Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-108-2022.pdf
PDF · 108.72 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/108/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcuCITY STONE DESIGN s.r.o., so sídlom Areál IN VEST 1179, 927 03 Šaľa, IČO: 47 978 929, v konaní zast. BK ADVO PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 884/24, 927 01Šaľa, IČO: 51 074 150 proti žalovanému IDEA INVEST, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 657 930 o zaplatenie 19.273,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/26/2021-131 zo dňa 15. augusta 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/26/2021-131 zo dňa 15. augusta 2022 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku č.k. 13Cb/26/2021-100 zo dňa 06.06.2022.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že na jeho vydanie boli naplnené všetky zákonné predpoklady a to, že žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a žalovaný bol poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na pojednávaní konanom dňa 06.06.2022 návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
3. Rozsudok bol žalovanému doručený dňa 15.06.2022 a podaním zo dňa 27.06.2022 žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že dňa 06.06.2022sa prostredníctvom telefonátu na informačné centrum súdu prvej inštancie pred začiatkom samotného pojednávania sa snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie absencie a odročenie pojednávania na iný termín. Pravdepodobne z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola aj viacnásobná snaha žalovaného neúspešná a telefonický kontakt sa nepodarilo nadviazať. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súd Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 233/2019-22 a navrhol rozsudok pre zmeškanie žalovaného vo veci zrušiť a nariadiť nové pojednávanie.
4. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie preskúmaním návrhu žalovaného zistil, že
neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by ospravedlňovali neúčasť na pojednávaní, neobsahuje ani dôvod, resp. vysvetlenie žalovaným tvrdených nepredvídateľných okolností, žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil, a preto nebolo možné tvrdenia žalovaného posúdiť a vyhodnotiť. Súd prvej inštancie poukázal, že predvolanie na pojednávanie nariadené na 06.06.2022 bolo žalovanému doručované na adresu jeho sídla, pričom z doručenky je zrejmé, že predvolanie mu bolo riadne doručené, čo žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepoprel.Pretože súd prvej inštancie nevzhliadol žiadne dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrh žalovanéhozamietol.
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP. Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so súdom prvej inštancie, že návrh bol založený na „nekonkretizovaných udalostiach“ a „všeobecných tvrdeniach“ a mal za to, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné vo veci konajúci súd informovať o tom, že zo strany žalovaného nebude možné sa vytýčeného pojednávania zúčastniť, pričom dôvod samotnej absencie je v tomto prípade nepodstatný a za zváženie, ako primárneho dôvodu vzniknutej situácie, skôr stojí nedostatočná možnosť sa vo veci s konajúcim súdom skontaktovať a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať.
7. Podľa žalovaného podstatným v tejto veci je najmä procesný rozmer, ktorý žalovaný vo svojom návrhu ako uviedol, tak i patrične odôvodnil, keď ani v prípade, že by včas nestihol súd prvej inštancie informovať o jeho neúmyselnej neprítomnosti, tento by nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného najmä z dôvodov, že v upomínacom konaní podal žalovaný odpor, ktorým nárok žalobcu v celom rozsahu kompromitoval, nakoľko uviedol, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené, a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Na uvedené potom priamo nadväzuje dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ktorá musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. V takomto prípade malo byť teda predmetom prvého súdneho pojednávania vo veci samej najmä dopytovanie sa práve žalobcu, z akého dôvodu nedoručil faktúry, ktorých právny titul v konaní vymáha súdnou cestou, do dispozície žalovaného, aby tieto mohli byť riadne a včas uhradené, pričom až následne mali byť skúmané ďalšie osobitosti veci samej, pri ktorej činnosti by bola účasť žalovaného reálne potrebná, no za aktuálneho stavu však žalovaný mal za to, že pre súd prvej inštancie bol v tomto prípade podstatný skôr jeho vlastný štatistický ukazovateľ, ako riadne a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie tak došlo k judikovaniu nároku, ktorý bol žalovaným v celom rozsahu kompromitovaný, a to bez posúdenia jeho právneho základu.
8. Žalovaný opäť prezentuje i svoj názor, že ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci, pričom toto platí najmä vtedy, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, žalovaný nebol v konaní inak nečinný, súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Podľa žalovaného teda bolo porušené jeho právo na riadny súdny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže žalovaný vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že podstatnou skutočnosťou vo veci je, že boli splnené všetky obligatórne náležitosti a
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v odvolaní vágne a všeobecným spôsobom poukazuje na údajný vznik nepredvídateľných okolnosti, pre ktoré sa údajne nemohol pojednávania zúčastniť a že sa snažil telefonicky informovať súd prvej inštancie. Na druhej strane žalovaný ďalej nekonkretizoval, o aké okolnosti sa malo jednať a kedy sa o nich dozvedel. Ak by sa aj tieto ničím nepodložené tvrdenia žalovaného zakladali na pravde, žalovaný mal svoju žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bezodkladne zaslať súdu prvej inštancie písomne a bol povinný dôvody na ospravedlnenie jeho neprítomnosti hodnoverným spôsobom oznámiť a osvedčiť s poukazom na § 183 ods. 3 CSP. Faktické dôvody, pre ktoré žalovaný žiadal odročiť pojednávanie, do dnešného dňa nie sú zrejmé. Podľa žalobcu neobstojí ani názor žalovaného, že nemali byť splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškane, pretože k odporu žalovaného podal žalobca vyjadrenie dňa 22.12.2021, kde hodnoverným spôsobom vyvrátil domnelé tvrdenia žalovaného a riadne preukázal žalobou uplatnený hmotnoprávny nárok. Žalobca svojimi podaniami, ako i prednesmi na samotnom pojednávaní dňa 06.06.2022 odstránil akékoľvek potenciálne nejasnosti, ktoré v tomto spore mohli vzniknúť. Podľa žalobcu z tvrdení žalovaného vyplýva, že si zjavne zamieňa splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa kogentného § 274 CSP, s procesnými podmienkami pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa dispozitívneho § 273 CSP. Výlučne len pri § 273 CSP dáva zákon súdu možnosť rozhodnúť sa či rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, alebo nie. Naproti tomu pri kogentnom § 274 CSP, ak sú splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd je povinný vydať rozsudok pre zmeškanie na návrh žalujúcej strany. Tuto skutočnosť skonštatoval napokon aj Ústavný sud Slovenskej republiky v bode 29. odvodnenia uznesenia zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolaní.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
11. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, prijatým v upomínacom konaní dňa 25.11.2021, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 19.273,- Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.145,17 Eur od 26.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 10.179,51 Eur od 27.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.145,17 Eur od 04.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 6.803,63 Eur od zaplatenia a paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V návrhu uviedol, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 15.06.2021 dodal žalobca ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu tovar,rôzne druhy služieb a zabezpečil aj s tým súvisiace služby, vrátane prepravy, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Za riadne a včas poskytnuté plnenia žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9500214697 vo výške 1.145,17 Eur splatnú dňa 25.09.2021, faktúru č. 9500214708 vo výške 10.179,51Eur splatnú dňa 26.09.2021, faktúru č. 9500214840 vo výške 1.145,17 Eur splatnú dňa 03.10.2021 a faktúru č. 9500215093 vo výške 6.803,63 Eur splatnú dňa 14.10.2021. Žalovaný za objednaný tovar, ktorý prevzal v celom rozsahu dlžnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil ani čiastočne.
12. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 01.12.2021 platobný rozkaz sp. zn. 28Up/1870/2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy a žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z uvedeného dôvodu teda žalovaný v celom rozsahu namieta právny základ a aj výšku uplatneného nároku. Samotné faktúry predložené žalobcom neboli žalovanému doručené a tieto z tohto dôvodu ani neeviduje v účtovníctve a neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Zároveň z opatrnosti žalovaný vznáša námietku premlčania.
13. Podaním zo dňa 22.12.2021 žalobca na výzvu súdu v upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Súčasne sa vyjadril k podanému odporu a okrem iného uviedol, že na podklade oboma stranami sporu schválenej Cenovej ponuky a Generálnej objednávky, žalovaný postupne zadával žalobcovi viaceré čiastkové objednávky na dodanie časti tovaru - dlažby s označením „Reina“ z Cenovej ponuky. Objednávky boli uskutočnené prevažne telefonicky medzi pánom C. v mene žalovaného a pánom Kyselým v mene žalobcu. Na podklade týchto objednávok žalobca dodal žalovanému konkrétne množstvo tovaru vždy riadne a včas. Vo väčšine prípadov žiadal žalovaný dodať tovar na miesto zhotovenia projektu - „Rekonštrukcia ulice Zelený kŕčok v Trnave“, kde žalovaný prebral tovar prostredníctvom poverených osôb, ktoré vždy
vystupovali v jeho mene a na jeho účet a podpisom dodacích listov potvrdili dodanie tovaru. Žalobca následne dodaný tovar fakturoval a faktúry zasielal žalovanému na jeho e-mailové adresy. Takýto spôsob komunikácie a fakturácie bol medzi stranami sporu štandardný a predstavoval bežnú obchodnú zvyklosť strán, ktorá je navyše pre tento segment trhu plne zaužívaná. Žalovaný nikdy tento spôsob nenamietal, žiadne faktúry nevracal, resp. pred podaním odporu žiadne faktúry ani čiastočne nerozporoval. Za účelom skutočného preukázania dodania tovaru žalobca poukázal na čestné vyhlásenia pána T. a pána C., ktorí zhodne potvrdzujú, že dodanie vyfakturovaného tovaru žalovanému skutočne došlo. K vznesenej námietky premlčania žalobca uviedol, že uplatnený nárok predstavuje nezaplatenú odplatu za dodaný tovar, vykonanú prepravu a služby s tým spojené, pričom splatnosť faktúry č. 9500214697 nastala dňa 25.09.2021, splatnosť faktúry č. 9500214708 nastala dňa 26.09.2021, splatnosť faktúry č. 9500214840 nastala dňa 03.10.2021 a splatnosť faktúru č. 9500215093 nastala dňa 14.10.2021. Keďže v obchodných záväzkových vzťahoch v zmysle § 397 Obchodného zákonníka platí všeobecná 4-ročná premlčacia doba, považoval námietku premlčania bez právnej relevancie.
14. Dňa 31.12.2021 bola vec postúpená Okresnému súdu Zvolen ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „súd prvej inštancie“).
15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13Cb/26/2021-82 zo dňa 17.01.2022 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené súdu v upomínacom konaní dňa 22.12.2021, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 84 listinnej podoby spisu, písomnosti boli žalovanému doručené do jeho elektronickej schránky dňa 02.02.2022.
16. Podaním zo dňa 07.02.2022, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.02.2022, žalovaný tvrdil, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu žalobou uplatnený nárok svedčí, keď fakturácia zo strany žalobcu ešte nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy. Mal za to, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru či služby, od ktorej svoj nárok odvodzuje. Z uvedeného dôvodu preto žalobcom vystavené fakturácie neeviduje v účtovníctve ani v kontrolnom výkaze DPH. Z uvedených dôvodov preto namietal právny základ aj výšku uplatneného nároku a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
17. Dňa 01.03.2022 súd prvej inštancie na prejednanie veci samej určil pojednávanie na deň 06.06.2022. V predvolaní, ktoré sa nachádza na č.l. 88 listinnej podoby spisu strany poučil, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 90 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo predvolanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa 07.03.2022.
18. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 súd prvej inštancie na návrh žalobcu rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel, keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
19. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo vypracované pod č.k. 13Cb/26/2021-100 zo dňa 06.06.2022 a podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 108 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo doručené do jeho elektronickej schránky dňa 15.06.2022.
20. Dňa 27.06.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného, podané na pošte dňa 24.06.2022, označené ako „Odvolanie proti rozsudku s návrhom na zrušenie rozsudku Okresného súdu Zvolen pre zmeškanie žalovaného, č. k. 13Cb/26/2021-100 zo dňa 06.06.2022“, v ktorom žalovaný žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 ods. 2, 3 CSP a z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) CSP uznesením zrušil a vo veci samej nariadil nový termín pojednávania, resp. vo veci žalovaný podal odvolanie a žiada, aby tomuto vyhovel odvolací súd, keďže v prípade, ak nebude zo strany súdu prvej inštancie pokračované v konaní, žiada žalovaný toto podanie považovať za odvolanie proti podanému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku tak, ako to má na mysli dikcia § 274 písm. a), b) CSP. Žalovaný v podaní uviedol, že dňa 06.06.2022 sa prostredníctvom telefonátu na informačné
centrum súdu prvej inštancie pred začiatkom samotného pojednávania vo veci samej snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa predmetného pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie jeho absencie a odročenie pojednávania na iný termín a zrejme z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola žalovaného viacnásobná snaha neúspešná a telefonický kontakt sa mu nepodarilo nadviazať. Vzhľadom na právne a skutkové tvrdenia obsiahnuté v odpore však žalovaný nepovažuje procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom sa stal práve rozsudok, za správny, nakoľko nárok žalobcu bol jednoznačne kompromitovaný skutočnosťou, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené, a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Žalovaný tvrdí, že dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. Ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná existencia odporu podaného žalovaným preukazuje snahu žalovaného o procesnú obranu i aktivitu a že z dôvodov vis major žalovaný nedokázal súdu prvej inštancie oznámiť nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania dňa 06.06.2022 zúčastniť, žiada, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Podľa názoru žalovaného bolo teda porušené právo žalovaného na riadny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže žalovaný vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté.
21. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
22. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
23. V zmysle § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
24. Rozsudok pre zmeškanie, tzv. kontumačný rozsudok je osobitným druhom rozsudku, ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu v civilnom sporovom konaní. Pri pasivite žalovaného v spore právna úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). K rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak môže dôjsť aj vtedy, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci samej, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Zdanlivú tvrdosť zákona zákonodarca zmierňuje tým, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného, môže podľa § 277 ods. 2 CSP navrhnúť, aby súd takýto rozsudok zrušil a nariadil nové pojednávanie.
25. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že žalovaný nekonkretizoval a ani nepreukázal dôvody, pre ktoré sa pojednávania vo veci nezúčastnil.
26. Žalovaný v odvolaní namietal, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné súd prvej inštancie informovať o tom, že žalovaný sa nebude môcť vytýčeného pojednávania zúčastniť, pričom dôvod samotnej absencie je v tomto prípade nepodstatný a za zváženie ako primárneho dôvodu vzniknutej situácie skôr stojí nedostatočná možnosť sa skontaktovať so súdom prvej inštancie a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať.
27. Zákonodarca v ustanovení § 356 písm. b) CSP upravil, že proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Na rozdiel od odvolania, kde sa namieta nesplnenie zákonných podmienok stanovených pre vydanie kontumačného rozsudku, v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP sa namieta existencia ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, čo znamená, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP je na mieste vtedy, keď v čase vyhlásenia kontumačného rozsudku síce boli splnené zákonné podmienky na jeho vyhlásenie ustanovené v § 274 CSP, avšak na strane žalovaného existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, na ktorom rozsudok pre zmeškanie bol žalovaného vyhlásený.
28. Pretože procesný inštitút návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného reflektuje na prípady náhlych a neočakávaných prekážok, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie a kedy prekážka bola taká náhla a taká neočakávaná, že žalovaný neúčasť neospravedlnil, bolo na žalovanom, ktorý návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal, aby uviedol a zároveň aj preukázal konkrétny ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil pojednávania, t.j. zmeškal pojednávanie konané na súde prvej inštancie dňa 06.06.2022. Ak však žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol len to, že vznikli u neho nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania zúčastniť a ak v návrhu žiadne dôkazy neoznačil a nepredložil, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevysvetlil, nekonkretizoval a ani nepreukázal.
29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné súd prvej inštancie informovať o tom, že sa pojednávania nezúčastní, odvolací súd zdôrazňuje, že určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, ak medzi ňou a zmeškaním pojednávania je príčinná súvislosť, t.j. k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti a nebyť tejto prekážky k zmeškaniu pojednávania by nedošlo. Predmetom posudzovania pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je práve dôvod zmeškania, t.j. prekážka, ktorá zabránila, resp. znemožnila žalovanému dostaviť sa na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, a teda nie je správny názor žalovaného, že dôvod samotnej absencie je nepodstatný a primárnym dôvodom vzniknutej situácie bola nedostatočná možnosť skontaktovať sa so súdom prvej inštancie a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať. Preto, ak aj žalovaný v deň pojednávania mienil súd prvej inštancie informovať, že nebude možné z jeho strany pojednávania sa zúčastniť, toto nebol ten dôvod, pre ktorý sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, t.j. ten dôvod, pre ktorý pojednávanie zmeškal.
30. Pretože žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nešpecifikoval a ani dôkazmi nepodporil existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie konané vo veci dňa 06.06.2022, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
31. Pokiaľ žalovaný následne v odvolaní uvádzal, že podstatným je najmä procesný rozmer v danej veci a ani v prípade, že by včas nestihol súd prvej inštancie informovať o svojej neúmyselnej neprítomnosti, súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodnúť nemal, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, t.j. posúdenie či žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Predmetom tohto odvolacieho konania preto nebolo a ani nemohlo byť posudzovanie splnenia zákonných podmienok stanovených pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže takéto skutočnosti sú posudzované len v prípade konania o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, a teda všetky ďalšie tvrdenia žalovaného v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP.
32. Napriek uvedenému a nad rámec predmetu tohto odvolacieho konania však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, súdu
prvej inštancie nevyplývala povinnosť posudzovať a vyhodnocovať hmotnoprávnu stránku žalobcom uplatneného nároku, vrátane otázky, či žalobca doručoval žalovanému daňové doklady, t.j. faktúry. Rovnako súdu prvej inštancie z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania žalovaný ako strana, v neprospech ktorej sa mal rozsudok pre zmeškanie vydať, bol skutočne procesne pasívny a či proti žalobcom uplatnenému nároku uplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného totiž môže súd rozhodnúť nielen pri úplnej pasivite žalovaného (§ 273 CSP), ale aj pri čiastočnej, resp. následnej pasivite žalovaného, pričom ide práve o situáciu predpokladanú v ustanovení § 274 CSP, t.j. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci samej. V konkrétnych okolnostiach danej veci nenastal ani taký stav, že nebolo žiadúce rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a že by takáto forma rozhodnutia bola v konečnom dôsledku pre žalovaného nespravodlivá, keď pojednávanie dňa 06.06.2022, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo prvým a jediným pojednávaním, ktoré sa v tomto konaní uskutočnilo, čo znamená, že do tohto pojednávania súd prvej inštancie nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, rovnako ani samotné konanie netrvalo dlhšiu dobu, keďže od prijatia návrhu v upomínacom konaní dňa 19.11.2021 boli v konaní plynulo a v primeraných lehotách vykonávané zo strany súdov úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci samej.
33. Žalovaný podal odvolanie i z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, avšak žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu procesnú podmienku, o ktorej má za to, že v konaní na súde prvej inštancie splnená nebola a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, ani odvolací súd vady procesných podmienok nezistil.
34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).