Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/64/2014

Potvrdené rozhodnutím 3To/109/2014
„Uznesenie Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného Q. Z. podané proti rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 0T/64/2014 z 29.7.2014 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. Z. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 29.07.2014 v Martine takto

rozhodol:

Obžalovaný

Q. Z., nar. XX. XX. XXXX N. Z., trvale bytom Z., E. B. R., V.. C. Č.. X, okres Z., toho času vo väzbe v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

11. 06. 2014 v čase približne 12.25 hod. v Martine, na V.. A.. S., pred vchodom panelového domu č. XX potom ako vulgárne nadával poškodenému F. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., V.. O. XXXX/X, prechodne bytom Z., V.. S. Č.. XX/XX, na neho vytiahol nôž s dĺžkou asi 15 cm, striebornej farby, ktorý mal v ruke, a zaháňajúc sa ktorým pristupoval k poškodenému a jeho synovi G. R., nar. XX.XX.XXXX, pričom opakovane povedal F. R., „poď, poď podrežem ťa pod krk“, a tiež mu povedal, že podreže jeho, jeho ženu B. R., H.. XX.XX.XXXX, a dopichá ich všetkých, čím obžalovaný u F. R., H.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., V.. O. XXXX/X, prechodne bytom Z., V.. S. Č.. XX/XX, a jeho syna G. R., H.. XX.XX.XX96, aj vzhľadom k opakovanému konaniu a značnej agresivite vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,

t e d a

iným sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na viacerých osobách a na chránenej osobe

- dieťati,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a), j), § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 12.06.2014 obžalobu na Q. Z. pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Súd trestným rozkazom z 13.06.2014 sp. zn. uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný v zákonnej lehote podal voči trestnému rozkazu odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. Z., svedkov F. R., G. R., Ľ. Q., B. R., A. Z., prečítal listinné dôkazy, najmä odpis z registra priestupkov, odpis z registra trestov a pripojené spisy Okresného súdu Martin sp. zn. , , , a uznesenie .

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkov Ľ. R., G. R., ktorí boli priamo na mieste činu, svedkov Ľ. Q., B. R. a A. Z., ktorí síce na mieste činu neboli, ale vyjadrovali sa k okolnostiam bezprostredne po spáchaní trestného činu. Svedok F. R. na hlavnom konaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že 11.06.2014 okolo 09.00 hod. sa vrátil od lekára do svojho bydliska na V.. S. v Martine. Pod schodmi v bytovke spal obžalovaný Q. Z., zobudil ho a vyviedol von pred panelák. Neskôr mu manželka B. R. povedala, že Z. znova spí v suteréne. Znovu išli do suterénu aj so synom G. R. a vyviedli ho von pred panelák. Po asi 10 minútach išli pred panelový dom aj so svojou manželkou a chceli si vypiť kávu. Pred bytovým domom videli opitého obžalovaného Q. Z., preto B. R., jeho manželka, sa vrátila naspäť do bytu. Medzitým za ním prišiel aj jeho syn G. R.. Poškodený ďalej vypovedal, že : „Z. sa približoval k nám, bol pri nás asi 15 metrov a začal nadávať. Išiel stále oproti nám, pritom z vrecka, asi z teplákovej bundy, vytiahol roztvárací nôž o dĺžke asi 15 centimetrov, mohol to byť aj vyskakovací nôž striebornej farby, ktorý mal v ruke a pritom, ako sa približoval, vykrikoval, že poď, poď, podrežem ťa pod krk, pričom mi povedal, že ma podreže pod krk, aj ženu a všetkých nás bastardov dopichá, kde už bol pri mne vo vzdialenosti asi na dva metre.“ Svedok ďalej vypovedal, že synovi povedal, aby išiel volať políciu. Potom vošiel do vchodu a zatvoril za sebou dvere. Čakali na príchod polície, Z. odišiel ďalej od ich domu. Po príchode ukázal policajtom, kde sedí Z.. Sedel na chodníku pri tzv. Jahodníckych schodoch, aj so svojím kamarátom Ľ. Q.. Mali fľašu vína a popíjali. Ľ. Q. pri incidente nebol. Privolaní policajti prezerali Z. ruksak, hľadali nôž, ktorým sa vyhrážal. Aj sa spýtali Q., kde dal Z. nôž, ale on povedal, že nepovie, lebo nechce nikomu robiť zle. Svedok ďalej vypovedal, že sa bál o svoj život, o život svojej manželky a detí, pretože Z. vyzeral, že by to naozaj urobil. Mal vážny strach, že Z. ho napadne nožom a bodne. Počul, že už v minulosti mal niekoho napadnúť nožom a tiež ho zraniť. K vzťahu s Z. vypovedal, že jeho manželka podávala na Z. trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví. Z. už predtým chodieval pod ich okná, vyhrážal sa, že ich pozabíja, podreže, hádzal kamene a fľaše do okien. Taktiež za ním chodil do zamestnania ho udávať. K nožu na hlavnom pojednávaní doplnil, že bol striebornej alebo žltej farby, zaskakovací alebo vyskakovací a mohol mať dĺžku asi 15 centimetrov. Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka G. R., ktorý na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedal, že 11.06.2014 ho jeho otec F. R. poprosil, aby s ním šiel dole do suterénu vchodu, pretože tam mal byť opitý Q. Z.. Vyviedol ho z vchodu. Po asi 10 minútach išiel otec s mamou piť kávu pred vchod a za chvíľu za nimi prišiel. Oproti nim išiel Q. Z.. Jeho mama sa radšej išla schovať dnu do bytu, pretože Q. Z. má plné zuby, robí jej zo života peklo a stále ju otravuje. Približujúci Q. Z. vulgárne nadával jeho otcovi. Svedok ďalej vypovedal, že: „Z. sa približoval a z vrecka, asi bundy, vytiahol otvárací nôž, asi 15 centimetrový striebornej farby, zaháňal sa a vykrikoval, že otca dopichá a tiež jeho ženu a deti ako bastardov a že nás všetkých podreže. Zaháňal sa nožom, svoje vyhrážky smeroval hlavne k otcovi.“ Otec mu povedal, aby sa išiel schovať do vchodu a volal políciu. Preto vošiel do bytu a zavolal políciu. Z. vyzeral veľmi odhodlane, že to, čo hovorí, aj urobí. Bol veľmi hlučný, kričal, hneval sa a vyzeral hrôzostrašne. Bál sa, že to naozaj urobí. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa tiež cíti poškodený, lebo vyhrážky obžalovaného smerovali aj voči jeho osobe. Svedkovia F. aj G. R. vypovedali v celom priebehu trestného konania zhodne, ich výpovede sa vzájomne dopĺňajú a preto súd tieto výpovede vyhodnotil ako vierohodné, usvedčujúce obžalovaného Q. Z. z konania tak, ako bol z neho uznaný vinným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pravdivosť výpovedí oboch svedkov dopĺňajú aj výpovede svedka Ľ. Q., A. Z. a B. R.. Svedok Ľ. Q.Í. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v kritický deň sa s Z. stretli asi na dve hodiny. Išli na miesto, kde sa to stalo. Sedeli nad Jahodníckymi schodmi a Z. od neho odišiel. Potom sa Z. vrátil, o chvíľu prišla polícia a policajti sa pýtali, že kde je ten nožík a či o tom niečo vie. Povedal, že nič o tom nevie. V ten deň nožík nevidel. K svojmu stavu vypovedal, že v ten deň vypil asi 5 pohárikov „čuča.“ Svedkovi bola postupom podľa § 264 ods.

1, ods. 2 prečítaná na návrh prokurátora jeho predchádzajúca výpoveď z prípravného konania z 12.06.2014. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že: „Počul som nejaký krik, kde kričal Q. Z.. Ja som toto nebral vážne, pretože on je agresívny a hlučný, keď má vypité. Po chvíľke sa vrátil a nič nepovedal. Koľkokrát vyšiel hore na ulicu A.. S. neviem uviesť, ale keď sa vrátil, videl som, ako držal v ruke nôž a ako ho zahodil. Ale kde, to ja uviesť neviem. Sadol si ku mne, ako by sa nič nestalo. Asi tak za dve minúty za nami prišli policajti.“ Po prečítaní výpovede svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď sa Z. vrátil, tak videl, že držal v ruke nôž. Nevidel však, že by sa s tým nožom niekomu vyhrážal. Následne sa ho policajti pýtali, že kde je ten nôž, ale policajtom povedal, že to nevie. Uviedol, že nechce Z. obhajovať, ale myslí si, že by Z. nikomu s tým nožom neublížil. Jeho vzťah k obžalovanému je priateľský. Policajti nôž určite hľadali, ale nevedel, či ho aj našli. Aj keď svedok nevypovedal v priebehu trestného konania zhodne, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že keď sa k nemu Z. vrátil, v ruke držal nôž a potom ho zahodil. Výpoveď svedka v tejto časti teda podporuje vierohodnosť svedkov F. a G. R. v tom, že obžalovaný Q. Z. mal v rukách nôž. Svedok A. Z., zasahujúci policajt na mieste činu vypovedal, že bol vyslaný na zákrok na ulicu S. v Martine. Oznamovateľ, pán R., im povedal, že Z. sa jemu aj synovi vyhrážal s nožom v ruke a hovoril, že ich pozabíja ako bastardov. Uviedol ako k tomu došlo. Vyťažili aj Z., ktorý už vtedy sedel nad Jahodníckymi schodmi aj s nejakým kamarátom, na ktorom bolo vidieť, že ho evidentne kryje. R., aj jeho syn sa zjavne báli. Povedali im, že Z. mal v ruke nôž. Z. však povedal, že žiadny nôž nemá a jeho kamarát im povedal, že nepovie nič. Povedal niečo v tom zmysle, že nechce „natrieť kamaráta.“ Pri Z. ani v jeho okolí nôž nenašli. Obžalovaný bol pokojný, ale bol pod vplyvom alkoholu. Vzdialenosť od vchodu pána R., kde malo dôjsť k vyhrážaniu a k miestu, kde sedel Z. a jeho kamarát, bola asi 60-70 metrov. Bolo to schodisko, tzv. Jahodnícke schody, kde je kopec porastený trávou a sú tam stromy. Obsah výpovede policajta, ktorý je úplne objektívnym svedkom, pretože nemá vzťah k obžalovanému ani poškodenému, podporuje vierohodnosť výpovede svedkov G. a F. R. o tom, že Z. v rukách držal nôž. Svedkyňa B. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedkom incidentu nebola, pretože ako zbadala Z. niečo vykrikovať, tak sa vrátila do svojho bytu a pri konflikte nebola. Manžel a jej syn G. R. jej samozrejme následne hovorili, čo sa stalo a že Z. na nich vytiahol nôž s tým, že podreže ich, tiež ju a celú ich rodinu. Syn G. mal strach a manžel bol nahnevaný. K správaniu Z. v čase predtým vypovedala, že chodil k ich bytu vykrikovať, hádzal kamene a fľaše do okna a lepil vo vchode fotky. Narobil im hanbu u susedov. K svojmu vzťahu s Z. vypovedala, že ho v súčasnosti nepovažuje za blízku osobu, ale keď mala problémy v minulosti s manželom, Z. ju prichýlil a určitý čas u neho bývala. Nemali však spolu žiadny vzťah. Z. ju už v minulosti zbil a zamykal v byte, keď u neho bývala. Vec nie je skončená a rieši sa na súde. Uviedla, že si myslí, že u Z. je všetko možné. Keď u Z. bývala, vždy mával pri sebe, na stole alebo pri posteli. Bola to taká samozrejmosť. Vyššie uvedené svedecké výpovede sú vo vzájomnej zhode, dopĺňajú sa a vytvárajú tak ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých súd po ich zhodnotení dospel k záveru, že je dostatočne preukázané, že obžalovaný sa konania dopustil tak, ako je z neho uznaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Q. Z. v celom priebehu trestného konania vypovedal, že zaspal na schodoch vo vchode bytového domu, mal vypité, R. ho z vchodu vyviedol, ale do vchodu sa opätovne vrátil. Uvedomoval si však všetko, čo robí a rozpráva a vedel úplne rozpoznať svoje správanie. Pripustil, že na prichádzajúcich F. R. a jeho syna G. R. vykrikoval, vulgárne im nadával, ale nespomínal si, že by na nich vybehol s nejakým nožom a ani sa nevyhrážal, že ich zabije a dopichá, nevykrikoval, že R. podreže, i jeho ženu a deti. Po nejakom čase prišli policajti a odviezli ho. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že nôž pri sebe nemal. Q. bol od miesta konfliktu asi 100-200 metrov a lieči sa na psychiatrii u MUDr. Fedákovej. Q. chodil za R.Č. a mal konflikt s F. R., ktorý mu vybil zuby. Q. nie je jeho kamarát, viac ho pozná R.. Súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože je vyvrátená výpoveďami svedkov F. R., G. R., nepriamo Ľ. Q., A. Z. a B. R.. Všetci svedkovia vypovedali o noži, zhodne ho opisovali, preto súd nemal pochybnosť o jeho použití. Podľa zhodných výpovedí svedkov ho obžalovaný pritom odhodil v priestore kopcovitého trávnatého priestoru. Aj keď obžalovaný uvádzal, že Ľ. Q. nie je jeho kamarát a spoznal ho cez B. R.Č., táto časť jeho obrany je vyvrátená výpoveďou svedka Q., ktorý vypovedal, že Z. berie ako kamaráta. Obžalovaný sám vypovedal, že v ten deň s ním popíjal „jeho kamarát“ Ľ. Q. a Q. pozná asi rok. Obžalovaný sa bránil ďalej tým, že svedok Ľ. Q. bol liečený viackrát na psychiatrii, ale z prečítané listinného dôkazu - uznesenia Okresného súdu Martin z 07.11.2012 sp. zn. vyplýva, že 07.11.2012 bol Ľ. Q. prepustený z protialkoholického a protitoxikomanického liečenia vykonávaného ambulantnou formou, pretože ošetrujúca lekárka navrhla prepustenie z liečby z dôvodu, že Q. posledný rok pravidelne dochádzal na kontroly a dôsledne dodržiaval liečebný režim, vrátane abstinencie od psychoaktívnych látok. Z tohto uznesenia je zrejmé, že svedkovi bola v minulosti

uložená iba protialkoholická a protitoxikomanická liečba (nie psychiatrická), preto súd nemal pochybnosti o jeho schopnosti správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že mal v minulosti vzťah s B. R.P. a preto F. R. proti nemu nepravdivo vypovedá. Táto časť obrany je vyvrátená výpoveďou svedkyne B. R., ktorá vypovedala, že v minulosti s obžalovaným žiadny vzťah nemala, iba určitý čas u neho prespávala, keď mala manželské nezhody. S obžalovaným Z. však nežila. Obžalovaný sa tiež bránil tým, že R. mal v minulosti napadnúť Q. a spôsobiť mu zranenia, ale Q. aj R. tieto tvrdenia obžalovaného popreli. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obrane obžalovaného neuveril a považoval ju iba za účelovú, v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Súd odmietol vykonať dôkaz znaleckým skúmaním duševného stavu svedka Q., pretože svedok nebol na mieste činu, ide o nepriameho svedka a z vykonaného dokazovania vyplýva, že absolvoval len úspešnú protialkoholickú a protitoxikomanickú liečbu (nie psychiatrickú) a preto nie sú naplnené zákonné podmienky nevyhnutné k takémuto postupu uvedené v ustanovení

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/, j/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou F. R., jeho synovi G. R., B. R.. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že obžalovaný pri vyhrážkach použil aj nôž, s ktorým sa zaháňal a držal ho v ruke, teda čin spáchal so zbraňou, zároveň na viacerých osobách - najmenej troch, pričom sa vyhrážal aj G. R., ktorý ešte nedovŕšil 18-ty rok jeho veku. Pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný, stačí, keď páchateľ adresuje vyhrážku takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený dozvie. F. R. o vyhrážaní svojej manželke hneď povedal, jeho syn G. bol na mieste činu. Obžalovaný sám uviedol, že pozná rodinu R., s ich deťmi má dobrý vzťah a pritom neváhal sa vyhrážať aj v prítomnosti syna F. R. G., ktorý ešte v čase činu nedosiahol plnoletosť. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/, j/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný konal v priamom úmysle, ako je uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák. V konaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný vyhrážal skupine obyvateľov pre ich národnosť, rasu, príslušnosť k etnickej skupine.

Súd pri úvahách o druhu a výmere treste vychádzal najmä z § 34, 36, 37, 38 Tr. zák. Obžalovanému priťažovalo, že už v minulosti bol odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Súd poľahčujúce okolnosti nezistil. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky nepodmienečne, pretože obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keďže trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 04.06.2014 sp. zn. , právoplatným 04.06.2014 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere dva roky. Skúšobná doba začala plynúť 05.06.2014. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný iba 23.03.2011 vykonal trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a štyri mesiace, so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin z 13.07.2004 sp. zn. pre pokus trestného činu znásilnia, ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 ods. 1 k § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.01.2006.

Poškodený F. R. náhradu škody v trestnom konaní nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.