Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-46-2022.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Vranovič, advokát, so sídlom Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď, proti žalovanému: Metal Klimex, s.r.o., IČO: 47 984 562, so sídlom Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, a to
- pozemok registra „C“ parcelného č. XXXX/X o výmere 2728 m2, zastavané plochy a nádvoria
- pozemok registra „C“ parcelného č. XXXX/XX, o výmere 1149 m2, zastavané plochy a nádvoria
- pozemok registra „C“ parcelného č. XXXX/XX, o výmere 297 m2, zastavané plochy a nádvoria
- pozemok registra „C“ parcelného č. XXXX/XX, o výmere 575 m2, zastavané plochy a nádvoria
- stavba so súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X, prevádzková hala
- stavba so súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX, výrobná hala
- stavba bez súpisného č., nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX, sklad plechov a kovového materiálu.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.06.2022 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe.
2. V žalobe bolo uvedené, že dňa 12.03.2018 bola medzi žalobcom ako budúcim nadobúdateľom a W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G. (ďalej len „W. N.“) ako budúcim prevodcom uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve"), v ktorej sa W. N. zaviazal, že najneskôr v lehote do 31.05.2018 so žalobcom uzatvorí riadnu zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou na žalobcu za dohodnutú odplatu prevedie 50% obchodného podielu W. N. v žalovanom - spoločnosti Metal Klimex, s.r.o., so sídlom ul. Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 47 984 562 (ďalej len „Zmluva o prevode obchodného podielu"). V ustanovení ČI. V. bode 5 Zmluvy o budúcej zmluve zmluvné strany skonštatovali, že po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve dôjde následne medzi zmluvnými stranami aj k uzatvoreniu osobitnej darovacej zmluvy (ďalej len „Darovacia zmluva"), ktorou žalobca daruje W. N. ako obdarovanému dar, a to nasledovné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obci G., okrese G.:
- pozemok registra C parc. č. XXXX/X o výmere 2728 m2 zastavané plochy a nádvoria
- stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, prevádzková hala
- pozemok registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 1149 m2 zastavané plochy a nádvoria
- pozemok registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 297 m2 zastavané plochy a nádvoria
- pozemok registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 575 m2 zastavané plochy a nádvoria
- stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, výrobná hala
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX, sklad plechov a kovového materiálu (ďalej spoločne len „predmetné nehnuteľnosti“). Dňa 15.05.2018 žalobca ako darca skutočne uzavrel s W. N. Darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca daroval W. N. ako obdarovanému predmetné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva obdarovaného k nehnuteľnostiam bol vykonaný dňa 25.05.2018. Napriek skutočnosti, že dňa 26.05.2018 žalobca W. N. riadne vyzval na uzatvorenie príslušnej Zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve, W. svoju povinnosť nesplnil a v dohodnutej lehote k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodného podielu nepristúpil, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy o budúcej zmluve. V ustanovení ČI. VI. bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak by W. N. porušil svoju povinnosť uzatvoriť so žalobcom v dohodnutej lehote riadnu Zmluvu o prevode obchodného podielu v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve, bude táto skutočnosť nie len dôvodom na žalobcove odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve, ale aj od neskoršej Darovacej zmluvy (s ktorej neskorším uzatvorením zmluvné strany už v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve počítali). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tak žalobca rozhodol po uplynutí dohodnutej doby na uzatvorenie Zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpiť ako od Zmluvy o budúcej zmluve, tak aj od Darovacej zmluvy. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia Čl. VI. bodu 3 Zmluvy o budúcej zmluvy je zrejmé, že okamihom doručenia odstúpenia od Darovacej zmluvy obdarovanému došlo ku zrušeniu Darovacej zmluvy s účinkami od počiatku (ex tunc). Žalobca ďalej argumentoval aj ustálenou judikatúrou, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, zo dňa 20.07.2011, publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom XX/ XXXX,. podľa ktorého platí, že v prípade, ak dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy, prechádza späť na prevodcu okamihom odstúpenia od zmluvy. Napriek skutočnosti, že okamihom doručenia odstúpenia od Darovacej zmluvy prešlo vlastnícke právo k predmetným darovaným nehnuteľnostiam späť na žalobcu (ako výlučného vlastníka nehnuteľností), W. N. dňa 11.06.2018, t. j. niekoľko dní po tom čo prevzal odstúpenie od Darovacej zmluvy) vložil predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania svojej spoločnosti - Metal Klimex, s.r.o. (ďalej len „žalovaný“). Na základe toho kataster nehnuteľností, ktorý v tom čase nemal ešte vedomosť o odstúpení od Darovacej zmluvy, povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného ako nového vlastníka nehnuteľností. Keďže však W. už v čase vkladu nehnuteľností do základného imania žalovaného nebol v dôsledku odstúpenia od Darovacej zmluvy vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol tieto nehnuteľnosti platne ani vložiť do základného imania žalovaného. Vklad nehnuteľností do základného imania žalovaného bol tak neplatným právnym úkonom, nakoľko W. N. ako nevlastník nemohol previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú spoločnosť a takýto prevod by bol v rozpore s právnou zásadou nemo plus iuris ad alium transfere guam ipse habet. Žalovaný sa tak nikdy nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a predmetné nehnuteľnosti mu ani nemohli zvýšiť základné imanie. Išlo o neplatný vklad, ktorý nemohol mať právne účinky, nakoľko nehnuteľnosti v čase vkladu W. N. ako vkladajúcemu spoločníkovi vlastnícky nepatrili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že zápis v evidencii katastra nehnuteľností, podľa ktorého je v súčasnosti výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný na základe vkladu nehnuteľností do základného imania žalovaného, je nesprávny. Skutočným výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca, na ktorého prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam späť v dôsledku odstúpenia od Darovacej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti pôvodne darované W.. Žalobca v tejto súvislosti dodáva, že v danom prípade sa žalovaný ani nemôže brániť prípadným tvrdením, že nehnuteľnosti nadobudol od W. N. dobromyseľne, a teda, že jeho domnelé vlastníctvo by malo požívať ochranu. Jediným spoločníkom a konateľom žalovaného je totiž práve W. N., ktorý mal vedomosť o tom, že došlo k odstúpeniu od Darovacej zmluvy, a teda že nemohol platne nehnuteľnosti vložiť do základného imania žalovaného. Keďže žalovaný je právnickou osobou, ktorej dobromyseľnosť musí byť vždy skúmaná sprostredkovane prostredníctvom členov jej štatutárnych orgánov, ktorí v mene žalovaného konajú, v danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný o tom, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ak totiž spoločník a konateľ žalovaného vedel o tom, že vkladané nehnuteľnosti spoločníkovi nepatria, vedel o tejto skutočnosti automaticky aj žalovaný. Žalobca v súlade s ustanovením § 137 písmeno c) CSP žiada, aby súd rozhodol o tom, že v súčasnosti (ku dňa vyhlásenia rozsudku) existuje jeho subjektívne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že aktuálne je v evidencii katastra nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností evidovaná iná osoba - žalovaný. Bez požadovaného určenia nie je možné odstrániť stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami, spočívajúci v rozpore zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom. Konečným cieľom tejto žaloby je, aby Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, vykonal (na základe rozhodnutia súdu o určení existencie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam) v záznamovom konaní zápis vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam do evidencie katastra nehnuteľností. V prípade žalobcovho úspechu bude rozsudok vydaný v tomto konaní spôsobilou listinou na dosiahnutie zmeny nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v evidencii katastra nehnuteľností.
3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 16.01.2023 uviedol, že skutkový stav uvedený v žalobe nie je sporný a právne posúdenie ponecháva na úvahe súdu.
4. Na pojednávaní nariadenom na 17.01.2023 súd predbežne právne posúdil vec, a to v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 16.01.2023 ospravedlnil, a zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalobca prostredníctvom splnomocnenca na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom návrhu, nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhuje súdu aby rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe. Následne súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na verejné vyhlásenie rozsudku na deň 16.02.2023.
5. Na pojednávaní súd za nesporné označil skutkové tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo dňa 12.03.2018 k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu; súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie, že medzi stranami dôjde k uzatvoreniu osobitnej darovacej zmluvy predmetom ktorej budú nehnuteľnosti ktorých určenia vlastníctva sa žalobcu domáha; zmluva obsahovala tiež ustanovenia o odstúpení od zmluvy - o budúcej zmluve aj darovacej; darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 15.05.2018; zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá nebola; žalobca odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve dňa 05.06.2018 ako aj od darovacej zmluvy; v súčasnosti sú nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti (W. vložil nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti - žalovaného). Za sporné súd neoznačil žiadne skutkové tvrdenia.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to z: zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 12.03.2018; darovacej zmluvy zo dňa 15.05.2018, rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, č. V XXXX/XXXX, o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 25.05.2018; výzvy na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26.05.2018 spolu s návrhom uvedenej zmluvy; odstúpenia žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.06.2018; odstúpenia žalobcu od darovacej zmluvy zo dňa 05.06.2018; výpisu z Obchodného registra žalovaného; rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 11.06.2018; aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX.. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa týmito listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Zmluvou o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 12.03.2018 za žalobca a žalovaný zaviazali, že najneskôr do dňa 31.05.2018 žalovaný ako budúci prevodca prevedie na žalobcu ako budúceho nadobúdateľa 50% obchodného podielu žalovaného za dohodnutú odplatu. Z Čl. V. bodu 5 uvedenej zmluvy vyplýva, že po jej uzatvorení dôjde medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu osobitnej darovacej zmluvy, ktorou žalobca ako budúci nadobúdateľ daruje žalovanému ako budúcemu prevodcovi predmetné nehnuteľnosti. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ak ktorákoľvek zmluvná strana nesplní svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu, bude druhá zmluvná strana oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť.
8. Dňa 15.05.2018 bola v nadväznosti na uzavretú zmluvu o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným písomne uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval W. predmetné nehnuteľnosti. Následne, na základe uzavretej Darovacej zmluvy, dňa 25.05.2018 bol rozhodnutím Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech W. N..
9. Výzvou na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26.05.2018 bol W. N. vyzvaný na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu v súlade s podmienkami dohodnutými v Zmluve o
budúcej zmluve. W. N. si výzvu prevzal dňa 26.05.2018, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Prílohou k výzve bol návrh zmluvy o prevode časti obchodného podielu.
10. Žalobca dňa 05.06.2018 súčasne písomne odstúpil od Zmluvy o budúcej zmluve a od Darovacej zmluvy, a to z dôvodu že W. nepristúpil k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu. W. N. si obe odstúpenia od zmluvy prevzal dňa 05.06.2018, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.
11. Rozhodnutím W. N. ako jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného - spoločnosti Metal Klimex, s.r.o., zo dňa 21.06.2018 (ďalej len „rozhodnutie jediného spoločníka“) bolo rozhodnuté, že základné imanie žalovaného sa zvyšuje nepeňažným vkladom z pôvodnej výšky 5.000 eur o 2.020.000 eur na novú výšku 2.025.000 eur. Ďalej bol rozhodnutím jediného spoločníka schválený predmet nepeňažného vkladu, ktorým sú predmetné nehnuteľnosti, a zároveň aj započítanie nepeňažného vkladu na vklad jediného spoločníka žalovaného vo výške 2.020.000 eur.
12. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.06.2022 vyplýva, že dňa 21.06.2018 bol Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, t. j. spoločnosti Metal Klimex, s.r.o..
13. Tieto skutočnosti neboli stranami sporu rozporované, žalovaný nepoprel uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve, Darovacej zmluvy, prevzatie výzvy žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu W. N. a rovnako ani odstúpenie žalobcu od Zmluvy o budúcej zmluve a od Darovacej zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
17. Podľa ustanovenia § 289 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.
18. Podľa § 344 ods. 1 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
19. Podľa ustanovenia ČI. VI bod 1,2,3 Zmluvy o budúcej zmluve, zmluvné strany sa dohodli, že ak ktorákoľvek zmluvná strana nesplní svoju povinnosť uzatvoriť Zmluvu o prevode obchodného podielu v zmysle tejto Zmluvy, bude druhá zmluvná strana oprávnená od tejto Zmluvy odstúpiť. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že v prípade, ak by Budúci prevodca porušil povinnosť uzatvoriť Zmluvu o prevode obchodného podielu, bude budúci nadobúdateľ oprávnený odstúpiť okrem tejto Zmluvy a od Darovacej zmluvy opísanej v čl. V. bode 5 tejto Zmluvy. Odstúpenie od zmluvy ako aj odstúpenie od Darovacej zmluvy je účinné dňom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Odstúpením sa zmluva ruší s účinkami ex tunc tak, ako keby nedošlo k jej uzatvoreniu.
20. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
21. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
22. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Základom rozsudku je žalobcami tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom na to, že žalovaný podstatné skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval, nakoľko sa k žalobe vôbec nevyjadril. Súd považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený obsahom žaloby a predloženými listinnými dôkazmi.
25. Základným predpokladom pre úspech určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP (a vôbec aj pre možnosť meritórneho posudzovania žaloby) je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem musí mať žalobca tak v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu.
26. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP za predpokladu, ak má určovacia žaloba schopnosť odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, pričom túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 2ObdoV/11/2019 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2020 pod R 47/2020). Právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu sa posudzuje otázka, či podaná žaloba je vhodný, a teda účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či zbytočne nevyvoláva konanie, ktoré bude mať za následok vznik iného súdneho konania. Za nedovolenú tak možno považovať takú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života a vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak ale určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporového konania, je prípustná aj napriek skutočnosti, že je možná prípadne aj iná žaloba (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Cdo/31/2011 a 4Cdo/89/2007). Žalobu o splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a vedie len k nárastu počtu nových súdnych sporov. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ale neplatí vtedy, ak žalobca napriek možnosti domáhať sa splnenia povinnosti preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, a teda v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Naliehavosť právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby je daná v tom zmysle, že žalobca má možnosť navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. V uvedenom prípade sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporového konania, a zároveň sa predíde podania žaloby na plnenie. Nejde pritom o určovaciu žalobu samu, ale o to, akého určenia sa žalobca svojím podaním domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny žalobcov určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa danou určovacou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu tak predpokladá posúdenie otázky, či podaná určovacia žaloba je prípustným nástrojom ochrany žalobcovho práva, či má schopnosť odstrániť spor medzi sporovými stranami a či zbytočne nevyvoláva konanie, ktoré má za následok iné konanie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004). Určovacia žaloba má vo väčšine prípadov preventívny charakter s účelom poskytnutia ochrany práva skôr, než príde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Podanie určovacej žaloby preto vo všeobecnosti nie je opodstatnené v takých prípadoch, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je namieste podanie žaloby o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP.
27. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery dospel súd k vyhodnoteniu, že žalobca má v predmetnom spore naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to z nasledovných dôvodov.
28. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v uzavretej Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 12.03.2018 sa žalobca a W. dohodli, že dohodnutej dobe (do 31.05.2018) obe zmluvné strany uzavrú zmluvu o prevode časti obchodného podielu, ktorou W. N. prevedie na žalobcu obchodný podiel vo výške 50% základného imania žalovaného. Nedeliteľnou súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve bol aj záväzok zmluvných strán uzavrieť Darovaciu zmluvu, ktorou žalobca daruje W. predmetné nehnuteľnosti. Dňa 15.05.2018 bola v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve medzi zmluvnými stranami uzavretá Darovacia zmluva, následkom čoho bolo rozhodnutím Okresného úradu ´Trnava, katastrálny odbor zo dňa 25.05.2018 o povolením vkladu prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na W. N.. Následne dňa 26.05.2018 žalobca vyzval W. N. na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, a to v súlade so splnením účelu uzavretej Zmluvy o budúcej zmluvy, pričom prílohou k výzve bol aj návrh zmluvy o prevode obchodného podielu. W. na výzvu nereagoval, následkom čoho žalobca dňa 26.05.2018 v súlade s čl. VI. bodu 1. a 2. Zmluvy o budúcej zmluvy realizoval svoje právo odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluvy a od Darovacej zmluvy, pričom obe odstúpenia boli toho istého dňa doručené druhej zmluvnej strane. Dňa 11.06.2018 boli predmetné nehnuteľnosti ako predmet nepeňažného vkladu rozhodnutím W. ako jediného spoločníka žalovaného prevedené do vlastníctva žalovaného, čo potvrdzuje aj aktuálny výpis z listu vlastníctva.
29. Pre platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve treba písomný prejav vôle zmluvných strán uzatvoriť budúcu zmluvu a dojednanie doby, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, nemožno hovoriť o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Obchodný zákonník v ustanovení § 289 ods. 1 na rozdiel od úpravy v Občianskom zákonníku vyžaduje iba podmienku, aby predmet plnenia bol určený aspoň všeobecným spôsobom. Platná právna úprava v Obchodnom zákonníku (ustanovenie § 263 ods. 1) umožňuje zmluvným stranám, aby si v zmluve o budúcej zmluve osobitne upravili dôsledky nesplnenia povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu. Predmetom uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve je záväzok zmluvných strán, že v určenom čase (do dňa 31.05.2018) uzavrú zmluvu o prevode časti obchodného podielu. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že uzavretá Zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky podstatné náležitosti, a teda pre zmluvné strany zakladá právne následky.
30. Z obsahu Zmluvy o budúcej zmluvy vyplýva, že jej nedeliteľnou, a teda podstatnou súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve je v zmysle čl. V. bodu 5. aj záväzok zmluvných strán uzatvoriť darovaciu zmluvu predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností na W. Darovacia zmluva je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Predmetom darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu daru (vec, právo alebo iná majetková hodnota) z darcu na obdarovaného. Z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného. Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových náležitostí uvedených v ustanovení § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že uzavretá Zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky podstatné náležitosti, a teda obdarovaný W. N. prijal od žalobcu predmetné nehnuteľnosti.
31. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje, ak nie je zákonom alebo dohodou zmluvných strán ustanovené inak. Týmto zrušením zaniká aj právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi zmluvnými stranami je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav ako keby k uzavretiu zmluvy neprišlo a vlastnícke práv prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa
do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníckeho práva prevodcu je ale skutočnosť, že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy nadobudnuté treťou osobou dobromyseľne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo 229/2010, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 81/2014). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluvné strany sa v čl. VI. bode 1. až 3. Zmluvy o budúcej zmluve dohodli, že v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej v zmluve ktoroukoľvek zmluvných strán má druhá strana právo odstúpiť od zmluvy a takisto aj od Darovacej zmluvy, pričom odstúpením sa obe zmluvy rušia s účinkami ex tunc. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca od oboch zmlúv odstúpil v súlade s platným Obchodným zákonníkom a s podmienkami dohodnutými v Zmluve o budúcej zmluve, a teda obe zmluvy dňom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane dňa 26.05.2018 zanikli. Zrušením Zmluvy Darovacej zmluvy tak zaniká aj právny titul, na základe ktorého bolo prevedené vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam na W.
32. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že po odstúpení žalobcu od Zmluvy o budúcej zmluve a od Darovacej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného ako predmet nepeňažného vkladu vložené do základného imania žalovaného, a teda vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na žalovaného. V súvislosti s následným posudzovaním dobromyseľnosti žalovaného ako tretej osoby pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam súd uvádza, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný vzhľadom na skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ žalovaného mal vedomosť o odstúpení žalobcu od darovacej zmluvy, a teda aj žalovaný ako právnická osoba tak automaticky vedel o tejto skutočnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené tak žalovaný nebol dobromyseľný, a teda z dôvodu odstúpenia žalobcu od Darovacej zmluvy sa tak nikdy nemohol stať výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
33. Záverom súd k otázke určenia existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu zdôrazňuje, že príslušný kataster nehnuteľností v čase rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného vychádzal z predloženej Darovacej zmluvy a nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca platne odstúpil Darovacej zmluvy. Avšak na opätovný zápis žalobcu ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností na príslušnom katastre nehnuteľností treba úspešné určenie žalobcu ako výlučného predmetných nehnuteľností. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní existuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP.
34. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané zo žalobcami predložených listinných dôkazov, a to aj s poukazom na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní, keď vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutkový stav nie je sporný a právne posúdenie ponechal na úvahe súdu. Vzhľadom na charakter sporového konania súd uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rámec procesnej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav mal súd preukázaný z predložených a protistranou nespochybnených listinných dôkazov. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).