Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-44-2014.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/44/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35925922 proti povinnému W. E., bytom S. XX, o vymoženie 277,69 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10 Er 1671/2012-40 zo dňa 3.12.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Marcelom Morochovičom dňa 21.6.2012 sp. zn. 25/03/12, ktorý ukladal povinnosť zo spotrebiteľského právneho vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o úvere č. 1107022 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 25.7.2006, pričom rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože núti spotrebiteľa v určitých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak začne na návrh dodávateľa, bola pripravená vopred bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, rovnako ako ani obsah samotnej zmluvy, dojednaním rozhodcovskej doložky bola odopretá právom garantovaná ochrana spotrebiteľovi, neprijateľnou doložkou nie je spotrebiteľ viazaný, táto je obsolútne neplatná. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §§ 52, 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudok Súdneho dvora (ES) C-240/98 ohľadom zabezpečenia nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa aj bez povinnosti spotrebiteľa vystúpiť proti ich nekalosti, C-168/05 ohľadom ex offo povinnosti súdu posudzovať nekalosť zmluvnej podmienky a vyrovnávaní faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, C-243/08 ohľadom zabezpečenia potrebného účinku ochrany Smernicou a kvalifikácie zmluvnej podmienky stanovenej vopred bez individuálneho dojednania priznávajúcej právomoc pre riešenie sporov zo zmluvy súdu v obvode sídla dodávateľa ako nekalej, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd v rámci svojej preskúmavacej činnosti je oprávnený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, avšak nemá právo skúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na sporové konanie, čo je dané prekážkou res iudicatea podľa ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, možnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddelením konania vo veci samej a exekučného konania. Poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 ASTURCOM Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nougeira a zdôraznil, že uvedené rozhodnutie sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť, čím prijal návrh rozhodcovskej zmluvy. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne vyriešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
Uvedené závery sa vzťahujú aj na situáciu, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve.
Rozhodcovská doložka v bode 15.23 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného Consumer Finance Holding a.s. upravuje, že všetky spory budú riešené pred rozhodcovským súdom, i keď doložkou nie je dotknuté právo zmluvnej strany žiadať vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“.
I keď ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ (podľa ktorého za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje také ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní) bolo upravené v OZ až od 1. januára 2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec, je rozhodujúce, že s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, pričom súdy v Slovenskej republiky sú vnútroštátnymi súdmi členského štátu Európskej únie ako súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.
Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.
Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti a teda neplatnosti rozhodcovskej doložky je správny.
Navyše záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.