. 4 OSP) aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku regulujúce zastavenie konania pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania (§ 104 ods. 1 OSP)“.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Jednou z takýchto podmienok je aj spôsobilosť byť účastníkom konania.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 186/99/427 zo dňa 14.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2009 bol konkurz zrušený z dôvodu, že úpadca - povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na ďalšie krytie nákladov konania. Povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný dňom 01.12.2009. Týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať a povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra končí.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Na základe zistených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p., zastavil.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení v § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenie exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenie exekúcie pri náležitej opatrnosti.
V predmetnej veci sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 18.10.2000 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 01.12.2009. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená.
Nakoľko v danom prípade nejde o zákonný dôvod, stanovený v § 203 Exekučného poriadku, umožňujúci exekučnému súdu uložiť povinnosť náhrady trov zastavenej exekúcie, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne sp. zn.: 4CoE/200/2012 zo dňa 28.09.2012, v ktorom konštatuje, že exekučné konanie sa riadi Exekučným poriadkom v znení platnom v čase začatia konania a preto je správny postup, keď exekučný súd aplikuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, nakoľko až s účinnosťou od 01.02.2002 došlo k novelizácii ustanovenia § 203 EP, ktoré však v danej veci nemožno aplikovať.
K vyššie uvedenému súd poukazuje i na právny názor, ktorý vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 256/2008 zo dňa 7.8.2008, v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že počas trvania exekúcie musel znášať z vlastného majetku hotové výdavky, ktoré počas exekúcie vznikli a po vykonaní exekúcie dôvodne očakával ich náhradu, ako aj odmenu, ktorá mu priznaná nebola. V danom rozhodnutí ústavný súd poznamenal, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IV. ÚS 38/08)“. Pokiaľ exekučnú činnosť vykonávajú súdni exekútori ako príslušníci slobodného povolania za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime, vykonávajú sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).