Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_8Co-28-2022.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: 1. P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 2. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 3. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 4. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 5. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 6. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 7. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 8. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 9. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, občan SR, 10. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., O. XX, občan SR, všetci zastúpení žalobkyňou v 1. rade: P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., N. XX, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, o žalobe proti vlastníkom bytov, ktorým prislúcha balkón, o odvolaní všetkých žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/82/2019-141 zo dňa 28. marca 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie žalobcov v 1. až 7. rade o d m i e t a .
Žalovanému voči žalobcom v 1. až 10. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v záhlaví tohto rozhodnutia citovaným uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie konanie voči žalobcovi v 8. rade, 9. rade, 10. rade zastavil (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi v 8. rade, 9. rade, 10. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 256 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že písomným podaním zástupkyne žalobcov
- žalobkyňou v 1. rade doručeným dňa 18.03.2022 bolo preukázané, že žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade berú návrh v celom rozsahu späť a žiadajú konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade nechcú byť sporovou stranou. V nadväznosti na uvedené konanie zastavil, nakoľko konštatoval, že žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade v rámci dispozičného práva s návrhom nakladať, návrh zobrali späť z dôvodu, že už naďalej nechcú byť sporovou stranou. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade svojím správaním zavinili späťvzatie žaloby, smerujúce k zastaveniu konania voči ním.
2. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadli všetci žalobcovia prostredníctvom ich zástupkyne - žalobkyne v 1. rade. V podanom odvolaní žalobkyňa v 1. rade, zastupujúca na základe splnomocnení i ostatných žalobcov uviedla, že trovy za žalobcov v 8. rade, 9. rade, 10. rade zaplatí namiesto nich. Ďalej v podanom odvolaní konštatovala, že skutkový stav je voči vlastníkom bytov bez
balkónov nespravodlivý, pretože platia za balkóny, ktoré k ich bytom neprislúchajú. Nevidí dôvod, prečo platiť za balkóny 25 rokov, na ktoré ani nemajú prístup a nemôžu ich užívať. Preto žiadajú, aby za balkóny platili iba vlastníci bytov, ktorým balkóny prislúchajú. V podanom odvolaní poukázala na finančný prepočet toho, o koľko by vlastníci bytov bez balkónov zaplatili menej eur mesačne. Navrhla, aby vlastníci bytov bez balkónov, ktorí sa nezúčastnili písomného hlasovania 13.09.2019 - 22.09.2019 z rôznych dôvodov, platili tak ako doteraz a žalobcovia, voči ktorým súd konanie zastavil a ktorí sa odsťahovali by nemali platiť.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania - výrok II. (s poukazom na obsah odvolania) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. V danej veci žalobcovia podali žalobu na súde prvej inštancie dňa 17.12.2019, ktorou sa domáhali toho, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k tomu, aby upravil rozpočet splátok úverov pre každého vlastníka bytu v bytovom dome N. XX, XX, XX v O. K. s ohľadom na to, či vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón, keď splátky úverov vlastníkov bytov bez prístupu na balkón nebudú obsahovať náklady na rekonštrukciu balkónov. Žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade prostredníctvom ich zástupkyne, a to žalobkyne v 1. rade, doručili dňa 18.03.2022 podanie, ktorého obsahom bol ich prejav vôle spočívajúci v tom, že nechcú byť sporovými stranami. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, kde vo výroku I. konanie voči žalobcovi v 8. rade, 9. rade, 10. rade zastavil a výrokom II. žalovanému voči žalobcom v 8. rade, 9. rade, 10. rade priznal nárok na náhradu trov konania. S poukazom na obsah odvolania je zrejmé, že toto smeruje voči výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalobcov z hľadiska jeho obsahu dospel k záveru, že týmto odvolaním bol napadnutý len výrok II. o trovách konania, keď výrok I. o zastavení konania voči žalobcom v 8. rade, 9. rade, 10. rade napadnutý nebol, preto tento nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
6.1. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
8. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu) (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).
10. V kontexte skúmania podmienok procesného zavinenia zastavenia konania odvolací súd posudzoval procesnú zodpovednosť strán aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalobcovia v 8. rade, 9. rade, 10. rade nemali vôľu byť naďalej sporovou stranou. V konaní nebolo žiadnym zákonným spôsobom preukázané, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobcovia domáhali podanou žalobou pred začatím sporu. Za danej procesnej situácie vzniká žalovanému právo na náhradu účelne uplatnených trov konania tak, ako to predpokladá § 256 ods. 1 CSP, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
11. V nadväznosti na uvedené a v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobkyne v 1. rade zastupujúcou okrem iných aj žalobcov v 8. rade, 9. rade a 10. rade kde uviedla, že trovy konania za týchto žalobcov zaplatí namiesto nich práve ona, odvolací súd uvádza, že v danom prípade je nevyhnuté rozlišovať to, že súd rozhoduje osobitne o priznaní nároku na náhradu trov konania (v tomto prípade postupujúc podľa § 265 ods. 1 CSP) a samostatne rozhoduje o výške náhrady trov konania (podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, keď správne, tak ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v danom prípade postupoval v zmysle zásady procesného zavinenia vyjadrenej v § 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak súd zaviaže niektorú zo strán ako povinnú nahradiť druhej strane trovy konania v zmysle zásady procesného zavinenia nie je vylúčená akákoľvek súkromnoprávna dohoda žalobcov o tom, ktorý z nich uskutoční úhradu trov konania (či už žalobkyňa v 1. rade, tak ako to deklarovala v podanom odvolaní, prípade iný zo žalobcov), čo však nemá žiaden vplyv na posúdenie zásady zavinenia v danom prejednávanom prípade, kde súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP, a teda správne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 8. rade, 9. rade a 10. rade, keď títo procesne zavinili zastavenie konania voči ním, bez existencie zavinenia na strane žalovaného. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval túto odvolaciu argumentáciu žalobcov za nedôvodnú. V súvislosti s ostatnými námietkami uvádzanými v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že tieto považoval za taktiež nedôvodné, nakoľko tieto smerujú voči posúdeniu veci samej, a teda sa netýkajú napadnutého uznesenia.
12. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov v 1. až 7. rade v zmysle § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože preskúmavané rozhodnutie sa týka len žalobcov v 8. až 10. rade, ktorí zobrali späť žalobu prostredníctvom žalobkyne v 1. rade, ako splnomocnenej zástupkyne všetkých žalobcov.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 255 CSP, v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).