Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/17/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, za účasti rodičov: matky T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XX, T., H., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, Bardejov a otca Ing. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zmenu rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. -71 zo dňa 28.03.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil, že nemá právomoc prejednať a rozhodnúť túto právnu vec a konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel II“) tým, že z predložených dokladov vyplýva, že maloletá R. má už obvyklý pobyt v H., kde od septembra 2012 býva a navštevuje školu. Vzhľadom na dĺžku jej pobytu prvostupňový súd vyvodil záver, že s prostredím sa zžila. O jej odchode do H. otec vedel, avšak v jednoročnej lehote nepodal na príslušný H. orgán žiadosť o návrat dieťaťa. Právomoc na rozhodnutie vo veci úpravy styku otca s dcérou má preto H. súd príslušný podľa bydliska maloletej a nie súd Slovenskej republiky. Z toho dôvodu prvostupňový súd vyslovil, že nemá právomoc prejednať a rozhodnúť túto právnu vec a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal otec maloletých. V odvolaní uviedol, že matka má stále trvalý pobyt s deťmi na Slovensku v obci C. a jej odchod do H. mal byť podľa jej tvrdenia len dočasný (zatajila mu, že deti odvedie do zahraničia natrvalo). Žiadal napadnuté uznesenie rušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa článku 7 ods. 2 Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Brusel II odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa článku 9 Nariadenia Brusel II:

1.) Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

2.) Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa článku 10 Nariadenia Brusel II:

V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;

iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

Podľa článku 17 Nariadenia Brusel II ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvej vety ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vzhľadom na dĺžku pobytu maloletej v H. (od septembra 2012, t.j. takmer 2 roky) a na skutočnosť, že tam riadne navštevuje školu, má maloletá obvyklý pobyt v H.. Na tejto skutočnosti nič nemení tvrdenie otca, že matka a aj dieťa majú trvalý pobyt stále evidovaný v okrese C.. Pre určenie právomoci totiž nie je rozhodujúci pobyt v „evidencii“ obyvateľov, ale obvyklý pobyt maloletej. Aj keď právny poriadok nestanovuje presnú definíciu pojmu „štát obvyklého pobytu“, pod týmto pojmom je možné rozumieť štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky (viď. napr. <http://cipc.sk/unosy-deti/>). A tým je vzhľadom na vyššie uvedené v tomto prípade H..

Pokiaľ otec maloletých uviedol, že matka odišla do H. s maloletou bez jeho súhlasu, tak tu je nutné uviesť, že aj v prípade, že by skutočne išlo o neoprávnené premiestnenie dieťaťa, tak súdy Slovenskej republiky by si zachovali právomoc len v prípadoch uvedených v článku 10 Nariadenia Brusel II. Od premiestnenia maloletej do H. už uplynula dlhšia doba ako jeden rok a otec maloletej nepreukázal, že by do jedného roka od kedy sa dozvedel o mieste pobytu maloletej v zahraničí podal na príslušnom orgáne v H. žiadosť o návrat dieťaťa. Tvrdenie otca, že si myslel, že matka odišla s maloletou do H. len dočasne, je pritom vzhľadom na dostatočne dlhú lehotu na podanie žiadosti o návrat dieťaťa (1 roky) irelevantné.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd rozhodol správne, keď vyslovil, že nemá právomoc prejednať a rozhodnúť túto právnu vec a konanie zastavil. Rovnako správne rozhodol aj o trovách konania. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa a ako vecne správne potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s ods. písm. a) . Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.