Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-362-2013.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/362/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 574,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/33/2012-162 zo dňa 22. augusta 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 32,28 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, nepriznal náhradu trov konania žalovanému a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania v sume 109,94 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní karty medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 14.03.2005, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná karta s úverovým limitom vo výške 464,71 eura. Žalovaný vyčerpal celý úverový limit, no následne porušil svoju povinnosť splácať dohodnuté minimálne splátky a neuhradil žiadnu splátku. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Obchodných podmienok VÚB, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva, z ktorej vyplýva nárok žalobcu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto aj na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú dňa 22.10.2009, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy. Právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal dňa 19.09.2005, k zániku zmluvy výpoveďou došlo dňa 05.11.2005. Lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 20.11.2005, žalobca podal návrh dňa 15.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Účinky predĺženia premlčacej lehoty možno dosiahnuť len uznaním záväzku dlžníkom podľa § 110 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „OZ“). Súd prvého stupňa vyhodnotil zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.10.2009 ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Podľa súdu prvého stupňa žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh, preto uznanie dlhu je právne neúčinné. Výkon práv po použití nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ). Právny úkon, ktorý sa svojím účelom prieči dobrým mravom, je v zmysle § 39 ods. 1 OZ neplatný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto súd prvého stupňa vyhodnotil námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom ako dôvodnú, na základe čoho návrh zamietol a bližšie sa nezaoberal meritom veci. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, má teda aj právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a potom má právo aj na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uložil žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (ktorému ako úspešnému v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania), trovy konania v celkovej sume 109,94 eura. Vedľajší účastník vyčíslil trovy konania celkom vo výške 141,79 eura. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vedľajší účastník vypočítal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 51,45 eura z hodnoty 574,44 eura + 250,09 eura (úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 464,71 eura od 06.03.2008 do 25.04.2012 t.j. ku dňu začatia poskytovania právnych služieb). V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na nesprávny postup, ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby okrem istiny 574,44 eura boli vzaté i kapitalizované úroky z omeškania v sume 250,09 eura. Pri hodnote peňažnej pohľadávky vo výške 574,44 eura vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 109,94 eura, ktorá suma pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 20.12.2012) vo výške po 38,18 eura za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 vo výške po 7,63 eura za úkon, a zo sumy 18,32 eura predstavujúcej 20% DPH. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, § 52, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 558 OZ, § 2 písm. u(, § 2 písm. r), § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 142 ods. 1, § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“).
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa včas odvolal žalobca a to v časti výroku, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže tieto združenia majú napríklad možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Žalobca poukázal na to, že vedľajší účastník vstupuje do mnohých konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, bez vedomosti o prejednávanom prípade. Pre vstup do konania paušálnym spôsobom teda platí, že ide o zbytočné navyšovanie trov konania a advokát zastupujúci vedľajšieho účastníka takto koná len za účelom získania finančných prostriedkov. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú tak trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva - poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov, v ktorých bol takýto názor formulovaný. Navrhovateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že jeho podanie, ktorým vstúpil do konania obsahovalo relevantnú právnu argumentáciu a preukázateľne malo za následok zamietnutie návrhu. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia. V predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, neexistuje dôvod ani na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Súd prvého stupňa rozhodol správne, žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Zároveň žiadal o náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť nasledovné.
V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.04.2012 oznámilo spotrebiteľské združenie vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, a to podľa § 93 ods. 2 OSP, ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa a súčasne vzniesol vedľajší účastník voči nároku žalobcu námietku premlčania.
Podľa § 93 ods. 1 OSP, sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i Spotrebiteľské združenie OSA, registrované Ministerstvom vnútra SR v registri občianskych združení, s oblasťou činnosti: spotrebiteľské.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. l OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, spotrebiteľské združenie má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a teda má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa a má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, pričom ustanovenie § 24 OSP umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 OSP, ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.
Preskúmaním obsahu spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že vedľajší účastník splnomocnil advokátsku kanceláriu HKP Legal, s.r.o. na zastupovanie v konaní plnomocenstvom zo dňa 20.02.2012, ktoré uvedená advokátska kancelária prostredníctvom svojho konateľa prijala. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo veci doručil súdu vyjadrenie k návrhu a vzniesol odôvodnenú námietku premlčania. Vyjadrenie je vecné, nejedná sa o neúčelný, nehospodárny úkon. Správne teda postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s ustanoveniami § 142 ods. 1 a 149 ods. 1 OSP vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania za riadne vyúčtované úkony - príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu. Súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vedľajšieho účastníka v správnej výške.
Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. Tým mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci v 1 zo sumy 38,18 eura (z tarifnej hodnoty 574,44 eura), teda v sume 19,09 eura + paušál v sume 7,81 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 32,28 eura.
Náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní priznal odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 OSP s použitím ustanovení § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.