Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-175-2013.pdf
PDF · 125.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/175/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Rosina, s.r.o., IČO 47 246 731, Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú konal JUDr. Tomáš Rosina, advokát, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 804 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne z dlžnej sumy od 1.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 688,11 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. IBAN: Z. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, vedený v ČSOB, a.s., pobočka Banská Bystrica, ktoré spočívajú v súdnom poplatku 20 Eur a v trovách právneho zastúpenia 668,11 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Súd návrh v zostávajúcej časti úrokov z omeškania z a m i e t a.
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 111,37 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2013 žalobca od žalovaného žiadal náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, ktorá spočíva vo výdavkoch na právnu pomoc pri jeho obhajobe v trestnej veci. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.3.2012 sp.zn. 2To 174/2011 rozhodol, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T 73/2011 zo dňa 16.11.2011 zrušuje v celom rozsahu a obžalovaného, v prejednávanej veci v procesnej pozícii žalobcu, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 29.3.2011 sp.zn. 2Pv 672/2010. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29.12.2012. Žalobca mal za to, že všetky podmienky pre uplatnenie objektívnej zodpovednosti štátu za škodu boli v danom prípade splnené.
Predmetné rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z preskúmania zákonnosti a dôvodnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom za vážne pochybenie odvolací súd považoval postup, ktorý zvolili policajti a ktorý bol nezákonne akceptovaný aj zo strany dozorujúceho prokurátora pri zaistení veci, ako aj čo sa týka záverov expertízy vykonanej KEÚ PZ SR Bratislava, keď nebola vykonaná kvantitatívna analýza koncentrácie účinnej látky, ktorá v zmysle zákona je zaradená do 1. skupiny omamných látok a takýto údaj už nebolo možné získať, nakoľko vzorka bola spotrebovaná. Následne okresný súd nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, dospel k nesprávnemu záveru v otázke viny, nakoľko k pochybeniam došlo už v prípravnom konaní, nad ktorým vykonáva dozor príslušná okresná prokuratúra, zo strany ktorej bola akceptovaná nezákonná resp. nepostačujúca expertíza KEU Bratislava, rozpory vo výpovediach
príslušníkov hliadky policajného zboru a ich úradného záznamu. Žalobca tak bol predčasne obvinený a bol nútený vyhľadať právnu pomoc u advokáta, aby ho obhajoval v danej trestnej veci, čím mu vznikli výdavky na právnu pomoc. Z charakteru prečinu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, vyplýva základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 61,75 Eur za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 resp. v sume 63,58 Eur v roku 2012. Žalobca žiadal nahradiť trovy obhajoby spolu v sume 915,37 Eur. Pokiaľ ide o výšku požadovanej náhrady, so súhlasom súdu zmenil žalobný petit a nakoniec žiadal nahradiť škodu v sume 804 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne až od 29.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním tohto nároku súdnou cestou. Právne argumentoval ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Dôkazne žalobca argumentoval rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T 73/2011 zo dňa 16.11.2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To 174/2011 zo dňa 29.3.2012, špecifikáciou trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo vecnom i finančnom členení, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spísanou dňa 30.1.2013 a dokladom o úhrade trov obhajoby svojmu zvolenému advokátovi.
Žalovanému sa uplatnený nárok javil nedôvodný a neopodstatnený. Žalobu navrhol zamietnuť ako predčasne podanú. Mal za to, že žalobca si v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatňoval nároky z nesprávneho úradného postupu, z dôvodu ktorého aj uplatňovaný nárok predbežne prerokoval, avšak len s prihliadnutím na žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup. Preto v rozsahu uplatňovania si nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia považoval žalobu za predčasne podanú a nespĺňajúcu zákonom stanovené podmienky jej prípustnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Ani pri jednej z položiek vyúčtovaných ako trovy obhajoby nevzhliadol príčinnú súvislosť s označeným nesprávnym úradným postupom. V konaní pred súdom naviac vyslovil pochybnosť, či v prejednávanej veci je vôbec subjektom oprávneným zastupovať štát, ktorý je zodpovednostným subjektom v konaní o náhradu škody podľa citovaného zákona č. 514/2003 Z.z.
Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania, pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/73/2011, osvojil si stanoviská a vyjadrenia účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav:
Uznesením ČVS:ORP-2272/3-OSV-B5-2010 zo dňa 10.9.2010 bolo začaté trestné stíhanie Juraja Rosenberga ( žalobcu ) vykonaním zaisťovacieho úkonu - zadržaním a obmedzením osobnej slobody podozrivého.
Uznesením ČVS:ORP-2272/3-OSV-B5-2010 zo dňa 10.11.2010 začalo stíhanie M. F. ako obvineného za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie. Proti predmetnému uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením 2PV 672/2010-9 zo dňa 3.12.2010 ako nedôvodnú zamietla.
Dňa 7.1.2011 žalobca udelil advokátovi Tomášovi Rosinovi so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica procesné plnomocenstvo v celom rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku na obhajovanie v trestnej veci ČVS: ORP-2272/3-OSV-B5-2010.
Dňa 15.4.2011 poverený príslušník PZ spísal návrh na podanie obžaloby na M. F. a spis predložil Okresnej prokuratúre Bratislava V. Tomuto úkonu predchádzalo dňa 14.4.2011 preštudovanie vyšetrovacieho spisu advokátom obvineného s návrhom, aby dozorujúci prokurátor trestné stíhanie zastavil, keďže z obsahu spisu vyplýva, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, poukazujúc na skutočnosť, že trestná činnosť obvineného je preukazovaná jedine svedeckými výpoveďami zasahujúcich policajtov, pričom dôveryhodnosť týchto výpovedí je výrazne spochybnená dôvodmi, ktoré advokát špecifikoval vo svojom vyjadrení do záznamu po preštudovaní vyšetrovacieho spisu.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 29.4.2011 podal obžalobu na obvineného M. F. ( žalobcu ) pre dokonaný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktorú doručil Okresnému súdu Bratislava V dňa 3.5.2011.
Okresný súd Bratislava V dňa 4.5.2011 vydal trestný rozkaz č.k. 1T/73/2011-72, ktorým uznal M. F. vinným v zmysle obžaloby, uložil mu peňažný trest 350 Eur a pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.
Proti všetkým jeho výrokom M. F. prostredníctvom svojho obhajcu podal odpor.
Okresný súd Bratislava V na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2011 rozsudkom 1T/73/2011-85 uznal obžalovaného M. F. vinným v zmysle obžaloby a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov považoval obhajobné tvrdenia obžalovaného s poukazom na obsah ďalších vo veci vykonaných dôkazov za nevierohodné, účelové a tiež za nelogické. Z vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi.
Vyššie označený rozsudok napadol M. F. odvolaním, v ktorom sa odvolal aj proti konaniu, ktoré napádanému rozsudku predchádzalo.
Odvolací Krajský súd v Bratislave dňa 29.3.2012 rozhodol v trestnej veci obžalovaného M. F. rozsudkom 2To 174/2011-104 tak, že napadnutý prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 29.4.2011 sp.zn. 2Pv 672/2010 oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
V odôvodnení tohto oslobodzujúceho rozsudku je okrem iného uvedené, že argumentácia súdu prvého stupňa, na ktorej postavil výrok o vine neobstojí, pri porovnaní obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia súdom prvého stupňa bol zrejmý ich zjavný nesúlad, čím závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, svedecké výpovede členov zasahujúcej hliadky polície z prípravného konania nekorešpondujú s ich výpoveďami z hlavného pojednávania a ani sa navzájom nezhodujú. Okrem nepresvedčivých a rozporuplných výpovedí členov zasahujúcej hliadky polície podľa názoru odvolacieho súdu vážnym pochybením je aj postup, ktorý policajti zvolili pri zaistení veci. Odvolací súd konštatoval aj ďalšiu závažnú chybu, ktorá vyplynula zo záverov expertízy vykonanej KEÚ PZ SR Bratislava, keď nebola v tejto veci vykonaná kvantitatívna analýza, ktorej výsledkom by bolo zistenie koncentrácie účinnej látky, ktorá je v zmysle zákona zaradená do 1.skupiny omamných látok. Spomenutá chyba podľa názoru odvolacieho súdu mala zásadný význam pri úvahách o preukázaní naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu, pre ktorý bol M. F. obvinený a následne obžalovaný.
Žalobca prostredníctvom svojho advokáta požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách jeho obhajoby v trestnom konaní advokátom, ktorú špecifikoval a vyčíslil v sume 2.767,85 Eur. Ministerstvo vnútra SR považoval v danej veci za orgán oprávnený konať v mene štátu, keď vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cdo 194/2010, podľa ktorého v prípade oslobodenia spod obžaloby ide o špeciálny prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú už samostatným začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analógie výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 dospelo k záveru, že nie je orgánom príslušným na prerokovanie žiadosti žiadateľa ( žalobcu ) o náhradu škody a 15.2.2013 odstúpilo žiadosť žiadateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá nárok žiadateľa neuspokojila do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Žalovaný listom zo dňa 18.3.2013 žalobcu odkázal na občiansko-právne konanie, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietol ako nedôvodnú. Podanie žaloby na žalobcu ( obvineného a obžalovaného ) žalovaný považoval za plne dôvodné a zákonné, keď na základe dôkazov svedčiacich v prospech aj neprospech obvineného nebolo možné trestné stíhanie zastaviť podľa žiadneho z ustanovení Trestného poriadku.
Z príjmového dokladu zo dňa 7.4.2011 mal súd preukázané, že obhajca žalobcu prevzal v hotovosti za právne služby - obhajobu v trestnej veci ORP-987/ST-B5-2011 titulom úhrady faktúry XXXXXXXX zo dňa 7.4.2011 sumu 252 Eur, z dokladu zo dňa 16.11.2011 prevzatie sumy 168 Eur titulom úhrady faktúry XXXXXXXX a z dokladu zo dňa 29.3.2012 prevzatie sumy 216 Eur ako úhradu faktúry č. XXXXXXXX, ktorými obhajca vyúčtoval žalobcovi poskytnú právnu pomoc (záverečné štúdium spisu, spísanie odporu proti trestnému rozkazu, vyjadrenia k výzve na navrhnutie dôkazov, spísanie odvolania a účasť na verejnom zasadnutí). Výpisom z účtu advokáta žalobcu mal súd preukázanú úhradu sumy 168 Eur, fakturovanej faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.5.2011 za úkony spojené s účasťou na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2011.
V prejednávanej veci ide o žalobu na náhradu škody, ktorá smeruje proti štátu. Zákonom stanovenou podmienkou prípustnosti návrhu na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 citovaného zákona (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa ods. 2 ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované ( ods. 3 ). Podľa § 5 citovaného zákona (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 citovaného zákona (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa ( ods. 2 ) Podľa § 15 citovaného zákona (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Podľa § 16 citovaného zákona (1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. (2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.(3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom ( ods. 2 ). Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta(§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom ( ods. 3 ). Citovaný zákon prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2013 na základe zákona č. 412/2012 Z.z. neobsahuje.
V prejednávanej veci súd konal s Generálnou prokuratúrou SR s prihliadnutím na právne závery vyslovené v rozsudku NS SR sp.zn. 3 Cdo 194/2010, z ktorého vyplýva, že vo veci náhrady škody spôsobenej v úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak MV SR ako aj GP SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom
- ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štát je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade súd považoval za rozhodujúce stanovisko MV SR vyslovené v liste zo dňa 15.2.2013, v ktorom označil za orgán príslušný na prerokovanie žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody a orgán konajúci v mene štátu Generálnu prokuratúru SR, ktorej žiadosť podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona postúpil a vo vzťahu ku ktorej naďalej platia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.
Účelom právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z.z. je, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená, aby fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, nemusela niesť materiálne dôsledky rozhodnutia, ktoré sa následne ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú osobu.
V danom prípade žalobca bol oslobodený spod obžaloby okresnej prokuratúry, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Teda z iných dôvodov ako je uvedené v § 8 ods. 6 písm. g/ citovaného zákona, pri existencii ktorých právo na náhradu škody nevznikne.
Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie zodpovednosti štátu, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 2To 174/2011 zo dňa 29.3.2012, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava V 1T 73/2011 zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, vzniklo mu právo na plnenie ( pohľadávka ). Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave 2To 174/2011 zo dňa 29.3.2012 vyplýva, že prvostupňový okresný súd nesprávne vyhodnotil získané dôkazy a následne dospel k nesprávnemu záveru v otázke viny, ktorému predchádzalo pochybenie už v prípravnom konaní, nad ktorým vykonáva dozor príslušná okresná prokuratúra. Zo strany prokuratúry bola akceptovaná nepostačujúca expertíza KEÚ PZ SR Bratislava, rozpory vo výpovediach zasahujúcich príslušníkov hliadky PZ a ich úradného záznamu. Žalobca bol obvinený, obžalovaný, následne však spod obžaloby oslobodený. Ak by nebolo žalobcovi vznesené obvinenie, ktoré bolo prokurátorom akceptované, resp. keby vo veci nebola podaná obžaloba, žalobca by nebol nútený využiť služby obhajcu a nevznikla by mu škoda spočívajúca v trovách obhajoby. Tým je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd vychádzal z úvahy, že ak došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, treba vychádzať z toho, že žalobca ( obžalovaný ) čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania preto súd posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Súd má za to, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde požaduje úhradu z identického titulu ako uviedol v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Nestotožnil sa preto s obranou odporcu, podľa ktorej žalobca v žalobe uviedol iný titul pre náhradu škody ako v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, čím nesplnil požiadavku zavedenú novelou zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 1.1.2013, ktorou sa zavádza právna úprava náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 30.1.2013 o predbežné prerokovanie nároku bolo zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla ako aj požadovaná náhrada škody. V súdnom konaní žalobca žiadal náhradu škody v nižšom rozsahu, ako bola resp. mala byť prerokovaná, čo je zákonom dovolený postup, keďže je v plnej dispozícii žalobcu, v akom rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu vymáhať.
Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( § 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ujmu, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ObčZ ) sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu ( pokiaľ nie je vylúčené ).
Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody čo do výšky predstavuje tarifná odmena obhajcu určená podľa § 12 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (Advokátska tarifa) za úkony právnej služby, ktoré ako zvolený advokát na základe plnomocenstva zo dňa 7.1.2011 poskytol žalobcovi v trestnom konaní. Skutočne vykonané úkony právnej pomoci obhajcom žalobcu vyplývajú z príslušného vyšetrovacieho spisu pokiaľ ide o úkony prípravného konania, z priloženej zápisnice z hlavného pojednávania na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 16.11.2011, z priloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, v ktorom je uvedené, že verejné zasadnutie sa konalo dňa 29.3.2012 za účasti obhajcu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Teda nie je rozhodujúce, aký spôsob odmeny bol dohodnutý medzi advokátom a poškodeným, a teda ani akú čiastku poškodený v tejto súvislosti skutočne vynaložil. Náhrada trov konania je upravená v § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.
Z charakteru prečinu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu vyplýva základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ( advokátska tarifa ) v sume 61,75 Eur v roku 2011 a sume 63,58 Eur v roku 2012. Trovy obhajoby tak predstavujú 10 úkonov vykonaných v roku 2011 - prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 7.1.2011, účasť
na výsluchu poškodeného M. F. dňa 12.1.2011 na ORPZ Bratislava V, účasť pri výsluchu svedka O. N. dňa 7.2.2011 na OR PZ Bratislava V, účasť na výsluchu svedkov H. R. a O. A. dňa 11.2.2011 na ORPZ Bratislava V, účasť na konfrontácii O. N. / O. A. dňa 22.3.2011 na ORPZ Bratislava V, účasť na konfrontácii H. R./O. A. dňa 7.4.2011 na ORPZ Bratislava V, záverečné štúdium spisu dňa 14.4.2011 na ORPZ Bratislava V, listina o právnom úkone zo dňa 31.5.2011 - písomný odpor voči trestnému rozkazu, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2011 na Okresnom súde Bratislava V, listina o právnom úkone zo dňa 5.12.2011 - písomné odôvodnenie podaného odvolania, za ktoré patrí advokátovi odmena 10 x 61,75 Eur = 917,50 Eur; za 1 úkon v roku 2012 - účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 29.3.2012 odmena 1 x 63,58 Eur + režijný paušál 7,41 Eur za každý úkon vykonaný v roku 2011 a 7,63 Eur za úkony vykonané od 1.1.2012, zvýšené o 20% DPH v zmysle § 18 advokátskej tarify. Spolu trovy obhajoby za vyššie uvedené úkony predstavujú sumu 762,81, zvýšené o DPH v sume 152,56 Eur, v celkovej sume 915,37 Eur, ktoré súd považoval za účelne vynaložené pri obhajobe žalobcu v trestnom konaní. Žalobca dôkazne preukázal, že titulom vyúčtovaných trov obhajoby v trestnom konaní zaplatil splnomocnenému advokátovi platbami vykonanými dňa 7.4.2011, 13.6.2011, 16.11.2011 a 29.3.2012 spolu sumu 804 Eur, náhrady ktorej sa v tomto konaní ako poškodený domáhal.
Právo na náhradu škody si v tomto konaní uplatnil poškodený, ktorý je legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 16 zák. č. 514/2003 Z.z.
Žalobe súd vyhovel, keď na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku pochybenia už v prípravnom konaní, nad ktorým vykonáva dozor prokuratúra, premietnutého do nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené a žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Žalobca riadne dôkazne preukázal, že vyčíslené trovy obhajoby v sume 804 Eur splnomocnenému advokátovi aj zaplatil. Teda o túto sumu došlo na jeho strane k zmenšeniu majetku, k vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. trovy konania ako súčasť škody priznáva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( EBS ), platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania žalobca žiadal zo žalovanej istiny 804 Eur od 29.3.2012 až do jej zaplatenia vo výške 9% ročne. Upraveným žalobným petitom tento úrok žiadal od 29.3.2013.
V súlade s ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. súd určil začiatok omeškania žalovaného dňom 1.8.2013, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, počítanej od 31.1.2013, t.j. odo dňa prevzatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvom vnútra SR preukázaného doručenkou. Účinky uplatnenia nároku dňom 31.1.2013 súd považoval zachované aj keď Ministerstvo vnútra vyslovilo, že nie je orgánom príslušným na prerokovanie žiadosti o náhradu škody a v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. žiadosť odstúpilo žalovanému, ktorého považuje podľa obsahu žiadosti za orgán oprávnený konať v mene štátu podľa v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/.
Ku dňu 1.8.2013 bola úroková sadzba EBS 0,5%. Vzhľadom na kogentnú úpravu úrokov z omeškania v Občianskom zákonníku, súd zaviazal žalovaného na úroky z omeškania vo výške 5,5 % p.a. z priznanej náhrady od 1.8.2013 do zaplatenia a v zostávajúcej časti majetkových sankcií návrh ako nedôvodný zamietol.
Pôvodným petitom žalobca žiadal náhradu škody v sume 915,37 Eur, v priebehu konania so súhlasom súdu zmenil žalobný petit a titulom náhrady škody žiadal sumu 804 Eur. Úroky z omeškania požadoval až od 29.3.2013 do zaplatenia. Súd preto návrh v časti o zaplatenie istiny 111,37 Eur s príslušenstvom s odkazom na ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
O trovách konania vo veci náhrady škody súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V spore úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v celkovej sume 688,11 Eur tak ako si ich právny zástupca žalobcu uplatnil a ktoré spočívajúcu v
A. náhrade za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 20 Eur,
B. trovách právneho zastúpenia v sume 668,11 Eur a to za 4 úkony právnej pomoci. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 915,37 Eur pri začatí poskytovania právnych služieb ( § 10 ods. 2 ) a vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Odmena advokáta za každý meritórny úkon právnej pomoci (prevzatie zastúpenia dňa 9.4.2013, spísanie žaloby dňa 22.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 16.7.2014 ) predstavuje sumu 3 x 51,45 Eur a za 1 nemeritórny úkon právnej služby sumu 1 x 12,86 Eur (účasť na súdnom pojednávaní dňa 21.5.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci ) a bola vypočítaná z výpočtového základu 915,37 Eur, paušálne náhrady predstavujú sumu 2 x 7,81 Eur za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013 a 2 x 8,04 Eur za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2014, náhrada za stratu času v sume 80,40 Eur ( 6 x 13, 40 Eur ) za cestu z Trenčianskych Teplíc do Bratislavy a späť, t.j. za 85 minút = 2 x 3 polhodiny pri sadzbe 13,40 Eur za každú aj začatú polhodinu ( § 17 ods. 1 cit. vyhlášky ) a v sume 107,20 Eur ( 8 x 13, 40 Eur) za cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť, t.j. za 105 minút = 2 x 4 polhodiny pri sadzbe 13,40 Eur za každú aj začatú polhodinu ( § 17 ods. 1 cit. vyhlášky ). Podľa § 15 cit. vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie sú sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. DPH 20% k úkonom právnej služby, režijnému paušálu a náhrade za stratu času. Podľa § 18 citovanej vyhlášky odmena a náhrady podľa advokátskej tarify sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Advokát žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, náleží preto k trovám konania, ktoré žalobcovi vznikli, tiež suma zodpovedajúca DPH, ktorú je advokát povinný z odmeny za zastupovanie a náhrad odviesť podľa osobitného predpisu. Cestovné náhrady za cestu na pojednávanie 21.5.2014 z Trenčianskych Teplíc do Bratislavy a späť ( 2 x 144 km = 288 km ) motorovým vozidlom Opel Antara EVČ BB XXXDT pri sume základnej náhrady + náhrady za spotrebované pohonné látky (nafta) pri priemernej spotrebe 8,5 l/100 km a cene nafty 1,359 Eur/l = 8,5 l/100 km x cena nafty 1,359 Eur/l : 100 = 0,115 Eur na 1 km + amortizácia 0,183 Eur na 1 km = 0,298 Eur x 288 km = 85,82 Eur a za cestu na pojednávanie 16.7.2014 z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť ( 2 x 200 km = 400 km ) motorovým vozidlom Opel Antara EVČ BB XXXDT pri sume základnej náhrady + náhrady za spotrebované pohonné látky ( nafta) pri priemernej spotrebe 8,5 l/100 km a cene nafty 1,359 Eur/l = 8,5 l/100 km x cena nafty 1,359 Eur/l : 100 = 0,115 Eur na 1 km + amortizácia 0,183 Eur na 1 km = 0,298 Eur x 400 km = 119,20 Eur
určených podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16, § 17, § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení.
Trovy, za ktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil náhradu, súd posudzoval samostatne a považuje ich za vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalobcu k predmetu konania. Ich vynaložením sa sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.
O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p.
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).