Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š. M., nar. XX.XX.C. a J. M., nar. XX.XX.C., obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, detí rodičov: G. F., nar. XX.XX.C., bývajúcej v Y. Q. X. I..Č.. C., t.č. A., Y. C., právne zastúpenej Mgr. Vierou Rajzákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí Osloboditeľov č. 82 a J. M., nar. XX.XX.C., bývajúcemu v Y. Q. X.É. I..Č..C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Z., v konaní o zákaz styku, na návrh matky, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -48 zo dňa 14.11.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky v celom rozsahu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala a nevyžiadal si správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, lekársku správu z nemocnice v W. a nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré navrhovala. Nevykonanie dôkazov súd neodôvodnil a obmedzil sa len konštatovanie, že nebola preukázaná potreba uloženia zákazu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko v minulosti ani v súčasnosti otec deťom neubližoval. Poukázala na ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine a zastávala názor, že súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy záujmy maloletých detí. Otec pravidelne deťom fyzicky aj psychicky ubližoval, pričom konanie otca zanechalo následky najmä na staršom synovi, ktorý sa pred otcom schovával pod stôl a posteľ. Poznamenala, že po odchode do A. sa psychický stav maloletého zlepšil. Vyjadrila obavu, že otec vycestuje za nimi do zahraničia ako to už v minulosti urobil. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy agresívnu povahu otca a jeho odmietanie podrobiť sa psychiatrickej liečbe. Bola toho názoru, že v danom prípade je nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie, preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v súčasnosti sa obe maloleté deti spolu s matkou dlhodobo zdržiavajú vo A., pričom otec ich nekontaktuje od roku 2010 t.j. od jeho umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhol vyhovieť návrhom matky na doplnenie dokazovania vzhľadom na dátum prepustenia otca z výkonu trestu odňatia slobody.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na zákaz styku otca s maloletými deťmi a následne ani o zmene úpravy ich styku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, podľa ktorého môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností v prípade ak sa zmenia pomery, pričom sa musí jednať o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa (vrátane styku) a musí byť závažnejšieho charakteru spočívajúceho v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Zo skutočnosti, že zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie, vyplýva, že súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti za ktorých k výroku rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že v danom prípade nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 02.07.2009, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú sobotu v nepárny týždeň v čase od 10.00 hod do 18.00 hod.. Skutočnosti, ktorými matka odôvodňuje potrebu uloženia zákazu styku otca s maloletými deťmi už totiž boli predmetom konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva (vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. ), pričom aj napriek uvedenému konaniu otca sa obaja rodičia dohodli na úprave styku a z vyjadrení matky vyplýva, že styk sa v zmysle rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. realizoval a matka nebránila otcovi stretávať sa s maloletými deťmi. Súčasne odvolací súd považuje za nedôveryhodné tvrdenie matky v odvolaní o násilnom správaní sa otca k maloletým deťom, nakoľko matka výslovne na pojednávaní dňa 27.06.2013 uviedla, že fyzické a psychické násilie otca smerovalo voči jej osobe a nie voči maloletým deťom. Navyše v súčasnosti matka s maloletými deťmi dlhodobo žije vo A., kde maloleté deti navštevujú školské zariadenie, pričom otec sa s maloletým deťmi nekontaktoval od roku 2010, kedy mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody. K odvolacej námietke matky, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní navrhla odvolací súd uvádza, že súdu ukladá, aby vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ust. ) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (ust. ), pričom len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi vykoná a ktoré nie (ust. a ). V nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (ust. ), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak nejdená sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Súd zároveň nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.10.1997), preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo odňaté právo konať pred súdom (R 37/1993). Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa pritom

jednoznačne vyplynulo, že v danom prípade nedošlo k zmene tých okolností, ktoré boli rozhodujúce v čase predchádzajúcej právnej úpravy o styku otca s maloletými deťmi. Z tohto dôvodu nebol súd prvého stupňa povinný vyhovieť návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania a vyžiadaním lekárskych správ otca. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.