Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-75-2014.pdf
PDF · 67.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/75/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: L. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, U. G., o vymoženie 798,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/620/2012-22 zo dňa 20.05.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, priznal náhradu trov exekúcie vo výške 37,89 eur, pričom k ich úhrade zaviazal oprávneného a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Exekúciu súd zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) s odôvodnením, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo uznesením zo dňa 22.03.2013 sp. zn. 1D/41/2013 zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. O trovách súdneho exekútora rozhodol prvostupňový súd podľa 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nemal exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ale z dôvodu úmrtia povinného podľa § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a teda nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal v prvom rade rozsah podaného odvolania a dospel k záveru, že aj keď sa odvolací petit oprávneného týkal len trov exekúcie, vzhľadom na obsah odvolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) posúdil odvolanie oprávneného ako podané proti uzneseniu v celom jeho rozsahu, t.j. aj čo do výroku o zastavení exekúcie. Oprávnený totiž namietal aj dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pokiaľ je dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, oprávnený podľa § 203 ods. 2 EP je povinný znášať trovy exekúcie bez ohľadu na svoje zavinenie. Odvolacia námietka oprávneného podľa ktorej on nezavinil stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, je preto irelevantná.
Rovnako je nedôvodná aj námietka oprávneného, že súd mal v dôsledku smrti povinného zastaviť exekúciu pre iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Odvolací súd však pripomína, že v prípade, že by povinný zomrel a zanechal by majetok, mohla by exekúcie pokračovať s právnymi nástupcami povinného - s jeho dedičmi, ktorí by vstúpili do exekučného konania na miesto povinného. Samotná smrť povinného preto ešte neznamená vznik neodstrániteľnej prekážky postupu konania a tým iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Nemajetnosť povinného bola konštatovaná v právoplatnom rozhodnutí v konaní o dedičstve vedenom po povinnom a bola dôvodom zastavenia konania o dedičstve.
Prvostupňový súd preto nepochybil, keď zastavil exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo jednoznačne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého „Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku“).
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu). Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.